Už niekoľko krát som pozeral diely seriálu o chudnutí Extrémne premeny. Klobúk dole pred výkonmi niektorých. Pri poslednom diele ma však čosi zaujalo. Pani potom, ako sa hecla a pod kontrolou výživových a športových poradcov podala doslova nadľudský výkon a zhodila vyše 70 kg ostala opäť sama so sebou. Trochu povolila v životospráve, trochu v disciplíne a opäť sa ocitla na šikmej ploche. Sledoval som klasické výhovorky typu: „Dnes behať nejdem, vonku je zima, prší, je sneh“ „Do fitka dnes radšej nepôjdem, bojím sa na snehu šoférovať, …“
Čím to je, že ľudia si uvedomujú význam športu a zdravia iba vtedy, keď nad nimi stojí s bičom nejaký poradca alebo lekár. Alebo keď sa vyžerú do tej miery, že veľryba je popri nich vnímaná ako útle zviera? Je to závislosť? Lenivosť? Je to v tom, že sme konzumní, pažraví a sme schopní sa nadchnúť pre zmenu iba vtedy, keď nás niekto stále nakopáva. Ale tak to nefunguje. Nikoho nebaví stále dokola rozbiehať niekoho ako zabrzdený vagón.
Každý majiteľ fitka vám potvrdí, že žne sú v januári. Čas predsavzatí. Niektorým to vydrží aj do prvých februárových týždňov.
A tak stále dokola. A stále je to ťažšie a ťažšie.
Zmieriť sa je tak jednoduché. Poľutovať sa, sadnúť na gauč, nájsť si zdôvodnenie, logický argument, prečo je to tak? … Prečo dnes nemôžem vybehnúť? Prečo nemôžem športovať? Prečo si dám ešte jednu čokoládu, pivo.
Ešte že tie výhovorky máme….
Neverím na akékoľvek drastické diéty, hecovačky a makačky práve preto, lebo sú krátkodobé. Nevydržia tak, ako nevydržíte Vy. Ak nezmeníte život od základu, vrátite sa vždy tam, kde ste boli… a je vymaľované. Iba blázon môže očakávať, že ak bude robiť to isté čo predtým, výsledok bude iný.
Mali by sme športovať nie kvôli schudnutiu, ale preto, že si to zamilujeme. Musí to byť naša životná zmena. Naša životná voľba.
Endorfíny, šťastie, nové vzťahy, nadšenie…
Nie na chvíľku. Keď sa hecnem. Na stálo. Športovať, pohnúť zadkom to je voľba. Šport ani tak nie je o chudnutí, ako o novej životnej energii, sebadôvere, drajve a víťazstve. O novom človeku, ktorého musíte v sebe objaviť.
A preto pôjdem dnes domov na bicykli aj keď prší. Mám to rád 🙂