Aj takto neotrelo sa dá pozerať na Devín. Občas je dobré zliezť z hrádze, zobrať krosák a poblúdiť po Dunajských brehoch. Dunajská cyklistická inšpirácia. Okrem bohom zabudnutých rybárskych chát človek iba niekoľko kilometrov od Bratislavy objaví neskutočnú divočinu. Cestička začína len kúsok pred mostom Lafranconi.
Zbehneme dole a len k Dunaju. Červená vás už nepustí. Ak ste asfaltkoví, obídete si aspoň bývalú čáru. Ak by ste sa tu ocitli pred 30 rokmi, asi by vás zastrelili. Dnes veselo schádzame dole k brehu a skutočné discovery iba začína.
Cestička nie je najširšia, zľava aj sprava nás ošľahávajú dvojmetrové žihľavy a všetky typy lužných bylín. Nedáme sa. Uvedomujem si, že cykloturistika mi učarovala. Rád spoznávam na bicykli nové miesta a najmä milujem keď idem to neznáma a neviem, čo ma čaká. Objavujeme starý bunker.
Zopár open-minded mlaďasov si robí vatrovú žúrku priamo na brehu Dunaja. Míňame nádherné miesta, ktoré mi pripomínajú staré Hrušovské rameno. Kameňolom, Devínska kobyla, Braunsberg všetko naopak z druhej strany. Nie cesťácky rýchlo, ale o to viac zaujímavo. Je mi divné, že ako starý Bratislavčan som tu ešte nebol. Pritom na hrádzi po nezáživnom asfalte to valím temer obdeň. Orth, Donau-Auen…
Cyklotrasy okolo Dunaja a Bratislavy. Tento trek vnímam ako vstupný bonus. Podchvíľou sa zastavujeme. Nanajvýš na minútu. Inak nás komáre zaživa zožerú. Ale aj to patrí k Dunajským luhom. Skúšame niekoľko ciest, ale k tunelu pri Hainburgu sa to tadeto naozaj nedá. Vraciame sa cez polia. Asfaltová cyklotrasa je pre nás beznádejne nudná. Nádherný trek. A mohol som sedieť na zadku v kancelárii, alebo niekde na pive. Orth nabudúce.