Červené vrchy patria medzi najkrajšie hrebeňovky v Západných Tatrách. Sú pre mňa synonymom priestoru. Široké trávnaté chrbty, ktoré sa v zime menia na nekonečné biele pláne, ponúkajú pocit slobody, aký v hlbokých dolinách len tak nezažijete. Kým na slovenskej strane Tatier platí zimná uzávera, poľské Tatry nás vítajú s otvorenou náručou. Rozhodli sme sa to využiť a vyrazili sme na jeden z najkrajších vrcholov hrebeňa – Kondratová kopa (2005 m n. m.).

Štart v Kuzniciach: Kde sa platí za vstup do raja

Naša cesta začala v Kuzniciach (Zakopane). Ak sa sem chystáte, pripravte si drobné alebo aplikáciu – v Poľsku sa za vstup do národného parku (TPN) platí. Lístok si kúpite priamo na mieste alebo online, pričom výťažok putuje na údržbu chodníkov.

Úvodná časť trasy je vyslovene pohodová. Široký chodník vás príjemne rozohreje a bez väčšej námahy vás dovedie až k chate PTTK na Hali Kondratowej. Tu sa končí „vychádzka“ a začína skutočná horská drina.

Kondratovo sedlo: Keď vás sneh neustále sťahuje späť

Za chatou sa sklon nekompromisne dvíha. Výstup do Kondratovho sedla bol tentokrát skúškou vôle. Sneh bol kašovitý, pod nohami sa nepríjemne prepadával a každý krok stál dvojnásobok energie. Technicky to nebolo náročné, ale fyzicky sme si siahli na dno. Niekde vzadu v hlave už blikala kontrolka: „Ako toto zídeme dole?“ Ale hory vás naučia sústrediť sa na prítomný okamih.

Reštart tip: V zime nepodceňujte snehové podmienky v poľských Tatrách. Aj keď trasa nie je exponovaná, kašovitý sneh dokáže čas výstupu poriadne natiahnuť.

Giewont: Spiaci rytier pod dohľadom mrakov

V sedle nás čakala odmena. Priamo pred nami sa vztýčil ikonický Giewont so svojím 15-metrovým oceľovým krížom. Tento symbol Poľska pripomína svojím tvarom spiaceho rytiera, ktorý podľa legendy čaká, kým bude krajina v núdzi. Hoci je Giewont známy ako „poľský hromozvod“ (kvôli bleskom počas búrok je nesmierne nebezpečný), v tento zimný deň pôsobil pokojne a majestátne. Prekvapilo nás, že sme v tejto inokedy preplnenej lokalite stretli len minimum ľudí.

Hrebeňom na vrchol: Divadlo svetla a tieňov

Smerom z Kondratovho sedla na vrchol sa podmienky našťastie otočili o 180 stupňov. Sneh bol zamrznutý, chodník pevný a kráčalo sa nám plynulo. Obloha nám navyše pripravila vlastné vizuálne divadlo. Husté mraky sa trhali a lúče slnka osvetľovali časti hrebeňa v dramatických kontrastoch. To sú tie momenty, kedy človek jednoducho musí zastaviť a mlčať.

Na vrchole Kondratovej kopy sa nám otvorila panoráma, kvôli ktorej stojí za to ráno vstať z postele:

• Celý hrebeň Červených vrchov ako na dlani.
• Štíty Vysokých Tatier v diaľke.
• Divoká krása Západných Tatier na dosah ruky.

V nadmorskej výške nad 2 000 metrov máte pocit, že nestojíte len na okraji hôr, ale priamo v ich srdci.

Zostup a sladká bodka na chate

Obávaný zostup nakoniec prebehol prekvapivo hladko. Sneh už držal lepšie a gravitácia hrala v náš prospech. Na chate PTTK sme sa zastavili na kávu, nabrali sily a vďačne sa vrátili späť do Kuzníc.

Bol to jeden z tých dní, kedy do seba všetko zapadlo – počasie, podmienky aj energia. Kondratová kopa nám pripomenula, že zimné Tatry majú svoje špecifické kúzlo, ktoré vás dobije energiou na týždne dopredu.

🥾 Praktické info: Kondratová kopa (zima)

• Štart a cieľ: Kuznice (Zakopane)
• Trasa: Kuznice – Chata PTTK na Hali Kondratowej – Kondratovo sedlo – Kondratová kopa a späť.
• Vstupné: Do TPN sa platí (cca 9 PLN / 2 €).
• Vybavenie: V zime sú povinnosťou aspoň nesmeky, pri zľadovatenom teréne mačky a paličky.
• Náročnosť: Stredná (fyzicky náročné stúpanie v snehu).

Príspevok Kondratová kopa: Zimná mágia na hrebeni Červených vrchov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Nie každá túra musí začať s prvými lúčmi slnka. Niekedy sa oplatí počkať a naplánovať si výstup na Baranec až v popoludňajších hodinách, kedy sa svetlo láme a krajina naberá magické medové tóny. Tento ikonický vrchol v Západných Tatrách nám opäť dokázal, že trpezlivosť v horách prináša tie najkrajšie odmeny.

Nemáte čas čítať? Vypočujte si tento príbeh ako krátky podcast.

Zo Žiarskej doliny za tichom hôr

Našu trasu sme začali v ústí Žiarskej doliny. Hoci väčšina turistov v tom čase už pomaly schádzala dole, my sme vyrážali s jasným cieľom: stihnúť zlatú hodinku na treťom najvyššom vrchole Západných Tatier.

Výstup na Baranec nie je žiadny „krátky špacír“. Je to túra, ktorá si vyžaduje kondíciu, čas a chuť zostať v objatí štítov dlhšie, než je bežné. Cesta nahor je poctivá a strmá, no každý výškový meter vás približuje k panorámam, ktoré sa vám vryjú do pamäti.

Zastávka na Holom vrchu: Výhľady, ktoré berú dych

Na Holom vrchu sme si dopriali dlhšiu pauzu. Slnko príjemne hrialo, svet pod nami sa zmenšoval a my sme pozorovali hrebeň, ktorý nás ešte čakal. Bol to jeden z tých momentov, kedy sa čas zastaví. Sedeli sme v tráve, dobíjali energiu a užívali si ticho, ktoré nájdete len vo vysokohorskom prostredí.

Skúška odvahy v nárazovom vetre

Cesta z Holého vrchu na vrchol už nebola len o výhľadoch, ale aj o súboji s rešpektom k prírode. Na otvorených hrebeňoch nás privítal vietor, ktorý nás prišiel vyskúšať, či to s tým západom slnka myslíme vážne.

Tesne pod vrcholom hory ukázali svoju drsnejšiu tvár. Nárazy vetra prišli tak náhle, že sme museli na chvíľu zastaviť a čupnúť si k zemi, aby nás doslova nesfúklo z chodníka. V takýchto chvíľach si človek naplno uvedomí, že v horách má posledné slovo vždy príroda. Sme tu len na návšteve a pokora je povinnou výbavou každého turistu.

Magický moment: Vrchol Baranca v zajatí farieb

Na samotný vrchol sme dorazili v dokonalom momente. Obloha sa začala farbiť do sýtej oranžovej a jemnej ružovej. Západ slnka na Baranci má v sebe zvláštnu, priam magnetickú silu.

„Nie je to o výkone, ale o tom pocite, že ste v správnom čase na správnom mieste.“

Kamkoľvek sme sa otočili, tam bol priestor. Nekonečné tatranské hrebene sa vlnili jeden za druhým, hlboké doliny utíchli a vzdialené kopce sa v opare strácali za obzorom. Svet tam dole pod nami pôsobil zrazu maličký a nepodstatný.

Nočný zostup s čelovkami a rešpektom

Keď sa slnko definitívne schovalo, vystriedala ho modrá hodinka a my sme vedeli, že cesta k autu bude patriť čelovkám. Zostup po tme má úplne inú atmosféru. Každý zvuk v lese je intenzívnejší, každý pohyb v kosodrevine vám zbystrí zmysly.

Myšlienky nám občas zablúdili aj k domácim pánom týchto lesov – medveďom. Nebol to strach, skôr hlboký rešpekt. Prechádzali sme ich kráľovstvom ticho a s vedomím, že sme v ich revíre.

Prečo sa vydať na Baranec podvečer?

Domov sme sa vrátili unavení, ale s vyčistenou hlavou. Baranec nám opäť ukázal svoje dve tváre – tú drsnú veternú aj tú nežnú, zaliatu zapadajúcim slnkom.

Západ slnka z vrcholu chutí vždy o niečo lepšie, keď si ho musíte poctivo vyšliapať. Ak hľadáte zážitok, ktorý vás vytrhne z bežnej rutiny, výstup na Baranec mimo hlavných hodín je tou správnou voľbou.

Náročnosť a trasa: Výstup na Baranec zo Žiarskej doliny

Ak sa rozhodnete pre výstup na Baranec, pripravte sa na jednu z najkrajších, ale aj kondične najnáročnejších túr v Západných Tatrách. Najpopulárnejšia trasa vedie z ústia Žiarskej doliny po žltej turistickej značke. Ide o poctivé stúpanie, pri ktorom na približne 7 kilometroch prekonáte prevýšenie takmer 1 300 metrov.

Trasa vedie najprv lesným terénom, ktorý sa neskôr mení na kosodrevinu a trávnaté hrebene Holého vrchu. Hoci technicky nejde o náročný terén (bez reťazí), strmý sklon vám nedá nič zadarmo. Odmenou sú však kruhové výhľady, ktoré mnohí turisti považujú za vôbec najkrajšie v celom pohorí.

Tipy na bezpečný zostup na Baranec potme

Plánovať výstup na Baranec s cieľom stihnúť západ slnka vyžaduje nielen dobré načasovanie, ale najmä zodpovednú prípravu na cestu späť. Tu je niekoľko zásad, ktoré by ste nemali podceniť:

1. Kvalitná čelovka je základ: Nezabudnite si skontrolovať batérie a pre istotu si pribaliť aj náhradný zdroj svetla. Mobil ako jediný zdroj svetla v tatranskom teréne nestačí.
2. Vrstvenie oblečenia: Hneď ako zapadne slnko, teplota prudko klesá a vietor na hrebeni môže byť neúprosný. Termoprádlo a neprefúkavá bunda sú v batohu povinnosťou.
3. Poznajte trasu: Zostupovať po tme odporúčame len vtedy, ak už daný chodník poznáte za svetla. V noci sa orientačné body hľadajú oveľa ťažšie.
4. Rešpekt k zveri: V neskorých hodinách sa zvyšuje aktivita divej zveri. Rozprávajte sa alebo si občas písknite, aby ste o sebe dali vedieť a vyhli sa prekvapeniam v kosodrevine.
5. Aplikácia Horská záchranná služba: Majte ju v telefóne nainštalovanú a nabitý mobil majte v teple blízko tela.

Príspevok Podvečerný výstup na Baranec: Keď sa Západné Tatry zahalia do zlata zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Zima v Západných Tatrách je magická. Jedným z vrcholov, ktorý je pre zimných turistov lákadlom, je výstup na Plačlivé, vrch Západných Tatier ležiaci medzi vrcholmi Baníkov a Ostrý Roháč. Jeho nadmorská výška dosahuje 2125 metrov nad morom. Staršie ročníky možno budú Plačlivé poznať aj pod názvom Plačlivý Roháč a spolu s Ostrým Roháčom boli podnetom k označeniu tejto časti Západných Tatier, ako charakteristickú horskú skupinu Roháče.

Zimný výstup na Plačlivé

Zimná túra si vyžaduje viac skúsenosti a vybavenia ako letný výstup. Zimné podmienky môžu skomplikovať orientáciu, preto je dôležité dôkladne sledovať značenie a byť pripravený na to, že niektoré úseky môžu byť zľadovatené alebo pokryté snehom.

Žiarska chata

Výstupová trasa na tento kopec vedie z parkoviska v ústi Žiarskej doliny. Po zasneženej asfaltovej ceste prejdeme k Žiarskej chate. Žiarska chata ja vstupnou bránou do turisticky veľmi navštevovanej oblasti Žiarskej doliny a Roháčov. Je nielen miestom oddychu, ale aj dobrým východiskom na vysokohorské túry. Výstup na Plačlivé môže začať.

Od chaty pôjdeme chodníkom cez les a kosodrevinu po rázcestie Pod Homôľkou. V tomto úseku už začína o čosi strmšie stúpanie. Čím vyššie ideme, tým viac sa objavujú panorámy, ktoré berú dych. Prvé výhľady na slnkom zaliatu krajinu sú v kontraste s modrou oblohou úchvatné. Zimné slnko sa odráža od snehových vrchov. Keď sa takto vydarí počasie, hneď sa kráča ľahšie.   

Žiarske sedlo

V Žiarskom sedle sa poobzeráme po štítoch, ktoré sú takmer na dosah. Toto sedlo je fajn miestom na oddych. Pohodu v sedle nám kazí len nepríjemný severný vietor. Nedá sa tam zotrvať dlho, treba ísť ďalej. Zo sedla pokračujeme smerom na vrch Plačlivé. Terén je strmý, ale stále bezpečný a príjemný. Orientáciu v teréne nám uľahčuje zimné tyčové značenie.

Pohľady z Plačlivého

S príchodom na vrchol Plačlivé sa naskytol nezabudnuteľný výhľad na dominantné vrcholy Ostrý Roháč a Volovec, či doliny Západných Tatier, alebo aj na vzdialenejšie Nízke Tatry a Vysoké Tatry.  Jednoducho povedané geniálny kruhový výhľad do všetkých strán našej nádhernej slovenskej krajiny. Pekná odmena za niekoľko hodín fyzickej námahy. Hory Západných Tatier boli zahalené do bielej periny. Výstup na Plačlivé bol tak krásny, že sa človeku odtiaľ nechcelo.

Zostup do Žiarskej doliny

Z Plačlivého zostupujeme dolu tým istým strmým terénom do Žiarskeho sedla a následne do Žiarskej doliny. Ešte sa párkrát otočíme dozadu, aby sme si užili pohľady na vrcholky hôr.  

Zimný výstup na Plačlivé je výzvou, ktorá stojí za to. Kľúčom je správna príprava, kvalitná výbava a rešpekt tatranskému prostrediu. Tak neváhajte, obujte si svoje zimné topánky, zbaľte batoh a vyrazte na svoju zimnú dobrodružnú cestu na Roháče.

Príspevok Zimný výstup na Plačlivé zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Sivý vrch je prvým výrazným skalnatým vrchom hlavného hrebeňa Západných Tatier. Je považovaný za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku s mimoriadne bohatou vápnomilnou flórou. Tvoria ho vápence, dolomity a množstvo zaujímavých skalnatých útvarov. Jeho nadmorská výška je 1805 metrov nad morom.

Trasy na Sivý vrch

Na jeho vrchol vedú viaceré cesty. My sme si ako štartovací bod zvolili horáreň pod Bielou skalou po červenej značke. Hneď od začiatku nás v krásnom slnečnom a mierne veternom počasí čaká prudké stúpanie po širokej lesnej zvážnici. Asi po dvadsiatich minútach sa cesta zúži na lesnú cestičku. Po prekonaní strmých lesných pasáži sme sa dostali do oblasti Bielej skaly, na ktorú sme si spravili krátku zachádzku.

Skalné mesto

Pokračujeme lesnými cestičkami k začiatku trasy, ktorá začína byť zaujímavá. Vidíme neuveriteľnú scenériu tých najkrajších vápencových skalných útvarov. Jedným  z najoriginálnejších zážitkov na Sivý vrch je určite prechod rozsiahlym skalným mestom Radových skál.

Vstupujeme do nádherného skalného mesta. Miestami vysoké skalné útvary najrôznejších tvarov sú riadne fotogenické a je naozaj čo obdivovať. Vzhľadom a zaujímavosťou absolútne upútali našu pozornosť. Tu narazíme aj na niekoľko miest, kedy si občas musíme pomôcť rukami. Nájdu sa tu aj reťazou zabezpečené úseky.

Tesne pod vrcholom, priamo pri turistickom chodníku sa nachádza úzky otvor jednej z najhlbších priepastí Západných Tatier, ktorá je hlboká 88 metrov. Vcelku nebezpečné miesto, najmä ak si ju včas turista nevšimne. Každopádne veľmi zaujímavé.

Sivý vrch

Záverečný výstup na vrchol je cez menší komín v skalách zabezpečený dlhšou reťazou. Po prekonaní tohto úseku sme na vrchole. Vrchol ponúka kruhové výhľady na kopce Oravy a Liptova. Môžeme obdivovať a pozorovať vrchy Malej a Veľkej Fatry, aj veľkú časť hrebeňa Západných Tatier.

Do Zuberca

Z vrchu sme po dlhšej prestávke zostupovali opačným smerom do sedla Pálenica. Nie je to náročný terén, len dosť skalnatý a miestami sa zostupuje za pomoci reťazí. Pri zostupe sa pár krát zastavujeme a otáčame, obdivujeme skalnatý vrchol, z ktorého sme práve zostúpili. Chodník pokračuje cez kosodrevinu až do sedla. Odtiaľ ešte máme dva a pol hodiny, aby sme sa dostali do Zuberca. Na tej ceste treba byť trošku hlučnejší, pretože prechádzame rajónom nášho najmohutnejšieho lesného obyvateľa... :-)

Užili sme si skvelý deň v horách. 17 kilometrový prechod na Sivý vrch nám trval niečo cez 8 hodín so všetkými prechádzkami v úplnom pohodovom tempe. Mali sme krásne jesenné počasie, ktoré nám umožnilo vychutnať si skvosty ďalšieho krásneho kúta našej prírody v plnej nádhere.

Príspevok Jesenný výstup na Sivý vrch v Západných Tatrách zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Nadšencov vysokohorskej turistiky od nepamäti láka jedna z najkrajších a zároveň náročnejších hrebeňoviek na Slovensku, hrebeň Západných Tatier. Roháčske plesá turistické trasy cyklotrasy:

Roháčske plesá

Nadšencov vysokohorskej turistiky od nepamäti láka jedna z najkrajších a zároveň náročnejších hrebeňoviek na Slovensku- hrebeň Západných Tatier. Celkový hrebeň má dĺžku približne 37 km a je orientovaný v smere východ- západ, s množstvom rázsoch (bočných horských vetiev odbočujúcich z hlavného hrebeňa), tiahnucich sa na sever a juh. Práve tu, na južných rázsochách sa nachádzajú najvyššie končiare Západných Tatier ako Bystrá (2.248 m.n.m.) Jakubiná a Baranec. Najvyšším vrcholom hlavného hrebeňa je Baníkov s výškou 2178 m.n.m.

V roku 2017 sa 7 kopcov 3 jazerá vybrali na jednu z najkrajších častí Západných Tatier Roháče, konkrétne túry v okolí Roháčskych plies.

Roháče

Roháče po stáročia vzbudzovali v obyvateľoch okolitých dedín a mestečiek úctu a rešpekt. Najvyššie končiare hrebeňa, charakteristické svojimi štíhlymi ostrými skalnatými vrcholmi boli opradené legendami, a tak vznikol aj ich názov - Roháče, alebo čertove rohy.

Štyri Roháčske Plesá v Smutnej doline patria medzi najnižšie položenú sústavu ľadovcových jazierok v Európe. Ležia terasovito nad sebou a sú obklopené prevažne kosodrevinou a čiastočne kamenitým terénom. Plesá svojimi ľadovými vodami napĺňajú Roháčsky potok pretekajúci Rohačskou dolinou. Najlepší spôsob ako ich zblízka preskúmať, je sledovaním Náučného chodníka dlhého 5,4 km, ktorý Vás postupne prevedie popri všetkých štyroch plesách v tieni majestátnych obrov - Ostrého Roháča, Plačlivého či Troch Kôp. V okolí Roháčskych plies si môžete vybrať rôzne dlhé túry, od nenáročných túr vhodných aj pre rodiny s deťmi, po exponované túry, na ktoré treba istý krok a aspoň základnú skúsenosť v pohybe vo vysokohorskom teréne.

Ťatliakova chata

My sme si to užili na Ťatliakovej chate (tesne pod Roháčskymi plesami). Od roku 2017 poskytuje okrem bufetu aj turistické ubytovanie s počtom 25 až 35 lôžok. Som hrdý na to, že sme boli medzi prvými kto priniesol pochvalné správy :-)

Zuberec

Najjednoduchšia prístupová cesta k Plesám vedie cez Zuberec. Vlakom ZSSK sa celkom pohodlne presuniete do staníc Kraľovany, Liptovský Mikuláš, alebo Ružomberok. Do Zuberca pokračujete s SAD z okolitých miest podľa toho, odkiaľ prichádzate. Zo zastávky Zuberec, pri kostole prestúpte na autobus, ktorý Vás vezme až k chate Zverovka (zastávka Zuberec, Zverovka chata, cesta trvá približne 15 min, cena lístka 0,80 EUR). Z chaty Zverovka už pokračujete pešo hore Roháčskou dolinou.

Autom sa dá zaparkovať priamo pri chate Zverovka, alebo kúsok vyššie pri penzióne Šindľovec (cca 1 km nad chatou Zverovka, po asfaltovej ceste) alebo na Parkovisku Pod Spálenou. Bližšie sa k plesám dopravnými prostriedkami nedostanete. A načo aj?

Ubytovanie Zuberec

Východzím bod pre začiatok väčšiny peších túr je Chata Zverovka. Okrem jej strategickej polohy a veľmi rozumných cien ju vrelo odporúčame aj kvôli príjemného personálu a veľmi dobrej slovenskej kuchyni. Ak chcete dohodnúť skutočne dobrú cenu, dohodnite si pobyt cez týždeň a mimo hlavnú dovolenkovú sezónu. Chata má obmedzené kapacity a veľmi dobré ceny, preto je dobré predrezervovať  si pobyt včas. 

My sme si to užili na Ťatliakovej chate (tesne pod Roháčskymi plesami). Od roku 2017 poskytuje okrem bufetu aj turistické ubytovanie s počtom 25 až 35 lôžok. Som hrdý na to, že sme boli medzi prvými kto priniesol pochvalné správy :-)

Turistické trasy Roháčske plesá

Jednoduché túry na Roháčske plesá

Zverovka – Roháčský vodopád – Roháčské plesá – Ťatliakovo jazero – Zverovka;

dĺžka túry približne 14,2km, čas: 6h (4,5h čistej chôdze priemerným turistickým tempom), prevýšenie cca 720m.

Náročné túry na Roháčske plesá

Zverovka – Adamcuľa – Roháčské plesá – Baníkov – Tri kopy – Hrubá kopa – Smutné sedlo – Ťatliakova chata – Zverovka;

dĺžka túry: cca 20km, čas: 9,5h (8,5h čistej chôdze), prevýšenie: cca 1300m,

Zverovka – Adamcuľa – Roháčské plesá – Baníkovské sedlo- Spálená – Pachoľa – Skriniarky – Salatín – Brestová – Zverovka;

dĺžka túry: cca 18,5km, čas: 9,5h (8,5h čistej chôdze), prevýšenie: cca 1500m,

Zverovka – Ťatliakovo jazero – sedlo Zábrať – Rákoň – Volovec – Ostrý Roháč – Plačlivé – Smutné sedlo – Ťatliakovo jazero – Zverovka;

dĺžka túry: cca 21,5km, čas: 10h (9h čistej chôdze), prevýšenie: cca 1500m.

Túr v okolí Roháčskych plies sa dá nakombinovať mnoho, keď sa však chcete vybrať na hrebeň, počítajte so strednou až ťažkou náročnosťou.

Cyklotrasy okolo Roháčov a Zuberca

Priamo na Roháčske plesá sa na bicykli nedostanete. Je to chránené územie. Najbližší cieľ je Ťatliakovo jazero (aj chata) kde si môžete odložiť bicykel a za dve hoďky obehnúť okolo plies pre krásne fotky.

Pekná cyklotrasa horskou scenériou však vedie zo Zuberca cez Studenú a Roháčsku dolinu až na Ťatliakovu chatu po asfaltovej ceste. Odtiaľ môžete pokračovať pešo až k najvyššiemu plesu a spať na chatu (celý peší okruh Vám zaberie približne 2:15h).

Ak ste mimoriadne zdatný, jazdíte na cesťáku a chcete si dať niečo chrumkavé a získať obdiv, odporúčame trasu predĺžiť už z LM okolo Liptovskej Mary Liptovský Mikuláš – Zuberec – Ťatliakova chata a späť. Pozor. Je to 145 km dlhá trasa s 2740 metrami stúpania. Musíte mať najazdené.

Cyklotrasa vedie aj zo Zverovky hore Látanou dolinou.

Výlet s deťmi Roháče

Roháčske plesá a Roháčsky vodopád

dĺžka túry približne 14,2km, čas: 6h (4,5h čistej chôdze priemerným turistickým tempom), prevýšenie cca 720m.

Kam v okolí Zuberca

Bežkovanie, skialpinizmus a lyžovanie:

Priamo v Roháčskej doline sa nachádza obľúbené lyžiarske stredisko Spálená s novou 6 -sedačkovou a staršou 4-sedačkovou lanovkou, troma vlekmi, požičovňou výstroje, parkovaním a možnosťou občerstvenia.

Z lyžiarskeho strediska Roháče Spálená štartujú 2 bežecké okruhy s dĺžkou 2,8 a 8,5 km. Tieto bežecké trate sú pri priaznivých podmienkach upravované. Zo strediska sa dá na bežkách vybrať aj na pekné prechádzky na Ťatliačku , Látanú dolinu a okolo Zuberca. Na bežkárskych tratiach sa dá využiť klasický aj korčuliarsky štýl. Na Roháčske plesá sa ale cez zimu kvôli uzávere nedostanete.

Termálne kúpaliská

Meanderpark Oravice, Termálne kúpalisko Oravice (cca 13km od Zuberca)
Tatralandia, Bešeňová (cca 35km od Zuberca).

Múzeá

Múzeum Oravskej dediny– skanzen cca 4km od centra Zuberca: http://muzeum.zuberec.sk/
Oravský hrad– cca 30km od Zuberca.

Užitočné info

Terén a bezpečnosť

Od chaty Zverovka až po Ťatliakovu chatu vedie lesom asfaltová cesta uzavretá pre motorové vozidlá. Od Ťatliakovej chaty sa k najvyššiemu plesu stúpa cez kosodrevinu a kamenitý terén približne hodinu. Terén na hlavnom hrebeni je prevažne skalnatý, v niektorých miestach exponovaný a silno rozoklaný.

!UPOZORNENIE! Niektoré časti hrebeňa sú exponované a zabezpečené fixnými reťazami, často je nutné využiť ruky pri čiastočnom lezení, najmä v úsekoch, kde sa nachádzajú viacmetrové komíny. Obtiažnosť terénu sa v niektorých miestach pohybuje v rozmedzí I. až II. stupňa medzinárodnej stupnice obtiažnosti horolezeckých výstupov UIAA, čo neskúseným ľuďom môže spôsobiť značné obtiaže. Trasy vedúce cez vrcholy Ostrý Roháč, Tri Kopy, Hrubá kopa a Baníkov nie sú vhodné pre neskúsených turistov, deti a ľudí so závratmi a úplne nevhodné za zlého počasia (dážď, prehánky, silná hmla, sneženie) Pre viac informácií o náročnosti kliknite sem>>>

Značenie: Trasy sú štandardne značené a orientačne jednoduché

Čo si vziať 

pevnú vysokohorskú obuv, trekové palice, pončo/ pršiplášť, nepremokavú bundu, dostatok vody, občerstvenie.

Vodu je možné dotankovať na horských chatách (Zverovka, Šindľovec, Ťatliakova chata).

Poistenie na hory: Na území SR podľa platného ustanovenia Zákona o Horskej záchrannej službe, je osoba nachádzajúca sa v horskej oblasti povinná uhradiť horskej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, ktoré sa jej týkajú (uvedená povinnosť sa nevzťahuje na fyzické osoby, ktoré nie sú plnoleté – deti a fyzické osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony). Najmä pri náročnejších túrach Vám preto odporúčame aby ste si vybavili postenie na hory a zásah horskej záchrannej služby (hzs), napríklad:

• Ak na hory jazdíte pravidelne, oplatí sa Vám celoročné horské poistenie Alpenverein >>>
• Viac info o možnostiach poistenia nájdete na stránkach horskej služby >>>

Kontakt na Horskú záchrannú službu- Západné Tatry:
OS HZS Západné Tatry-Žiarska dolina
Žiarska Dolina, 032 05 Smrečany
tel.: 044/5586218
e-mail: ztjuh@hzs.sk

Tiesňové volania pre prípad núdze: 18 300

Príspevok Roháčske plesá turistické trasy cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Túra na Kasprov vrch a Svinicu vznikala postupne. Pôvodný plán bol prejsť Tichou dolinou na bicykli a vybehnúť na Kasprov vrch. Avšak deň pred dňom D prišla otázka: "A dáme aj Svinicu?" 

Však uvidíme, ako sa budeme cítiť, keď vyjdeme hore. Náš výlet totižto začínal už po polnoci. Zuzka už sedela vo vlaku, cestou som pristúpila. Najväčšie obavy som mala z naloženia bicykla do rýchlika, ale zvládli sme to.

Liptovský košiar prestupná stanica

Ráno o piatej sme už boli na Štrbskom Plese. Akurát vychádzalo slniečko. Sadli sme na bicykle smer Podbanské a Tichá dolina. Po 28 kilometroch sme boli pri rázcestníku Liptovský Košiar (1265m), kde sme zamkli bicykle a pokračovali ďalej pešo kľukatým chodníčkom až na Suché sedlo (1950m).

Suché sedlo

Po dvoch hodinkách sme boli tam. Pred nami sa objavil zrazu nával turistov z poľskej strany, oni tam majú lanovku. Celá trasa od Suchého sedla viedla po hranici Slovenska s Poľskom. Zo Suchého sedla sme sa vydali najskôr na Svinicu.

Cez hrebeň Tatier

Chodník pokračoval cez vrchol Beskyd (2012 m), odtiaľ do Ľaliového sedla (1947 m), cez Krajnú kopu (2097 m), Svinické sedlo (2051 m), až nasledoval výstup na samotnú Svinicu.

Najskôr schodovitým chodníkom, následne sme akoby obišli celý masív Svinice.

Posledná hodina výstupu bola pre mňa dosť technicky náročná, váhala som veru či ísť ďalej, čo nás čaká... Ale Zuzka je naozaj dobrá parťáčka, stačilo slovko podpory a šlo to.

Svinica

Posledné metre na reťaziach. Stúpaním pomocou reťazí sme vyšli hore a zdolali vrchol Svinica (2301 m).

Výhľady zo Svinice

na okolité vrchy a doliny Vysokých a Západných Tatier sú naozaj nádherné a veľkolepé. Pofotili sme sa a nasledovala cesta dolu. Tá sa mi nezdala až taká náročná ako smerom hore.

Niekde pri vrchu Beskyd popred nás prebehol kamzík.

Kasprov vrch

Vrátili sme sa späť do Suchého sedla a odtiaľ pokračovali na pôvodný cieľ našej túry - Kasprov vrch, skontrolovať Poliakom lanovku a ochutnať ich pivko. Z tohto vrchu bolo v diaľke pekne vidno aj zdolanú Svinicu. Výhľady aj odtiaľto boli krásne, ani sa nám nechcelo ísť dolu. No museli sme.

Na Podbanskom cez 4 búrky

Pomaličky sme sa pobrali kľukatým chodníčkom späť do Tichej doliny. Cestou dolu sa však začalo mračiť, tak sme pridali do kroku. Asi 15 minút pred Liptovským Košiarom začala prvá búrka s krúpami, ale už sme museli dôjsť. Prešli sme cca 16 km s prevýšením 1215 m.  Potom sme už pokračovali na bicykloch. Zdalo sa, že je po búrke. Ale za chvíľu ďalšia a ďalšia búrka ...

Celkom sme prešli asi štyrmi búrkami 31,5 km, kým sme prišli na vlakovú stanicu do Liptovskom Hrádku. Premočené do nitky, ale spokojné. Bol to zážitok nad všetky zážitky.

Túra na Kasprov vrch a Svinicu nám dala poučenie: Náhradné oblečenie si treba zabaliť do niečoho nepremokavého. :-)

Príspevok Túra na Kasprov vrch a Svinicu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Cieľom Baníkov sa vraciame po Roháčskych plesách a Tichej a Kôprovej doline do Západných Tatier už po tretí krát. Nečudo. Západné Tatry majú presne to, čo tým Vysokým chýba. Kľud, menej komerčného hluku, ľudský rozmer, životný priestor a prenádherné scenérie dostupné aj menej zdatným lezcom. Baníkov turistické trasy cyklotrasy

Baníkov

Najvyšší vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier Baníkov (poľ. Banówka) dosahuje výšku 2 178 m n. m. Nachádza sa nad Žiarskou, Roháčskou, Bobroveckou a Jaloveckou dolinou. Budujú ho granitoidné horniny, ostré formy vznikli podťatím niváciou a tiež činnosťou horských ľadovcov.

Zo severnej strany zostupujú strmé svahy asi 350 m smerom do Spálenej doliny. V spodnej časti svahov sú veľké sutinové polia.

Túra na Baníkov

• po zelenej značke z Žiarskej chaty, trvanie 2:30 hodiny
• po žltej a červenej značke z Roháčskej doliny cez Baníkovské sedlo, trvanie 3:20 hodiny
• po červenej značke z Troch kôp, trvanie 1:20 hodiny (na úseku sú reťaze)
• po žltej, modrej a červenej značke z obce Jalovec cez dolinu Parichvost, trvanie 4:45 hodiny
• po červenej značke z Pachole, trvanie 0:35 hodiny

Baníkov turistické trasy

Zo Žiarskej doliny

Dlhá- po modrej trase žiarskou dolinou až na Žiarsku chatu, kde odbočíte na zelenú trasu cez Jalovecké sedlo, Príslop na Baníkov. Dlhá trasa 10,4 km jednosmerne vám zaberie min. 5 hodín stúpania. GPX Treba sa aj vrátiť. Trasu si môžete skrátiť od Žiarskej chaty na ktorú sa dostanete autom. Výsledná trasa dlhá 3,7 km hore je síce strmá, 911m, ale zvládnete ju do 3 hodín. 

Z Roháčskej doliny cez Baníkovské sedlo

Štart na parkoviskách pri Zverovke, Šindľovec, v Adamcule odbočíte na žltú trasu smerom na Roháčsky vodopád a Baníkovské sedlo po červenej hrebeňovej trase na Baníkov. Trasa tu. Ak si chcete užiť výhľady a máte kondíciu odporúčame pokračovať na Hrubú kopu a odtiaľ po zelenej trase späť k vodopádu. Nádherný okruh kondične však mimoriadne náročný. Zaberie celý deň a nastúpate vyše 1100 výškových metrov.

Veľký okruh cez Jaloveckú kopu

Štart od žiarskej chaty po modrej trase cez Prostredný Grúň až do Smutného sedla, odtiaľ po hrebeni cez 3 kopy, Hrubú kopu, Baníkovskú ihlu až na Baníkov, kde po zelenej trase zídete cez Príslop a Jalovecké sedlo k Źiarskej chate. 9,8 km okruh  s 1295m prevýšenia dá zabrať 5 hodín.Trasa tu

Z Pachole

po červenej značke z Pachole, trvanie 0:35 hodiny. Trasa tu

Trasy je možné ľubovolne kombinovať

Cyklotrasy okolo Žiarskej doliny

Do Žiarskej doliny vedie cyklotrasa z Liptovského Mikuláša. Ďalej za hranicu Žiarskej chaty majú bicykle celoročne stopku.

Termálne kúpaliská na okolí

• Meanderpark Oravice, Termálne kúpalisko Oravice (cca 13km od Zuberca)
• Tatralandia,
• Bešeňová 

Užitočné info

Terén a bezpečnosť

Väčšina stúpania je po turistických chodníkoch cez kosodrevinu a kamenitý terén. Terén na hlavnom hrebeni je prevažne skalnatý, v niektorých miestach exponovaný a silno rozoklaný.

!UPOZORNENIE! Niektoré časti hrebeňa sú exponované a zabezpečené fixnými reťazami, často je nutné využiť ruky pri čiastočnom lezení, najmä v úsekoch, kde sa nachádzajú viacmetrové komíny. Obtiažnosť terénu sa v niektorých miestach pohybuje v rozmedzí I. až II. stupňa medzinárodnej stupnice obtiažnosti horolezeckých výstupov UIAA, čo neskúseným ľuďom môže spôsobiť značné obtiaže. Trasy vedúce cez vrcholy Ostrý Roháč, Tri Kopy, Hrubá kopa a Baníkov nie sú vhodné pre neskúsených turistov, deti a ľudí so závratmi a úplne nevhodné za zlého počasia (dážď, prehánky, silná hmla, sneženie).

Baníkov turistické trasy

Kontakt na Horskú záchrannú službu- Západné Tatry:
OS HZS Západné Tatry-Žiarska dolina
Žiarska Dolina, 032 05 Smrečany
tel.: 044/5586218
e-mail: ztjuh@hzs.sk

Tiesňové volania pre prípad núdze: 18 300

Príspevok Baníkov turistické trasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

"Keď si dala baranovi, daj aj mne, daj aj mne.”, spieva Ibi Maiga. Ale teraz vážne. Žiarska dolina nás očarila.

BARANec volíme ako prvý cieľ, lebo sa nám zdá ako najťažšia voľba a chceme ho mať zdolaný čo najskôr (aby sme sa ho striasli). Kvôli nemu musíme skoro vstávať, lebo: "Dlouhý schody do nebe a štreka daleká".

Cestou sa zastavujeme v miestnom obchode, ale veľkonočného barančeka na desiatu na počesť Baranca nemali, tak sa musíme uspokojiť s vyéčkovaným parížskym šalátom, z ktorého sa celú cestu grgá. Viac plastu má už len Dacia Sandero.

Žiarska dolina

Ideme zo Žiarskej doliny, ktorú poznáme z minulého roka a môžeme konštatovať, že zmodernizovali parkovisko tým, že nahradili vrátnika autovrátnikom. Smolu majú turisti bez hotovosti, lebo autovrátnik nemá rád karty. Takže ich neberie, lebo má rád poctivé mince.

Krížovú výpravu na Baranec začíname krátko po východe slnka a keby sme sa nemotali, tak by sme videli ranné brieždenie. Dúfame, že nebudeme potrebovať pomôcky na ľadovec a do snehu, lebo nemáme cepíny, ani mačky.

Veľkú časť ruksaku zaberá objemný sprej na medvede a dúfame, že ho nebudeme musieť použiť. Jedine by sme s ním mohli dochutiť polievku, keďže obsahuje kapsaicín.

Výstup na Baranec

Cesta je strmá serpentína, čo znamené, že nám už dávno nie je zima, ba navyše sa prehrievame. Hneď sme v tričku. Potrebovali by sme nosiča uterákov, ktorý by nám podával suchý uterák. Nakoľko nie sme superstars, takýmito benefitmi nedisponujeme.

Všade naokolo je samý les, všetci nás predbehli, ale my si držíme stabilné hladnovlkovské tempo, ktorým chceme dobyť vrchol.

Cesta je dril. Vychádzame z lesa, čo je dobré znamenie a záruka kosodreviny, ktorú máme radi. Kosodrevina je náš priateľ. Všade naokolo je samé ihličie a šištičky, vrchol stále v nedohľadne.

Cieľ cesty nie je vidieť, je za ďalším kopcom a ten je za horami – za dolami a tie sú v hmle. Vyzerá to, že dnes Tatry neuvidíme.

Srdcia búšia, lapáme po dychu. Bolia nás nohy. Ruksak je ťažký. Čím viac ideme nahor, tým je ťažší.

Posilňujeme sa mandarínkami, lebo tu okrem ovocia dokopy nič nemáme a čučoriedy vyžrali hladní okoloidúci, ktorí tu boli skôr ako my. Smola. Tešíme sa na lukulské hody v Žiarskej chate, preto si zbytočne nezaťažujeme ruksaky jedlom. A to je dobre, lebo naposledy nás tu na Baníkove prevažoval napchatý ruksak.

A čo bolo ďalej, to vám rozpovieme hneď.

Zrazu sme na peknej cestičke lemovanej červeným barancovitým porastom, taká savana (pumpa). Aj počasie sa dalo dokopy a vyjasnilo sa. Čakáme fantastické výhľady, o ktorých sme neraz počuli. Neponáhľame sa, lebo je na čo sa pozerať, je čo obdivovať.

Tí, čo mohli, nás predbehli, v počte cca 10ks za celý kopec a sme tu osamote. Čakali sme väčšie nátresky. Chvalabohu, už je po prázdninách a nemusíme byť v kolóne. Vieme si predstaviť, ako sa tu v lete tlačia davy.

Baranec

Z hmly vo veľkej diaľke na nás vykukol obelisk, ktorý poznáme z fotografií 7K3J. Týmto naberáme druhý dych a silu do nôh. Cieľ je už viditeľný, lebo doteraz sme si ho mohli len domýšľať. Kopec si za chvíľu môžeme natrieť na chlebík a zaspievať si “aj tak sme stále frajeri”.

Hmla sa valí aj zľava, aj zprava a vyzerá to ako efekty na koncerte Metallicy alebo Motorhead. Bola to proste šou. A my sme jej hlavní hrdinovia.

Horko – ťažko sme doplazili k obelisku a cieľ číslo 1 máme v kapse! Challenge úspešne zdolávame.

Radi by sme si pripili drinkom, ktorý by sa volal challengovica. Ale taký ešte nevypálili. Navrhujeme napríklad kombináciu hruškovice a horských bylín, možno so štipkou akcentu fernetu citrus. Takto si teda štrngáme iba virtuálne a pripíjame aj na ostatných účastníkov 7K3J, ktorí Baranec zdolali.

Žiarske sedlo

Pri pohľade nadol zisťujeme, že až teraz si budeme musieť vypic kalich horkosti až do dna, lebo pod nami je priepasť, ktorou sa bojíme ísť, lebo sa nám točí hlava ako vesmírna stanica okolo zemegule. Vnútorný hlas bije na poplach “bojím, bojím”.

Bola tu aj možnosť sa vrátiť rovnakou cestou ako sme došli, ale nakoniec prekonávame samých seba a pomalými krôčikmi klesáme do Mordoru. Takto vyzerá smrť v očiach! Tento hororový zážitok zanechá brázdu v našej duši. Pomaličky otvárame Pandorinu skrinku so strachom.

Sedemmíľové kroky toto nie sú, aj malý lezúň by bol rýchlejší. Zvažujeme každý jeden krok. Srdce bije až v žalúdku.

Pomaličky sa odvažujeme otvoriť oči aj do strán (nielen pod nohy) a začíname obdivovať krásu okolo seba. Vidíme Baníkov, Roháče, Kriváň. Výhľady sú naozaj bravúrne. Úchvatné. Prvá cena v tombole.

Nevieme, čo nás čaká, vidíme zhora niekoľko obtiažnych úsekov, ktorých sa obávame. Nemáme inú možnosť, len sa im postaviť čelom, cesta naspäť nie je možná. Keď sme sa na to dali, musíme ísť len dopredu. Strach nás nezastaví. Ani nezastavil! Krok za krokom sme zdolali všetky prekážky.

Keď už máme to najťažšie za sebou, neveriacky krútime hlavou a podrobnosti budeme analyzovať v bezpečí.

Cesta je konečne širšia a vychutnávame si výhľady a panoramaty krásnych Západných Tatier. Nabudúce si dáme Plačlivô, keď budeme niekedy opäť v tomto území.

Klesli sme do Žiarskeho sedla a odtiaľ cez smerovník pod Homôlkou to už nie je také strašné k občestvovacej stanici, alias Žiarskej chate. Cesta nemá konca – kraja.

Žiarska chata

Konečne sme tam prišli. Chata vyzerá lákavo, ale jedlo nič moc. Kuchár by mal pozerať: Moja mama varí lepšie ako tvoja. Bol to humáč. Paradajková polievka experimentálnej výroby alias hybrid. Kyselina nenechá na seba dlho čakať. Polievka chutila ako ich umelé vyblednuté muškáty (atrapy) v oknách chaty.

Túto chatu máme v našom rebríčku veľmi nízko. Mali by vymeniť kuchára. Možno sa raz dočkáme. Polievka za 4,50€ s vysokohorskou prirážkou nenadchla. Môžu sa prihlásiť na Gastrobrekeke a s touto polievkou by určite vyhrali.

Paholok, čo mal obsluhovať kolobežky, ktoré sme chceli využiť nielen my ale aj 10 ďalších ľudí pri vedľajšom stole tam nebol. Všetci spolusediaci boli rozčarovaní, že región nepotrebuje od turistov peniaze.

Neznesiteľná ťažkosť bytia

Scénka sa stáva epickou. Rovnako sme pochodili aj minulý rok. Museli sme ísť pešo. A pritom majú na internete napísané, že kolobežky premávajú. Chatár krčí plecami, že to sú externisti, ale výsledky sú podstatné a to konkrétne, že nám nič iné neostáva, len to PEŠO dobojovať do konca, aby sa kruh uzavrel. Celú cestu sa tešíme, ako si sami niečo ukuchtíme a vyliečime si žalúdok. Hocičo je lepšie ako polievka zo Žiarskej chaty.

Baranec – náš prvý skalp v sezóne si ceníme, lebo bol najvyšší a dúfame, že to najťažšie už máme za sebou a odteraz to bude prechádzka ružovou záhradou.

Čo zachytil objektív v deň, keď sme zdolali prvý cieľ našej štvtej sezóny 7 kopcov 3 jazerá:

Príspevok Zverinec Baranec: Ako Hladní vlci zdolávali Roháče zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.