Ráno v Ľubochňi má ten zvláštny pokoj, keď ešte aj asfalt zíva. Naložíme bajky, pozrieme na seba a bez veľkých slov je jasné, že dnes pôjde o výškové metre, nie o kompromisy. Veľká Fatra na bajku nikdy nie je prechádzka po nábreží. Je to dialóg s kopcom. A občas aj hádka.
Ľubochnianska dolina a prvé rozhodnutie
Začíname v Ľubochnianskej doline. Len po prvý rázcestník „Salatín, horáreň“. Potom doľava – smer Sedlo pod Červeným grúňom. Cestička je pekná. Taká tá medveďovo-romantická. Našťastie bez medveďa. Nikde nikto. Míňame vodopád, les zhustne a my stúpame po zelenej cykloznačke.
Pri rázcestníku „Na Jame“ príde prvá filozofická otázka dňa: zísť do Čutkovskej doliny alebo pokračovať po žltej?
Nechám sa zlákať zelenou značkou. „Určite to bude lepšie, nechce sa mi tlačiť do kopca,“ poviem si múdro. Už sme takmer v 940 metroch. V tej chvíli netuším, že si práve píšem vlastný osud.
Veľká Fatra na bajku: Blato, stromy a 2,1 km pokory
Schádzame do Čutkovskej doliny a prichádza krásne stúpanie po príjemnej ceste až na Dutkovu lúku. A potom to uvidíme.
Rozbitá, blatistá, rozrytá cesta. Tabuľka: nebezpečný úsek, tlačenie bicykla 2,1 km.
Pozrieme na seba. Už sa nedá cúvnuť.
Korene, blato, popadané stromy. Bicykel na pleci, nohy po členky v bahne. Stretneme e-bikerov. Otočia to. Úprimne? Rozumiem im. Tento úsek nie je Instagram. Je to charakterový test.
Ale vydržíme. A keď sa konečne otvorí horizont na Vtáčnik, všetko dáva zmysel. Výhľady vo Veľkej Fatre nie sú zadarmo. Musíš si ich zaslúžiť.
Smrekovica a ticho nad lesom
Pokračujeme cez Vyšné a Nižné Šiprúnske sedlo. Každé stúpanie má svoju kadenciu. Každý výhľad svoju odmenu. Na Smrekovici sa zastavíme trochu dlhšie. Vietor tu rozpráva pomaly. Zbehneme ešte smerom na Skalnú Alpu, ale zákaz je zákaz. Otočíme to.
MTB zjazd cez Vyšné Matejkovo po asfalte pôsobí ako wellness po horskej terapii. Nohy si vydýchnu. My tiež. Ale len na chvíľu.
Vlkolínec: „Chcem, ale nevládzem“
Parťák zrazu zahlási: „Ešte by sme mohli…“
Rovinky nás vraj nebavia. A do zotmenia je čas. Tak znova hore. Bukovina, lesy, metre pribúdajú. Potom konečne Vlkolínec. Myslím si, že už len zídeme dole.
Mýlim sa.
Stúpame cez Vlkolinec na Vrchlúky, do sedla pod Sidorovom a na Vlkolínske lúky. Parťák ukáže na kopec oproti. „Vidíš tú cestičku?“
„Už nieeee…“
„Prečo? Nechceš?“
„Chcem. Ale nevládzem.“
To je moment pravdy. Nie ten z výhľadu. Ten z vnútra.
MTB z Ľubochne do Vlkolínca: čísla, ktoré bolia
Veľká Fatra na bajku občas zabolí. Nakoniec zídeme smerom na Ružomberok a bočnými cestami, hore-dole, späť do Ľubochne k autu.
- 90 kilometrov
- 2727 výškových metrov
Čísla sú to slušné. Ale nejde o čísla. Ide o ten pocit, keď stojíš hore, pot ti steká do očí a ty si povieš: „Stálo to za to.“
A niekde v lese, vraj, sa na nás pozeral medveď a krútil hlavou.
Vraj.
FAQ – Veľká Fatra na bajku
Úprimne? Nie. Ak ideš trasu z Ľubochne cez Smrekovicu a Vlkolínec, čaká ťa veľa výškových metrov, technické úseky a miestami tlačenie bicykla. Toto je trasa pre vytrvalých, nie pre víkendových výletníkov.
Dá, ale nie všade pohodlne. V blatistých a rozrytých úsekoch (napríklad nad Dutkovou lúkou) budeš bicykel tlačiť rovnako ako ostatní. Motor ti nepomôže cez popadané stromy.
Veľká Fatra patrí medzi oblasti s výskytom medveďa hnedého. Stretnutie je však skôr výnimočné. Cyklisti sú hluční, les ťa väčšinou „ohlási“ skôr, než by došlo k prekvapeniu. Prevencia: nechoď sám za šera a rešpektuj prírodu. Odporúčam jazdiť s parťákom.
Najviac preverí:
stúpanie zo Čutkovskej doliny,
rozbitý úsek s tlačením bicykla,
výšľap nad Vlkolíncom smerom na sedlo pod Sidorovom.
Najviac energie zoberú práve pasáže, kde sa strieda jazda s tlačením.
Rozbité úseky nad Dutkovou lúkou (2 km, blatisté, popadané stromy)
Sedlo pod Sidorovom – krátke, ale strmé stúpania
Tu je e-bike iba čiastočne pomocník, väčšinou treba šliapať a tlačiť.
Šírka: 2,25 – 2,6 palca,
Profil: kombinácia grip/rolovateľnosť (cross-country/trail)
Pre mokré úseky odporúčam plášť s agresívnym dezénom, aby si sa nešmykol na rozblatených pasážach.
Horský MTB s pevnou alebo odpruženou vidlicou – tvrdý trail a rozbité úseky.
Full-suspension je výhoda na tlačených úsekoch a koreňoch, ale hardtail s dobrými plášťami zvládne trasu tiež.
