Zasnežený výlet na Sakrakopec

Zasnežený výlet na Sakrakopec

3 srnky, 2 šípkové vína, Lajdy, Brandy, Vracaj a 1 stratený pes, zamrznutá priehrada a zasnežený sakrakopec. Tiež zopár zamyslení a 50 rokov stará spomienka.

To všetko sa dá zažiť, pokiaľ nepreležíte celú sobotu v posteli. Nataša mala prísť o desiatej a ja som ešte o pol zvažoval, či teplé periny alebo zodpovednosť.

9,55 v posteli

Ešte stále pod perinou. A je mi dobre. Tajne dúfam, že Nataša nepríde, alebo bude meškať. Nemám šťastie. Zvonček zvoní, Lajdy brechá. Ešte káva a vyrážame.

10,10 Vinohrady

Vyberám z auta nové trekové palice a vyrážame. Dnešný cieľ: cez vinohrady, rovno za nosom. Pred druhou sa nevrátime. Prvá zastávka na krasňanskej priehrade. Chodím sem od detstva. Chytal som tu ryby navandráka, škrečkoval hrozno, postavili sme si tu plť a boli za pirátov, balili sme tu baby, ale dnes – prvýkrát na ľade. Novinka. Užívame si to. Prechádzame ponad Račianske Mortirollo, račiansku časovku. Výšľap z Knižkovej doliny popri Alpinke až na Biely Kríž. Poznám maníkov, čo to dali pod 15 minút, dnes nám postačí čas pod dve hodiny. Z roka na rok pozorujem ako vinohrady miznú a les redne. Postupnosť je jasná, najprv musí vinohrad zarásť, potom vyhorieť, aby sa mohol postupne preklasifikovať ako stavebný pozemok. A môžme betónovať. S Natašou sa zhodujeme, že je vlastne dobre, že sme už starí.

11,40 Klinec, Biely Kríž

Hneď ako sme minuli lesných ťažiarov, ktorí aj dnes cez víkend usilovne sťahujú krásne prvotriedne pne na metrovice, dorážame ku Klincu. Klinec – to je bufet. Kultovná zastávka, kde sa zastaví každý turista, brázdiaci Bratislavský lesopark týmto smerom. Nataša volí ďalší cieľ: Sakrakopec. V 66 sa tu stalo nešťastie. Lajdy si to užíva a my sa postupne zoznamujeme s karpatským psačím svetom. Psi su vítaní, ale sučky naša Lajdy nemusí. Baby sa vždy pobijú.

12,20 Sakra kopec

Minuli sme tri srnky a minuli sme aj Vracaja. Stretávame Brandy. “Rozkošné meno pre psa”, chválime: “Len s ním neradno chodiť do krčmy”. Dodávame. Objavujem prekrásne terény na horák. Ale ten je na chalupe. Opäť sa potvrdzuje pravidlo, že každý cyklista potrebuje N+1 bicykel. N je počet bicyklov, ktoré má a plus jeden je ten, do ktorého sa práve zamiloval. Sakra kopec má svoju mystiku. Tiché miesto. Do roku 2011 nebolo ani označené. V 1966 sa tu zrútilo bulharské lietadlo. Na palube zahynulo všetkých 82 ľudí – 74 cestujúcich a 8 členov posádky, 63 mužov, 18 žien a 13-ročný chlapec. Najväčšia letecká katastrofa Československa. Dôsledne utajená. „Na mieste boli ľudia z Rače už pol hodiny po páde, no záchranári prišli až po 1,5 hodine…“ Mal som vtedy tri roky a bol som tam. Vtedy naposledy. Bývali sme kúsok odtiaľ, v Rači vo vinohradoch. Rodičia sa tam boli pozrieť a mňa mátali dlho v hlave slová ako: “strašné, mŕtvy, nešťastie, hrozné.” A obrazy nosítok, handier, krvi. Neviem čo ľudí fascinuje na tragédiách. Viem však určite, že nie je rozumné brať trojročné deti na také miesta. Dlho som si myslel, že sú to len sny a nočné mory. Až neskôr som pochopil, že to bolo naozaj. Nebol som na tomto mieste presne 50 rokov. Teraz sa spomienky vrátili a celkom začínam premýšľať o spätnom regrese. Aké by to bolo vrátiť sa o 50 rokov naspäť a prežiť znova aj iné chvíle a emócie.

13,10 Biely Kríž, Rača

Keď sme sa pohli ďalej, beží okolo nás Vracaj. Úplne dezorientovaný, opustený, evidentne hľadá pána. Podľa postroja a oblečenia to nie je žiaden vydedenec. Akčná úderka zapracovala a už bol na vodítku. Nebránil sa. Asi nám uveril. Pániček išiel predsa opačným smerom. Nenecháme ho tu. Nataša nadáva na moderné obojky. Na to upínanie snáď treba absolvovať vysokú školu. Po kilometri ich stretávame. Vyplašenka. Majitelia brodiaci sa po kolená v snehu sa vítajú so svojím miláčikom. Odmena nás neminie. Ploskačka a v nej – prekvapivo – 15 ročné šípkové víno. Pri druhom poháriku sa dozvedáme, že je zo zberu po druhom mraze. Vtedy sú šípky najsladšie. Vracaj je najdúch. Už ho viacerí vyhodili. Preto bol tak ochotný. A my sme radi, že sme sa naňho nevyprdli. Dobrý skutok (najmä na tomto mieste) sa ráta. Potúžení pokračujeme rýchlym tempom na Tri zajace.

14,20 Tri zajace, Rača

Dáme pivko a pokračujeme? Dáme pivko a sadneme na elinu? Dáme pivko a zavoláme, nech po nás prídu? Nechceme sa v tej zime zasedieť. Nedáme pivko a pokračujeme ďalšie tri kiláky až domov.

14,50 Finále

18,9 km našľapané, 1050 m prevýšenia, 4 hodiny nádherne stráveného času. Rozvaľujeme sa na gauči, po skvelej morčacej polievke, s makovým koláčom v bruchu. A je nám dobre.

A záverové poučenie?

  • Vstaňte z postele, keď vonku sneží a je krásne.
  • Zachráňte psa alebo urobte iný dobrý skutok ak môžte, ale najmä
  • znížte kŕmne dávky a zvýšte obrátky.

Zajtra asi pobeháme.

Petere

Petere

Nadšený biker a bloger, ktorý sa dá bláznivo nahovoriť na akúkoľvek výzvu. Jazdí s radosťou, pre dobrodružstvo, zážitky a endorfín. Jazdí cestu i horu, nie je mu cudzí ani e-bajk. Zakladateľ združenia a blogu Reštartnisa. Reportáže, hiking, turistika, hory, Alpy a cestovateľské zážitky. Sleduj náš instagram aj twitter.

Jeden komentár na “Zasnežený výlet na Sakrakopec

Radi by ste niečo doplnili? Prihláste sa mailom alebo FB kontom.

Prejsť na začiatok

Pin It on Pinterest