Túra na Suchý
Hrebene Malej Fatry odjakživa lákali na zimné hrebeňové pochody. Neodolali sme. Zimná túra na Malý Kriváň a Suchý vyšla nad očakávanie.
Mám rada zimné túry. Preto som sa rozhodla podeliť o zážitok z túry na Malý Kriváň a Suchý pár dní pred Vianocami. Človek by si povedal že nie je čas, treba piecť koláčiky, upratovať a chystať Vianoce, ale to nádherné počasie ma lákalo von.
Vydali sme sa ráno z Doliny Kúr cez sedlo Priehyb na Malý Kriváň a späť opäť cez sedlo Priehyb, ale nie dolu, pokračovali sme na Stratenec, Biele Skaly až na Suchý.
Bolo krásne slnečné počasie, bezvetrie a snehu ako v rozprávke, stromy ako v Mrázikovi. Ani nám nevadilo, že sme išli cez neprešlapaný chodník. Boli tam len stopy v snehu, po ktorých sa išlo ale celkom dobre. Len dlho. 🙂
Pozorovali sme krásny západ slnka a potom nám už neostávalo nič iné ako pokračovať. Zvyšok partie nás čakal na chate pod Suchým. Niekde na Bielych skalách sme už museli vytiahnuť čelovky.
Stále sme si hovorili, že na Suchý je to už len kúsok, že ten ďalší kopec pred nami to už musí byť on, no tie Biele skaly sa mi zdali nekonečné. V lete sa to tak nezdalo, asi zaúradovali zimné podmienky a šero. Na Suchý sme teda dorazili až po tme. Odtiaľ to už išlo dobre, snehu dosť, žiadny ľad.
Na chate pod Suchým sme boli pomerne rýchlo. Dali sme si kapustnicu, posedeli, pokecali a šli do Doliny Kúr späť k autu. Zimná túra na Malý Kriváň a Suchý vyšla skvelo.
Výstup na Suchý sme si zopakovali aj po Vianociach z inej strany, cez Kľačiansku Maguru spolu so Zuzkou. A bolo to (aj vďaka počasiu) kompletne iné.
Rovnaký kopec sme zažili pár týždňov po sebe ale v iných podmienkach. Zvolili sme trošku inú trasu cez Kľačiansku Maguru a zažili sme niečo úplne iné.
