Keď som ležal na stanici v Trnavej Hore, sám a v tráve, čakajúc na ZSSK osobáčik zo Zvolena na Hornú Štubňu, preháňali sa mi hlavou rozličné myšlienky.
Kam sa posunul turistický ruch? Keby ľudia vedeli ako je tu krásne, na obyčajnej stanici, aký je tu kľud a pohoda. Možno by necítili potrebu lietať za dovolenkou do preplnených „all inclusive“ rezortov. Možno som naozaj v túžbe po aktívnej dovolenke v krásnych horách, na bajku, bez stresov a na Slovensku, skôr osamotený. Alebo to len marketing dnešnej doby, ktorý nám predkladá ako vrchol životného štýlu odletieť niekam do Turecka, Tuniska, Egypta a tam si ľahnúť na lehátko, škvariť sa v 40 stupňových horúčavách na slnku, občas si skočiť do mora a celý deň sa tam prejedať (veď zadarmo) a nalievať lacnými drinkami a práškovými džúsmi?
Slovensko má krásnu prírodu a neskutočný nevyužitý potenciál. Ale nemá sebadôveru. Nemá úprimnú štátnu podporu a väčšinou ani vzájomnú spoluprácu. Chýba napojenie a infraštruktúra. A zvyčajne má marketing kopírujúci tie najkomerčnejšie trendy masovej turistiky, zamerané na propagáciu jednej atrakcie a nie na región. Nedávno sa ma kamarát vlastniaci penzión spýtal, ako pritiahnuť hostí na dlhšie pobyty.
Odpoveď bola jednoduchá: „Spojte sa a vytvorte infraštruktúru. Dôvod, prečo sem na dlhšie prísť. Prestaňte si hádzať polená pod nohy a spolupracujte. Ak tu má niekto stráviť dlhší čas, musí vedieť prečo.“
Roky som sa chystal previezť traťou do Banskej Štiavnice, Na Krupinu a Bzovík alebo nastúpiť na osobáčik a užiť si v ňom Harmaneckú dolinu aj s jej zastávkami. Nestihol som. Keď som sa pýtal na dôvod zrušenia tratí, vždy bolo hlavnou témou málo cestujúcich. A aj tých pár cestovalo skôr zadarmo.
Keď som nastupoval na Trnavej Hore, vo vlaku už sedelo pár cyklistov. Cestovný lístok stál 2€. Tých pár to pochopilo. Aké je to super, vyviezť sa z Hronskej Dúbravy lokálkou – jednou z najkrajších železničných trás, cez 10 tunelov, za pár eur do Kremnice, Kremnických baní a potom sa spustiť na bajku dole. Vozil by som sa dokola. A keby boli v okolí cyklotrasy, krčmičky, penzióny, … a nedajbože o tom ľudia aj vedeli, mohlo by byť odrazu s vyťaženosťou tratí všetko inak.
Stále ležím v tráve a premýšľam o dnešných trendoch. Aj v Reštartnisa vidíme každoročne enormný nárast záujmu o turistiku a cykloturistiku. Robíme v regiónoch na podporu tejto myšlienky naozaj dosť?