Capacci, Terrasini a Balestrate. Tri najkrajšie pláže na západ od Palerma. Nerátam San Vito da Capo. 20 km v teniskách, alebo na boso. Palermo beaches: pláže a pobrežné traily
Dnešný deň bol v znamení mora a behu. Začal som na údajne jednej z najkrajších pláží Palerma Capaci beach.
No je to hodne nadnesené. Proste pláž s jemným pieskom a priezračnou výbornou vodou a k tomu tak tona povaľujúcich sa odpadkov. Taliani sú proste bordelári.
Dal som si cvične na boso 4 km po piesku a potom som neodolal a hodil som sa na hodinu do mora. Voda bola excelentná.
Presun na ďalšie miesto, pláž Terrasini, kompletne prekvapil. Už len tým, že celá mestská pláž je vrytá v skale a má na dĺžku tak 300 m.
Keby som v nej chcel nabehať zvyšných 12 km, asi by som sa cítil ako veverička v koliesku.
Našťastie som včas pochopil, že popri skalách vedie nádherný trail a ten končí až vo Vito san Capo. Obul som tenisky a objavil úplne nový rozmer Sicílskeho pobrežia.
Neplánované odbočky vždy stoja za to. Inak by som prírodnú rezerváciu Torre di Capo Rama, ktorá ma úplne dostala, nikdy neobjavil.
Obec Terrasini už v roku 1968 vyhlásila zónu Capo Rama za „biotop neoceniteľnej hodnoty“. Scénickú hodnotu tohto výbežku nemožno ukázať fotografiou. Výbežok Capo Rama je tvorený malým, plochým a trojuholníkovým polostrovom, ktorý je rozrezaný veľkými morskými terasami a skalnými oknami.
Na najkrajnejšom výbežku Capo Rama stojí strážna veža. Stáročia je nemým svedkom pokusov zabrániť ničivým nájazdom anglo-barbarských pirátov a korzárov na Palermo. Veža Capo Rama z 15. storočia je najstaršou existujúcou budovou v širokom okolí a patrí medzi prvé veže, ktoré boli postavené v zálive Castellammare a na celej Sicílii. Až tam, na koniec rezervácie som sa však nedostal.
Keď som sa vrátil mal som dosť. Celkovo dnes pripisujem čosi cez 17 km v teréne a okamžite skáčem do mora. Čvachtám sa až do večera a nohy mi zato tlieskajú.
Večer ešte objavím nejaké cestičky v horách, možno plán na zajtra, dám malé kilové Lasagne a hajde na kute. Zajtra ma čakajú hory. Corleone volá. Je čas zregenerovať. Btw ja viem, seriem vás, vy musíte makať a ja si len tak bahním 🙂
Štvrtý deň: 53/100 Plánovaný výstup na Mt. Kumeta a potom pár kilometrov ležérne popri mori. Taký bol plán. Ale človek mieni a život mení. Prvý kilometer som na GPS vôbec nezaznamenal. Najprv som si zabudol telefón, potom navigáciu a potom kľúče.
Celkom som sa vracal od auta naspäť do domu 3x. Starší vedia, o čom točím. Potom som zle odbočil a namiesto Mt. Kumeta ma čakali predmestia Palerma.
Ćo už. Kúpať sa a utekať na boso v mori budeme už ráno. Vybral som si podľa bedekra krásne pláže okolo Biancherie.
Začal som Asprou. Neuvedomil som si, že je nedeľa. Hodinu a pol som zabil približovaním auta k pláži. A keď som tam konečne prišiel, zistil som, že sa jedná o sériu pidi-plážičiek zahádzaných ľudskými telami medzi niekoľko 100 m vysokými skalnými bralami.
Vybral som si Lido di Carabinieri. Dal som aspoň dva kilometríky po nádhernej skalnej cestičke k majáku a tri hodiny som strávil čvachtaním sa v mori. Hneď po kúpačke ma prepadla túžba zmiznúť z víkendového Palerma do Piana Degli Albanesi, do lona hôr a vnútrozemia.