Minulý týždeň ma zaujal článok od Katky Synekovej. Písala, ako išli na bicykloch na Trojmedzie. Tak som si povedala, že však aj my máme jedno pri Bratislave Trojmedzie. Tak sme sa tam aj my vybrali. A tiež na bicykloch. Bratislavské Trojmedzie.
Čo je vlastne trojmedzie? Trojmedzie je geografický bod, kde sa stretávajú hranice troch štátov. Na Slovensku ich máme až päť – od Oravy po Kremenec. To „naše“ leží len pár kilometrov za Bratislavou, za mestskou časťou Čunovo. Tu sa v jednom bode dotýka Slovensko, Rakúsko a Maďarsko. Symbolicky aj reálne.
Štart: Z Lamača k Dunaju
Z našich lamačských kopcov sme sa spustili k Dunaju. Most Lafranconi – a pod ním nájazd na dunajskú hrádzu. Ak ste z Bratislavy a bicyklujete aspoň občas, hrádza je vám rovnako známa ako chuť kofoly v bufete pri vode. Aj túto sobotu bola plná cyklistov, bežcov a korčuliarov, ale bez problémov sme prešli popod všetky bratislavské mosty až do Čunova.
A tu nastal problém…
Podľa mapy cyklocesta na Trojmedzie neexistuje. Tak sme sa vydali aspoň po červenej turistickej značke – od kostola v Čunove stále rovno, cez dedinu aj za dedinu, až k slovensko-maďarskej hranici. Pokračovali sme popri plote k bývalej colnici… a stop. Ďalej nás nepustil obyčajný plot.
Navigácia tvrdohlavo navrhovala cestu cez Maďarsko. Dlho sme odolávali, ale nakoniec sme bicykle otočili smer Rajka.
Cez Rajku na správnu stopu
V Rajke sme odbočili doprava, cez koľajnice, ponad diaľnicu a poľnou cestou späť k maďarsko-rakúskej hranici. Odtiaľ už bolo k Trojmedziu len pár minút šliapania.
A tam to bolo – uprostred poľa trojboký pylón s písmenami S, M a Ö. V okolí pár zvláštnych skulptúr, jeden kus ostnatého drôtu omotaný okolo stĺpa (asi umelecké dielo alebo pripomienka čias, keď tu plot nebol len symbol).
Kamenný stôl pre tri krajiny
Najväčšia atrakcia? Kamenný trojuholníkový stôl, pri ktorom môžete sedieť v troch krajinách naraz. My sme si túto raritu nemohli vyskúšať – stôl bol obsadený. Vraj aj rozhovory tu znejú inak, keď každý sedí „v inom štáte“.
Návrat s kofolou
Späť sme to vzali po hlavnej cez Čunovo, opäť na hrádzu, tentoraz aj s krátkym posedením v bufete. Keď sme dorazili do Lamača, mali sme za sebou 72 kilometrov. Výlet na Bratislavské Trojmedzie naše nohy trochu cítili, ale hlava bola spokojná. Tri štáty na dotyk, Dunaj po boku a jeden deň, ktorý sa oplatilo stráviť v sedle.
