alebo posledných 5 km očistca. Kto sem preboha ten kopec dal?
Na prvý pohľad mal byť tento deň relaxačný. Aspoň všetko tomu ráno nasvedčovalo. Ale nebol.
vyzerá na prvý pohľad ako nenápadný, viac menej oddychový kopec. Veď treba nastúpať iba nejakých 1150 m na 24 km. Čo však mapy nehovoria, že 19 km z plánovaných 24 je v podstate čistá rovina a potom sa cesta zdvihne nad 10 % a nepustí ani na meter, ani na zlomok sekundy.
Už po prvom kilometri kreativita začne pracovať. Zastav, lebo je to nezodpovedné, zastav lebo už nemôžeš, pozri aký pekný pohľad (jazero, kopec, les, skala, …) to je úplne jedno čo, hlavne na chvíľu zastaň.
A ty vieš, že sa to nedá. Máš hneď tri dobré dôvody:
Opäť prišli na radu základné otázky. Či mi už úplne hrabe? Prečo to vlastne robím? Mám to zapotreby? Čo si tu dokazujem? No poviem vám, nebolo ľahké ten boj vybojovať.
Pamätám sa presne na pocit a výraz tváre, keď som míňal hornú úvrať priesmyku. Podobný polourehotaný, pološialený výraz v tvári mali temer všetci, čo finišovali. Nech žije Cal de Vars. Na vrchole kávička. Ale aká. Dodnes neviem pochopiť, prečo kdekoľvek v taliansku dostanem za 1 euro famóznu kávu a túto vo Francúzsku za 3 Eurá niečo, čo kávu len zďaleka pripomína. 🙂
v nadmorskej výške 2108 m n.m. je vysokohorský priesmyk v Alpách medzi departementmi Hautes-Alpes a Alpes-de-Haute-Provence vo Francúzsku. Spojuje údolie Ubaye s údolím Queyras a Embrun. Horský prechod bol zaradený do Tour de France celkom 33-krát od roku 1922, keď Philippe Thys cez neho prešiel po prvýkrát.
Cestou dole prišlo aj na straty. Utrhol som špicu na kolese. Výsledok 3×20 km bonusová časovka medzi servismi v Barcelonette a Jausiers.
Špicu som síce nedostal, ale objavil som iný poklad.
A záverom ešte jedna paráda. Cyklistický špeciál Tour de France, ako fešáci jazdili pred sto rokmi.
S drevenými ráfikmi, plynovou prednou lampičkou, ktorú mal jazdec zavesenú a primontovával ju iba v noci a umnou mechanickou prehadzovačkou, ktorá má od dnešného shimaňáckeho Dura Ace alebo Campagnolo Super Recordu na míle ďaleko. Ako s tým len mohli tieto kopce šlapať?
Skrátka autentický poklad, ktorý každý deň nevidíš. Neostáva než obdivovať.
Opäť krásny deň vo Francúzskych Alpách.
