Panský diel
A o mojich vysokohorských ambíciách všetko pochopíte, ak ma postavíte na druhú štafličku rebríka.
Motivačný príspevok našej večnej športovej teoretičky, organizátorky a holky pro všechno Nataši. :-).
Rodičia boli aktívny športovci. Preto ma šport sprevádza už od narodenia.
Už ako dieťa som sa začala zoznamovať s futbalom. Napríklad výbehom na futbalové ihrisko za otcom, ktorý ako futbalový brankár sa mi zdal na ihrisku počas zápasu nevyužitý. Neskôr sa mi to zišlo a prispela som k obnoveniu tradície ženského futbalu v Bratislave a zároveň trvalej pamiatke, škvárou tetovanému kolenu.
V prírode alebo na športových zápasoch sme trávili väčšinu času.
Moje neskôr objavené gymnastické schopnosti začali klíčiť, keď som ukazovala bratovi, ako sa správne gúľa dole kopcom v lese. Po obdivuhodných premetoch a saltách som skončila v Račianskom, vtedy ešte potoku.
Vybiku sme hrávali do úplnej tmy. Žiadny šport mi nebol cudzí a preto som všetko smerovala k môjmu snu, ktorý sa ale nikdy nenaplnil. Aby sa zo mňa stala športová redaktorka.
Momentálne sa snažím, aby výrok Senecu „Imperare sibi maximum imperium est“, bol minulosťou.
Najväčšou mocou je mať moc nad sebou samým
Seneca
Tak preto priatelia ďakujem vám všetkým za to, že táto skupina motivuje nielen mňa ale každého.
Svojimi malými, veľkými, závideniahodnými, neskutočnými, nadľudskými výkonmi.
Príjemný týždeň prajem.
Nona (vaša koordinátorka pre všetko – Nataša)
