V piatok som vliezol ako obyčajne do hypermarketu na víkendový nákup. Skoro ma ovalilo. Frontálny útok na naše zmysly práve začal. Nechoďte v týchto dňoch do obchodu hladní, a už vôbec nie s partnerkou, ktorá je na sladkom závislá.
Prvé tri kroky, tyčinky MARGOT a KOKO, 1+1 zdarma sme napriek šklbaniu ruky prešli bez ujmy. Megabalenia Horaliek takisto. O 3 metre ďalej sme narazili na maďarské marcipánové salónky a vianočné kolekcie s 50% zľavou. Neodolali sme. Veď na stromček sa zídu. Spoza nich trčali plné regály akciových destilátov, alkoholu, piva, vína… Zvládli sme, košík okrem marcipánu stále prázdny, kým sme sa nepriblížili k ostrovu Orion. Študentská pečať 50% OFF, Sójové rezy 40% OFF. To už začínajú poniektorí reagovať, ako býk na červené súkno. Čo krok, to dôvod kúpiť niečo akciové. A akciové, rovná sa sladké, sladké, sladké, alkohol a zase sladké. Čo to budem naťahovať. Bol som tvrdý. Zdravý nákup. Ak už chceme čokoládu, dajme takú 70% kakaa a viac. Takú nechceme. Nechutí. Potom, ako sme prekonal Hankine psie oči, rozumné argumenty o výhodnom nákupe, relaxačné reči o tom, ako ku kávičke niečo treba, sme došli až k najtvrdším zbraniam. To keď sme míňali asi 10 metrový štós mikulášskych darčekov, balíčkov, postavičiek z tej najlacnejšiej presladenej tukovej hmoty, ktorú niektorí nazývajú aj čokoláda. To som sa dozvedel, že nie som dobrý otec, lebo deťom nedoprajem a musím sa predsa postarať o mikuláša pre naše 26 a 28 ročné deti. Čakajú na to. Nemohol som. Posledné metre som musel doslova utiecť s košíkom k pokladni.
Uvedomil som si to peklo, čo pre nás reštarťákov komerčný Santa Claus naďeluje. Je jedno, to ktorého hypermarketu vojdeš. Každý chce len jedno. Nabúrať cukrom tvoju metabolickú integritu, úplne ťa opantať obžestvom a dostať sa tak čo hlbšie do tvojej peňaženky. A ako z toho von?
Príjemné adventné nákupy