Rab mtb 2017
Na Rab sa chodí z rôznych dôvodov. Letní turisti objavujú priezračné more a čistú vodu. Dobrí národovci si tam postavia vilu a endorfínoví blázni sa zas preháňajú na horáku. Ja sa radím do tretej skupiny. Môj nový kamarát sa volá Methanol. Ale nemá žiaden súvis s Rabskou protialkoholickou liečebňou. Je to totiž môj nový bajk. Rozhodol som sa ho trochu prevetrať a zistiť, či Jadran a miestne kamenisté cyklotrasy spolu zvládneme.
Náš prvý spoločný trejlík nenáročne smeroval na Frkanj – nádhernú pláž poblíž Suha Punta, priamo oproti prístavu. Podávajú tu tie najlepšie „ligne na žaru“. Mäkký štart začal cez Gonarské kopce, ktoré nie sú vysoké, ale o to strmšie. Na Suha Puntu (najkrajšiu a najprírodnejšiu časť ostrova) môžete dôjsť tiež druhou stranou, cez uzučký betónový chodník popri mori. Tiež celkom slušný adrenalín, najmä ak ste čo to požili. Potom to môže vyzerať aj takto >>>
Kultový výstup na vrchol najvyššej hory ma vždy preverí. 431 m stúpania na necelých 4 km nie je tak veľa, ako Sv Jure, GPS však miestami atakuje stúpania cez 30%. V kombinácii s 35 stupňovou teplotou a samými skalami je to vražedná kombinácia. Nepoznám veľa ľudí, ktorí to dali až hore bez zastávky. Ale vrchol sa vám odvďačí. A nielen krásnymi výhľadmi na okolité ostrovy a horský masív na pobreží.
Prísť s bajkom na Rab a nedať horský trajlík na Lopar je neodpustiteľná chyba. V Loparskom priesmyku je prudká odbočka nahor k smetisku. Tam sa dozviete, kde sú všetky čajky Rabu. Ak odbočíte popri plote ďalej, objavíte nádherný niekoľko kilometrový skalný trailík až na úplný koniec ostrova. Ak sa vám Kamenjak odmení endorfínom, práve na tejto nevysokej hornej planine zažijete ten pravý adrenalín. Najmä ak si nekriticky poviete, že tú turistickú trasu nahor z Loparskej pláže dáte a dáte. Aj keď viete, že na to nemáte. 🙂
Na vrchole človeka čaká zážitková nirvána. Trail môjho života. Náročný, členitý, rôznorodý, zaujímavý, krásny i podmanivý. Nechcelo sa mi ísť ďalej. Skalisté traily, striedali široké cyklochodníky. Ísť dole? Ani nápad. Široká pláň plná oviec prerušovaná storočnými múrikmi ma priťahuje stále viac. Objavujem zabudnutú dedinu. Tu už desiatky rokov nikto nebýva. Všade ticho, pokoj, iba cikády. Tu keď sa zrúbem, tu ma budú dlho hľadať. Nebudem to pateticky naťahovať. Keď som objavil zerodovaný kaňon s tou najúžasnejšou dráhou, vrátil som sa tam na druhý deň znovu. I na tretí.
Potom som si dal oraz. Môj kamarát pišťal po relaxe, kultúre a gastrozážitkoch. Nenechávam nikoho na pochybách, že to so zdravou výživou myslím vážne. Byť na Rabe a nejesť čerstvé ryby z tržnice je chyba. Byť na Rabe a neochutnať miestny Merlot ešte väčšia. To najmenšie previnenie spáchate, ak vynecháte centrum Rabu. Parkoviská plné aut, chodníky preplnené pomaly sa knísajúcimi, unavenými, funiacimi, ochkajúcimi a prepotenými ľudkami naozaj nemusím. Nafasoval som litrové Karlovačko a odstavil som sa radšej v neďalekom kláštore Sv. Eufémia. Božský pokoj.
V MTB sérii nemôže chýbať séria výjazdov na Kalifronte, prírodnej rezervácii na konci Rabu, ktorá je doslova pretkaná singletrailami, cyklocestami a total panenskými plážami. Bežný dovolenkár sa tam nikdy nedostane. Rozlohou malý ostrov, na dĺžku 22 km a šírku 11 km ponúka toľko cyklotrás, prevýšení a prekvapujúcich výhľadov a zážitkov, že máte celý týždeň čo robiť. Kto si to chce užiť, špeciálne odporúčam zjazd na Mel beach. Rekord trate je 24,5 km/h. No čo už. O rok zas. A ja sľubujem že sa budem o bicykel vzorne starať a aj ho umývať.
