https://www.restartnisa.sk/ticha-a-koprova-dolina-na-bicykloch-vlakom-zssk/

Tichá a Kôprova dolina na bicykloch vlakom ZSSK

by

Tentokrát som sa rozhodol otestovať cyklotrasy Západných Tatier elektrobajkom a vlakmi ZSSK. Ako cieľ sme si zvolili Tichú a Kôprovu dolinu zo štartom z Podbanského.

Bicyklom a vlakom

Máte radi vlaky, prírodu a bajk? Ak ešte navyše nepatríte medzi hltačov wattov. stúpaní a prevýšení, váš ideálny štart na objavovanie Podbanského a okolitých dolín začína v Štrbe. Tu stojí väčšina rýchlikov ZSSK na trase Bratislava – Tatry – Košice. Štrba je zároveň prestupná stanica na zubačku na Štrbské pleso. Paráda. Plán je jasný. Sme leniví. Zubačka nás vyvezie až hore na Štrbské pleso, tam si trochu pojazdíme, dáme rannú kávičku a spustíme sa pekným padákom po málo frekventovanej ceste na Podbanské až k hotelu Permon. Práve tu začínajú cyklotrasy na Tichú a Kôprovu dolinu.

Rada nad zlato: Ak chcete vyviezť zubačkou bicykel v sezóne vyhľadajte vopred vlakvedúceho, ktorý vám pri troche dobrej vôle uloží bicykel v prednom prevádzkovom priestore. Ten môj bol veľmi ochotný. Retro vagóny sú skvelo udržované, ale s prepravou bicyklov sa v minulosti veľmi nepočítalo. Nebudete tak zaberať tri miesta na sedenie, pričom ostatní turisti sú natlačení hlava na hlave. Na Štrbské pleso sa samozrejme s TEŽ dostanete aj zo Smokovcov a Popradu. Je to križovatka kde sa všetky trasy aj zo smeru Smokovce a Tatranská Lomnica stretajú. Výlet sa však takto dosť natiahne. 🙂

Podbanské

Asi najväčším lákadlom Podbanského sú Tichá a Kôprova dolina s Kmeťovým vodopádom. Obe doliny sa dajú na pešo zokruhovať. Nie však na bajku. Sedlo Závory je pre cyklistov nepriechodné. Volíme preto postupný výšľap do oboch dolín predelený siláckymi rečami, chválením sa a orosenou desinkou v základni hotela Permon.

Tichá dolina bicyklom a vlakom ZSSK

Tichá dolina

Tichá dolina patrí zo svojimi 17 km medzi najdlhšie doliny Západných Tatier. Na západe je lemovaná hrebeňom Liptovských Tatier, na východe Liptovskými Kopami. Na severe a severozápade ju lemuje štátna hranica s Poľskom, prechádzajúca príťažlivým vápencovým hrebeňom Červených vrchov s dominatnými vrcholmi Kresanica a Malolučňiak. Cyklotrasa štartuje na drevenom mostíku v Podbanskom, vedie od križovatky popri Tichom potoku a dolina je naozaj …. tichá. Po trase stretávame množstvo cyklistov i rodín s deťmi. Trasa je aj pre priemerného cyklistu nenáročná a krásna. Stúpanie iba málokedy presiahne 5%. Napriek tomu musíme každú chvíľu zosadať. Pohľady a scenérie nedovolia a my mastíme digitálne výcvaky ako šialení. Čo turista, to umelec. Radi prispievame k vizuálnemu smogu. 🙂 Najkrajší úsek cesty nás čaká od rázcestia pod Tomanovou nahor. Cesta sa dvíha a panorámy hôr sú stále krajšie a krajšie. Počasie vyšlo na jedničku. Ani sa nenazdáme a sme na konci cyklotrasy (koniec asfaltovej cesty). Škoda.

Tichá dolina pokračuje aj ďalej na Zadnú Tichú dolinu a Ďalej na sedlo Závory. Odtiaľ sa možno prehupnúť na poľskú stranu alebo po zelenej značke do Kôprovej doliny. Sem je však cyklistom vstup zakázaný.

Otáčame. Aj keď sa nám trasa zdala vyrovnaná, dole letíme bez šliapnutia do pedála. Stále mierne dole briežkom. Náznaky búrky na obzore nás nútia zvažovať. „Dáme Kôprovu dolinu hneď? Alebo radšej kapustnica, pivo a potom sa uvidí?“ Kapustnica vyhráva a bola to správna voľba. Z tohto mraku zaprší. Krátky 30 minútový lejak prežijeme v družnej debate s čašníčkou, ktorá nás presvedčuje že ak prší, na terase neobsluhuje.„Tých pár kvapiek predsa nieje dážď?“ Dôvodíme. Ale slovenské devy sú neoblomné. Tí, ktorí pochopili, boli obslúžení. My sme mali to šťastie že  sme poslúchli tiež a pivo nám bolo dopriate.

Dážď končí skôr ako začal a my sa vydávame na ďalšiu etapu dnešného výletu. Kôprovu dolinu a Kmeťov vodopád.

Kôprova dolina

Pivo urobilo svoje a my prichádzame o prvého účastníka vrcholového tímu. „Všetky krásy Slovenska vidieť nemusí.“ Pochop správny preklad: „Mám tých kopcov plné zuby. Viac už nemusím.“

Kôprová dolina tvorí hranicu medzi Vysokými a Západnými Tatrami. Z cyklocesty za križovatkou a horárňou Tichá zažijete tie najkrajšie výhľady na Kriváň. Ak máte šťastie na akurátnu kopovitú oblačnosť, budete stáť každých 10 minút. Ten istý Kriváň vďaka hre svetla a oblakov bude meniť podoby priamo pred vašimi očami. Musíte si povedať: „100 fotiek a dosť.“

Dolina sa volá podľa Kôprovského potoka, ktorý ju lemuje cestou cestou. Ak Tichá dolina bola tichá, Kôprovský potok počuť stále. Aj stúpanie je trochu ostrejšie. Na rázcestí Pod Grúnikom sa stretávame s turistickým chodníkom z Troch studničiek. Tu skončili moje plány na tohtoročný Kriváň po zlomenom členku. Kôprovský potok má nádherné farby a priezračne čistú vodu. Ideálnu na zregenerovanie našich ubolených smradľavých nôh. Vlezieme? Nevlezieme? Pozeráme na seba a dohoda je jasná. Cestou dole budú nohy v potoku. Ľadové cencúle by určite vedeli hovoriť o blahodárnom vplyve chladu na unavené telo.

Cyklotrasa Kôprovou dolinou je podstatne kratšia. Končí pri Kmeťovom vodopáde. Je to aj o poznanie menej turistov. Pri prameni odkladáme bicykle a posledných sto metrov do kopca dávame po svojich. Kmeťov vodopád musíte vidieť.

Kmeťov vodopád

Napriek tomu, že je to najväčší slovenský vodopád, nieje veľmi známy, pretože je mimo hlavných turistických trás Tatier. Vytvára ho potok Nefcerka, Je pomenovaný po známom slovenskom národovcovi, botanikovi a spoluzakladateľovi Slovenského národného múzea v Žiline, Andrejovi Kmeťovi (1841 – 1908).  Jeho kaskády majú výšku 80 metrov a vidieť ho v celej paráde je trochu problém, pretože jednotlivé terasy vytvárajú mierny oblúk.  Ak ho chcete vidieť v celej kráse, neváhajte dôjsť až na kraj vyhliadkovej plošiny.

Na hory e-bajkom

Všetkým prudilom a výkonnostným bojovníkom dopredu odkazujem, že jazdu na e-bajkoch som si od prvého dňa, kedy som vysadol na môj Corratec E Power RS 150  zamiloval. Posunul moje nadšenie z MTB, dávky endorfínov i adrenalín o hodne ďalej. Áno. už počujem tie reči, že e bajk je len pre starých a nevládnych. Opak je však pravdou.

Vnímam ho ako novú kategóriu jazdy. Podobne ako na mojom hardtaile Methanol objavujem v teréne čaro rýchlosti a výkonu, na tomto strojčeku najviac oceňujem, že sa púšťam do pasáží, ktoré by som na inom type bajku ani nezvládol. Za najväčší prínos považujem skvelú geometriu, ktorá vďaka kratšiemu zadku umožňuje veľkú obratnosť na trailoch medzi koreňmi, stromami a skalami. Výkon motora Bosch CX je excelentný. Áno. Je pravdou, že ak si nastavíte na celú jazdu mód Turbo, veľmi sa nezapotíte. Ale ak jazdíte športovo, bicykel sa vám odmení neskutočnou výdržou a vy sa môžte dokonale kondične zlikvidovať.

Aj z fotiek nižšie je výsledok známy. Po oabsolvovaní 43 km s prevýšením viac ako 810 m. mi ostalo viac ako 70% kapacity energie. Ak by sme jazdili týmto spôsobom. dojazd bicykla na jedno nabitie presiahne 100 km a 2000 m stúpania. Neuveriteľné. Nie? Prirodzene Eco a Tour mód sa vám odmenia nádhernou svalovicou.

Na e-bajku pravidelne stretávam aj výkonných nadupaných eliťákov. E-bajk ma dostane aj tam, kde by som musel normálne tlačiť. Vďaka pluskovým tučným gumám a teleskopickej sedlovke sa odvážim na zjazdy, ktoré by som si inak netrúfol. Viem, čo je to jazdiť bez e-podpory. Ročne nastúpam na cesťáku skoro 100 km. Mám 55 rokov a považujem sa za kondične veľmi zdatného seniora. Ale poviem vám, toľko zážitkov a radosti, čo mi elektrobajk za pár mesiacov priniesol ….

S e-bajkom vo vlaku

Sprvu som sa trochu obával. Je e-bajk pre železnice ešte bicykel?

A odpoveď je: „Jasné. Áno je.“ Milujem ZSSK za to, že mi umožní za 1,50 € odviezť svoj bicykel kamkoľvek na Slovensku. Trochu som sa bál. Vmestím tučné gumy do vlakových stojanov? Odpoveď je zrejmá z fotiek. Stalo sa. Bude nejaký problém pri nakladaní? Nie. Iba sa trochu viac zapotím. Presa len váži o 10 kg naviac. Ale veď práve preto športujem.

Tichá a Kôprova dolina boli úžasné. Vrelo ich doporučujem aj rodinám s deťmi. Kondične nenáročný výlet plný prírody, pohody a zážitkov. Západné Tatry sú navyše k turistom milšie, ako tie centrálne. Vidno to všade. Na parkoviskách, na toaletách i na terasách. Po minuloročnom výstupe na Ostrý Roháč som si Západné Tatry definitívne zamiloval.

7 KOPCOV 3 JAZERÁ 2018

3. ročník sa pomaly blíži ku koncu. Drvivá väčšina účastníkov už má viac ako polovicu cieľov za sebou a sú už aj hromady ľudí, ktorí zvládli všetkých desať. Pomaly pripravujeme diplomy, medaily a ceny. 🙂

Výzva 7 kopcov 3 jazerá 2018 je celoročná. Pre turistov, cyklistov i seniorov a rodiny s deťmi. Sľubujeme adrenalín, veľa pohybu, živú komunitu a zážitky. Registrácia pre tento rok je už ukončená, ale nič vám nebráni pridať sa k nám na niektorý z cieľov len tak.

A my už medzitým pripravujeme ciele pre 4. ročník 2019. Ak máte tip, napíšte nám.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *