Chramošský viadukt
Tretí augustový týždeň patril Muráňu. Naša centrála v rekreačnom areáli na Prednej Hore je kompletne obsadená a tak sa skupinky roztiahli aj do penziónov v okolí parku.
Navštíviť Muránsku planinu a nevyužiť pritom železničné trate je neodpustiteľný zážitkový hriech. Dôvodov je hneď niekoľko.
Jazda Breznianskou lokálkou cez Zbojskú do Tisovca pripomenie Troškovskú nostalgiu sérií „Slunce, seno, … nostalgia“. V tomto regióne zastal čas. A možno je to pre nás turistov aj dobre.
Opačná trasa, od Tatier, vás z Margecian prevedie popod Kráľovu hoľu, cez Chmarošský viadukt a Telgártsku slučku priamo do vstupnej brány Muránskej planiny, na Červenú skalu. Trasa patrí medzi to najkrajšie, čo vám železnice na Slovensku (v súvislosti s turistikou a prírodou) môžu ponúknuť.
Po vystúpení na Červenej skale sa nezabudnite vrátiť smerom na Telgárt. Posedieť pri prameni Hrona a zajazdiť si v okolí Telgártskej slučky rozhodne stojí za to.
Chmarošský viadukt je postavený z kameňa, na deviatich pilieroch s kamennými klenbami. Vysoký je 18 m a dlhý 113 m. Nadväzuje naň kruhový tunel Kornela Slobodu a ďalší – Telgátsky viadukt. Celú trať postavili v 30. rokoch za 6 rokov. Na dnešné pomery neuveriteľné. Samotná trať však ponúka omnoho viac. Na trati Margecany – Červená skala prekonáva vlak ZSSK 9 tunelov, 281 mostov i mostíkov a 60 cestných nadjazdov či podjazdov. Mimochodom, z Telgártu ide aj turistická trasa priamo na Kráľovu hoľu. (na bicykli cez Červenú skalu a Šumiac).
Podvečer sa ubytujeme na Prednej Hore. Vyrástol tu skvelý rekreačný areál so špičkovým wellness a vlastným pivovarom. Fakt, že za lesom, vo vzdialenosti necelých 500 metrov, je kaštieľ Predná hora s psychiatrickou liečebňou zameranou na liečenie alkoholizmu a iných závislostí, pôsobí skôr ako PR. 🙂
Večer si dám okruh. Nenajazdím veľa, ale aj to stačí na niekoľko 100 metrov pripísaného stúpania.
Sobotný program je jasný. Z Prednej Hory na Veľkú lúku, Muránsky hrad a po zelenej cyklotrase cez Červenú skalu okruhom naspäť.
Spolu 40 km s temer 2000 m prevýšenia. Už prvé stúpanie preveruje naše schopnosti. Musíme sa vyšplhať do sedla Javorinka, odkiaľ štartuje cyklotrasa na Veľkú lúku. Určite sa zastavte v miestnom žrebčíne. Chovajú tu kone „huculov“ v čistokrvnej forme. Prekvapuje chata Zámok pod hradom. Bez elektriny, s latrínou a napriek tomu plná. Všetky predpisy EU idú stranou.
„V noci tu počuť mravce očami hýbať“, hovorí jedna z ubytovaných. Áno. Petrolejka, spacák, čistá príroda, ticho a absolútny pokoj. Čo viac dnes pretechnizovaný a vystresovaný človek potrebuje. Na chate odkladáme bicykle. Ďalej sa nedá. Pokračujeme peši. Stretávame ďalšie dve reštart skupinky.
Zrúcaniny Muránskeho hradu stoja na vrchu Cigánka (935 m n. m.), na južnom okraji Muránskej planiny.
Hrad postavili ako kráľovský v 13. storočí na ochranu cesty vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena.
Vďaka svojim neobyčajne pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom. Od roku 1972 ho postupne rekonštruujú. Skalné bralo Cigánka s dvoma vyhliadkovými plošinami v areáli Muránskeho hradu nám poskytuje impozantný výhľad do širokého okolia. Z dvoch plošín hradu môžeme sledovať masív Poludnice, Stolických vrchov a Šiance.
Pokračujeme smerom na Poludnicu. Očakávame panenskú nepoškodenú prírodu, veď sme v 5. najvyššom stupni ochrany. Ale čosi tu nie je v poriadku. Oficiálna cyklotrasa sa v posledných kilometroch mení na tankodrom. Asi preto, aby bolo každému návštevníkovi jasné, kto je tu pánom.
Nechcem dráždiť, ale to najkrajšie a najzdravšie drevo z našich lesov sa stáva obchodnou a prepravnou komoditou. A choré stromy zostávajú. Kto by ich chcel. Ako novodobý Klondike. Holoruby badať všade a iba úplne naivný človek môže uveriť úprimnej snahe lesákov pomáhať prírode.
Padák do Červenej skaly je plný adrenalínu. Sme skúsení. Vieme že to nebude zadarmo. To čo v zjazde vyklesáme, bude treba znovu nastúpať. Inak sa do pivovaru na Prednej Hore na povestnú IPU 13° EXTRA BITTER nedostaneme.
Večerný wellness už len istí dnešné štatistiky. 38 km s 1700 metrami stúpania. Nie tak zlé. Nestretli sme ani medveďa. Uvedomujeme si rozsiahlosť Muránskej planiny a tiež pozíciu človeka v tomto civilizačne nedotknutom svete. Už vieme jedno. Nie sme tu naposledy.
Mení sa počasie a ja cítim, že prichádza jeseň. Ešte budú tropické teploty, ale toto leto, ako 55 iných, už je tatam. Mal som v pláne dať v nedeľu výstup na Lazy, ale prší. Ukrutne prší. A mne to nevadí. Napĺňa ma to pokojom. Neexistuje zlé počasie, existuje iba nepripravený turista.
Mal som v pláne dať viac. Oveľa viac. Snáď nabudúce.
Muráň je krásny a treba sa sem vracať.
