Dnes na to nemám fyzické ani psychické sily. Začalo to keď mi vietor sfúkol bicykel a odlomilo sa mi dôležité spätné zrkadlo. Lepiaca páska to zatiaľ provizórne vyriešila. Ako to vyzerá keď zrádza psychika?
Keď plánujem ďalšiu trasu, zisťujem, že som v slepej ulici a musím sa 20km vrátiť. Nevadí, mám čas.
Pri výjazde na diaľnicu mi začalo pršať. Našťastie len tak symbolicky. Ale vietor symbolicky nefúka. To už je vytrvalo a silno. Počas jazdy nemôžem ani jednou rukou pustiť riaditká, aby som sa napil. Po diaľnici idem iba 10 km, ale aj to mi trvá skoro hodinu.
Keď už som na bočnej ceste zastavujem sa niečo zjesť a pozrieť či náhodou neprestane fúkať. Prekvapuje ma údaj o sile vetra, 40km/h. To, že neprestane ma neprekvapuje. Nedokážem odhadnúť akú rýchlosť majú chvíľkové nárazy vetra. Keď fúknu spredu, „iba“ ma zastavia, ale keď sa oprú do môjho obatožinovaného bicykla z boku, mám čo robiť aby som nespadol a zostal na ceste. Celé ma to tak vyvedie z miery, že zle odbočím a som zasa v slepej ulici.
Vzdušnou čiarou ani nie 20 km od včerajšieho nocľahu.
Z toho 20 som sa vracal zo včera a 30 som si zašiel dnes. Takže som o 10 km bližšie k Sydney.
Je načase začať hľadať pozitíva. Mimochodom, našiel som druhú značku
Som v Brooms Head Caravan Park. Kemp je na brehu mora a stojí 45$. Ak je niečo z toho pozitívne, som rád. Trochu pozitívne je, že sa schladilo ale až tak, že mi je zima. Dnes mi to s pozitívami nejde. Počkáme na zajtrajšok.
Považský repák – verný spoločník na biketripe naprieč Austráliou.
Fandí team Old Herold. Keď zrádza psychika, vzpruha vždy pomôže. 🙂