Karpatská drevená cesta vedie Horným Zemplínom. Ťahá sa od Tatier až na východné hranice Polonín s Poľskom a s Ukrajinou. Objavíte tu nevídané drevené cerkvy, kostolíky a sakrálne pamiatky Východných Karpát. V rámci turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá sme Horný Zemplín navštívili už dvakrát. Raz Morské oko vo Vihorlate, druhý krát Kremenec – najvyšší a najvýchodnejší vrchol jedinečných bukových pralesov Polonín. Objavili ste však aj sakrálne klenoty tohto územia?
V tomto článku sa chcem venovať turistike po sakrálnych pamiatkach Horného Zemplína. Územie Východných Karpát zdobí celý rad pravoslávnych a gréckokatolíckych drevených kostolíkov s jedinečnou umeleckou a historickou hodnotou.
Gréckokatolícky drevený chrám sv. biskupa Mikuláša sa považuje za jeden z najkrajších zrubových drevených chrámov na našom území. Bol postavený v roku 1775. V čase druhej svetovej vojny bola dedinka Zboj veľmi zničená. Bojom padla za obeť aj „drevená cerkov“. Po vojne ju opravili a premiestnili na dnešné miesto do Bardejovských kúpeľov.
Poviete si, čo už na kostoloch… Turistov tu stretnete len zriedka. Je to o krajine, o ľuďoch, o tichu a samote, o atmosfére bytia. Žiaden stres a davy. Vrátite sa o storočie naspäť. Iba šum stromov, bzukot včiel a vy.
Karpatská drevená cesta je nevšedná turistická atrakcia. Ponúka viac ako 300 km turistiky a cykloturistiky po takmer 50 objektoch drevenej sakrálnej ľudovej architektúry slovensko-poľského pohraničia. Ide o unikátne prepojenie prírody a drevených sakrálnych objektov európskeho a svetového významu. Na trase Svidník, Medzilaborce, Snina sa zachovalo viac ako stosedemdesiat drevených svätýň (tzv. cerkví): Gréckokatolíckej, Rímskokatolíckej, Pravoslávnej a Evanjelickej.
Väčšina drevených kostolíkov je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky. Pochádzajú zo 17. a 18. storočia a patria medzi výnimočné svetové unikáty sakrálneho dreveného ľudového staviteľstva v Karpatoch. Predstavme si len niektoré:
Cerkva archanjela Michala bola postavená v roku 1836. Trojdielna zrubová stavba je prikrytá valbovou šindľovou strechou s dvomi vežičkami. Na požiadanie ju tety radi odomknú. Ak si ľahnete na chvíľu na lúku, počujete trávu rásť.
Gréckokatolícky drevený chrám v obci Kožany bol postavený v roku 1760. Bol vystavaný v zrubovom štýle. Je jednou z najstarších zachovaných pamiatok na území východného Slovenska. Hlavne kvôli vzácnej výzdobe interiéru a zaujímavému ikonostasu patrí medzi najunikátnejšie sakrálne objekty.
Tento chrám sa už na prvý pohľad líši od ostatných drevených kostolíkov. Nie je typicky celý drevený, ale jeho steny sú natreté hlinou a obielené vápnom, vďaka čomu budí dojem murovanej stavby s drevenou strechou a vežičkou. Týmto zásahom sa síce narušila jeho autentickosť, no kúzlo nestratil. Práve naopak, nadobudol starobylý vzhľad, ktorý dotvára priľahlá drevená zvonica a ohrádka obkolesujúca celý areál.
Zväčša barokovým interiérom kostolíkov dominujú bohato zdobené ikonostasy. Mnohé pochádzajú ešte z 18. storočia. V interiéroch nájdete aj rôzne iné historické a umelecké predmety a samostatné ikony. Mnohé kostolíky sú dodnes plne funkčné a svätia sa tam omše.
Tie zamknuté vám radi odomknú, ak sa spýtate správcu v príslušnej dedine.
Cerkva archanjela Michala bola postavená v 18. storočí. Trojdielnosť zrubovej stavby v exteriéri je naznačená kovovým krížom nad oltárnou časťou, malou vežičkou nad hlavnou loďou a dominujúcou vežou nad babincom. Oltár je datovaný až do roku roku 1716. Neviem, či sa tatranský profil inšpiroval týmito kostolíkmi, ale v drevených stavbách sa cítim skvelo. Dýchajú životom. Aj preto uprednostňujem pred hotelmi pri ubytovaní staré chalupy prevoňané drevom.
Karpatská drevená cesta a drevené kostolíky sa skvelo objavujú na bicykloch. Stačí pár dní, dobre zvolené východzie miesta a okruhy.
Tip navyše: Ak sa niekedy vyberiete spoznávať históriu Východných Karpát v okolí Medzilaboriec, neobíďte Múzeum moderného umenia Andyho Warhola.