Tatranskou magistrálou zo Štrbského plesa na Sliezsky dom

Tatranskou magistrálou zo Štrbského plesa na Sliezsky dom

by

Štartujeme na Štrbskom plese. Tatranskou magistrálou zo Štrbského Plesa (1346 m n.m.) sa ide dobre. V pláne máme zvládnuť niekoľko tatranských plies. Štrbské pleso, Popradské pleso, Batizovské pleso a Velické pleso. Po asi hodinke rezkej chôdze zatáča magistrála k Popradskému plesu (1494 m n.m.). Vzduchom sa nesú príjemné gastronomické vône. Kuchári si privstali – tušia, že dnes sa to oplatí.

Popradské pleso

Pri Popradskom plese ponúkajú svoje služby dve horské chaty – Chata pri Popradskom plese (v minulosti nazývaná ako Chata kpt. Morávku) a neďaleko postavená a zrekonštruovaná Majláthova chata.Vodník si vychutnáva ranný kľud (zatiaľ), spokojne bafká, pozoruje drobné vlnky na hladine a spomína na dávne časy Rybieho oka (niekdajší názov plesa, v ktorom odjakživa žili ryby). Nechcem pána Vodníka rušiť pri jeho rozjímaní a preto hneď po krátkej prestávke pokračujem červene značkovaným chodníkom okolo plesa na protiľahlý breh.

Tatranská magistrála je vžité meno najdlhšieho súvislého turistického chodníka vo Vysokých a Západných Tatrách (asi 65 km). Budovatelia chodníka (Klub československých turistov, 1931–1937) preťali kameňom vykladanou „cestou“ južné úpätie hôr, no zabudli na tunely a tak sa k ďalšiemu plesu v poradí musím dostať vrchom. Nádych, výdych, nádych … a pome ho hore – len o necelých 500 metrov vyššie, aj keď sa vzdialenosťou ďaleko nedostanem! Našťastie pri výstupe sa dá mozog zamestnať aj niečím oveľa príjemnejším ako len myšlienkou na krkolomnú cestu nahor. Už na začiatku do jeho centier vstupujú lahodné zrakové vnemy pri pohľade do Zlomiskovej doliny. Pre uši dolina poskytuje zvuk divokej vody Ľadového potoka, ktorá sa rúti zlomiskami (kamenné bloky) až do Popradského plesa.

S pribúdajúcou nadmorskou výškou výhľady stále viac berú dych – teda aj prudké stúpanie k tomu prispieva, ale to predsa nebudem verejne priznávať. Za vznik Popradského plesa môžu ustupujúce ľadovce z poslednej doby ľadovej. Ich voda zaplnila údolie. Dnes sa do nej ako do zrkadla pozerá hrebeň Bášt. Z chodníka vysoko nad plesom vidno aj jednu z najkrajších a hojne najvštevovaných dolín – Mengusovskú dolinu (vystupuje sa ňou k Hincovým plesám, na Kôprovský štít, Rysy…)

Ostrva

Ale nie, nebolo to až také ťažké. Po prekonaní (vraj) 32 serpentín sa ocitám v sedle Pod Ostrvou. Kým doteraz som poočku sledovala, ako sa Popradské pleso prepadáva do hlbočiny a zmenšuje sa, teraz mi pred očami vyrástli mohutné tatranské štíty. Svojou krásnou siluetou sa predstavuje „Koruna Tatier“ (myslím, že najkrajšie súštitie vo V. Tatrách – tvorí ho dvojvrchol Vysokej a Dračí štít), Kôpky, Ťažký štít, Ganok,Ošarpance, členitý hrebeň Dračej hlavy… Ostrva i jej sedlo poskytujú kruhový pohľad a ten skutočne stojí za trochu námahy. Na juhozápadnej strane dovidieť až na Štrbské Pleso s jeho plesom.

Opúšťam sedlo Ostrvy a aj naďalej sa nechávam viesť Tatranskou magistrálou. Pokračuje ďalej smerom na východ, obchádza Končistú a vytvára vyhliadku na Popradskú i Liptovskú kotlinu. Keď už chodník začína unavovať svojou monotónnosťou, objaví sa očakávané spestrenie túry.

Mohutným susedom Končistej, ktorú som práve obišla, je totiž Gerlachovský štít (hovorovo Gerlach) – najvyššia hora Tatier, Slovenska a celého Karpatského oblúka. Ak si ho chcem obzrieť ešte zbližšia, musím prekonať ľadovcový prah doliny a dostať sa k Batizovskému plesu, ktoré leží nad prahom. Burácajú a prudko padajú cez prah Batizovskej doliny. Skalnaté svahy v okolí kaskadovitých Batizovských vodopádov sú porastené kosodrevinou, magistrála k vodopádom nezachádza.

Batizovské pleso

Najväčšou prírodnou atrakciou v tejto doline prístupnou pre turistov je Batizovské pleso. Pleso je 288 m dlhé a 160 m široké. Jeho hĺbka dosahuje 12 metrov. Vzniklo po skončení doby ľadovej. Uzatvára ho skalný prah, ktorý je vysoký 11 metrov a práve na ňom sa s obľubou fotí, slní či poskakuje po veľkých balvanoch najviac ľudí.

Odchádzam z batizovského kotla pod Gerlachom a pokračujem stále na východ a stále po červenej značke. Z chodníka sa otvárajú ďalšie výhľady na podhorie, Podtatranskú kotlinu, mestá Svit a Poprad, Nízke Tatry i Slovenský raj.

Velické pleso

Magistrála pokračuje smerom k obľúbenej Velickej doline s Velickým plesom. Pre zmenu Velický potok vytvára krásny Velický vodopád nad plesom.Vpravo od vodopádu sa nachádza niekoľko metrov vysoký skalný prah, po ktorom nepretržite steká voda a mrholí do ovzdušia – tzv. Večný dážď. Pleso i vodopád sú prístupné po turisticky označenom chodníku.

Slnečná nedeľa sa blíži k večeru, je potrebné zostúpiť dole. Opúšťam preto magistrálu a zostupovým chodníkom sa dostávam do Tatranskej Polianky, z ktorej sa musím vrátiť späť na Štrbské Pleso (ale to už elektrickým vláčikom).

Na Štrbskom Plese končí deň i moja dnešná púť bohatá na jazerá, vyhliadky a zážitky.

Ciele 7 kopcov 3 jazerá vo Vysokých Tatrách:

7 KOPCOV 3 JAZERÁ 2018
Zdolajte s nami 10 cieľov, spoznajte tie najkrajšie kúty Slovenska a vyhrajte pekné ceny.. Výzva 7 kopcov 3 jazerá 2018 je celoročná. Pre turistov, cyklistov i rodiny s deťmi. Sľubujeme adrenalín, veľa pohybu, živú komunitu a zážitky. Oceníme ambiciózne výstupy, ale máme pripravené aj trasy pre rodiny s deťmi. Zapojiť sa môžete aj ako tím. Rodiny s deťmi majú zvýhodnené štartovné.

One Response to "Tatranskou magistrálou zo Štrbského plesa na Sliezsky dom"

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *