Výlet, kde sa aj 1200 metrov zmení na Tour de France. Cyklistika okolo Oravskej priehrady ponúka výhľady, krčmy aj duchov.
Duchovia na stanici a štart pod dohľadom osudu
Nedeľa, 25. máj, 8:50. Železničná stanica Trstená – prázdna, tichá, bez vlakov. Výluka. Našťastie pre nás, aj pre miestnych železničiarov, ktorých úprimne potešila naša prítomnosť. Zhadzujeme z nosiča Pandu, Kontesu a Bianku, balíme takmer všetko potrebné (čo sa neskôr ukáže ako kľúčové slovo dňa) a počúvame tip od miestnych: „Cyklochodníkom do Targu.“
Pekné. Ale dnešný plán nemeníme. O 9:15 vyrážame smer Oravská priehrada. Prvých 1200 metrov ubehne rýchlo. Prvá pauza ešte v Trstenej: „Chlapci, vy mi neviete povedať, že nemám prilbu?!“
Tour de Trstená: keď 6 kilometrov nestačí
Rýchly GPS pohľad – 1,2 km. Rýchle rozhodnutie: „Zuzka, Vladko, choďte. Ja sa vrátim pre prilbu, dobehnem vás na hrádzi.“
Zápletka level dva: chýba aj celá podsedlová kapsička. Druhý obrat. Rovnaký kopec. Rovnaký spot. Poctivá dávka déjà vu. Výsledok? GPS ukazuje 6 km. Realita? Stále len 1200 m od štartu.
Nakoniec sa od zakliateho miesta lúčim rýchlym šprintom, dobieham dvoch spolubojovníkov na hrádzi a Zuzka sa, samozrejme, vďačne spýta:
„Maroško, a poďakovala som ti za prilbu?“
„Áno. Asi takto: ‚Kde sa toľko motáš?! Čakáme ťa 20 minút!’“
Námestovo bez kávy, Klin s výhľadom ako v Riu
Pokračujeme lesom, úsek síce bez výhľadov, ale zato s kopou zábavy. V Námestove nás čaká malý šok – nedeľa pred obedom, ale všetko zatvorené. Káva ani pivo nikde.
Takže smerujeme ďalej – bočnou cestou s výhľadom na Babiu horu stúpame do obce Klin. Odtiaľ vedie krátky, no krásny výšľap ku Socha Krista – Rio de Klin. Vrchol Grapa, výhľad na priehradu, otvorený bufet. Konečne. Pivo, oddych, fotky z každého uhla. Naozaj každého.
Hranica, zmena plánu a Marysina polana
Zjazd späť do Klina, pokračujeme cez Zubrohlavu a Bobrov do Poľska. Pôvodný plán: rozhľadňa nad Hladovkou. Realita: čas tlačí.
Zrazu pohraničná scéna: kamenná socha miestnej devy drží tabuľku „Marysina polana – wieza widokowa“. Vedie k nej šotolinová cesta. Berieme to ako znamenie. Meníme plán. A dobre robíme – krásny výhľad, ticho, žiadne davy.
Návrat cez Jablonku, Liesek a záverečná Žaba
Z Marysinej polany zbiehame na hlavnú cestu. Cez Jablonku a Chyžné sa vraciame späť na Slovensko. V Liesku krátka odbočka ku kaplnke a napájame sa na cyklochodník Trstená–Targ. Presne ten, ktorý nám ráno odporúčali železničiari.
Záver patrí osvieženiu v podniku s príznačným názvom Žaba. A ako na začiatku, tak aj na konci – stretávame miestneho „promotéra“: „Trstená–Targ! A aj ubytovanie vybavím.“
Záver: Orava, kde sa nič nemení… a práve preto sa vraciame
Cyklistika okolo Oravskej priehrady nie je len o kilometroch. Je to o príbehoch medzi nimi. O ľuďoch, výhľadoch, prekvapeniach a tom, že nie vždy treba ísť tam, kam ste chceli. Stačí ísť tam, kam vás zavolá cesta… alebo devy z kamenných sôch.
Tipy pre cyklistov: Oravská priehrada na dvoch kolesách
- Stanica Trstená = dobrý východiskový bod – bez vlakov, ale s možnosťou parkovať a naladiť sa rozhovorom s miestnymi.
- Nezabudni prilbu… a podsedlovú kapsičku – ozaj, fakt si to skontroluj. 1200 metrov môžu bolieť viac ako 60 km.
- Námestovo je krásne, ale nedeľne zavreté – nenájdeš tu ani kávu, ani pivo. Vezmi si rezervu alebo cieľ mier viac severne.
- Rio de Klin je povinná fotozastávka – krátky výšľap, výhľad, bufet. Ideálne miesto na pivo aj pokoj.
- Marysina polana namiesto Hladovky – plán B, ktorý ťa odmení. Poľská rozhľadňa prístupná šotolinou, bez davov, s výhľadmi.
- Cesta späť cez Liesek ponúka panorámu Západných Tatier – bonus pre dušu.
- Záver v Žabe so „zlatým“ promotérom – odpočívaj, počúvaj tipy. Možno sa zrodí ďalší cyklovýlet.
