Z Podunajskej nížiny na južný svah pohoria Tribeč v Západných Karpatoch
Letný deň pred nami. A tak rozmýšľame kam sa dnes vyberieme dobiť baterky. Trochu chodenia, trochu oddychu a plán je na svete. Výlet začíname v dedinke Tesárske Mlyňany.
Arborétum Mlyňany
Ako prvé zastavenie sme si vybrali botanickú záhradu – Arborétum Mlyňany. Pri zakúpení vstupeniek sme dostali aj mapku celého areálu. Stačilo len pár krokov a už sme sa ocitli vo svete 67 ha nezvyčajnej prírody. Na toto miesto nás lákal svet so zaujímavou flórou, ktorú nie je možné len tak vidieť.
Arborétum Mlyňany bolo založené v roku 1892 uhorským šľachticom dr.Štefanom Ambrózy-Migazzim (wikipedia)
Nachádza sa na severnom okraji Podunajskej nížiny v obci Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou v okrese Zlaté Moravce. Botanická záhrada predstavuje viac ako 2300 druhov drevín zo Stredomoria, Ameriky, Afriky a Ázie.
Čarokrásne miesta jazierok, rybníkov a náučné chodníky s okolitou prírodou nám boli príjemným spestrením na potulkách. Priniesli sme si aj malé občerstvenie, ktoré sme si vychutnali v prekrásnom altánku.
Kaštieľ nachádzajúci sa uprostred dubovo-hrachových lesov s upraveným Ambrózyho parkom a detským ihriskom pôsobil honosne a upokojujúco.
Nespočetným množstvom km prechádzania sa po chodníkoch okolo vždy zelených listnatých drevín a ihličnanov dokáže vykúzliť iba toto miesto. Občas v tieni korunách stromov či pod slnečnými lúčmi sme obdivovali bohato rozkvitnuté kvety, obrovské sekvoje a rozličné druhy kríkov.
Keď sme sa nabažili atmosféry tohto miesta, blízka dostupnosť a dostatok síl nás zlákala ešte navštíviť kopec Dúň. Dali sme si ho ako druhý cieľ nášho výletu.
Gýmeš
Asi po 30 minútach sme zaparkovali v Kostoľanoch pod Tríbečom na malom parkovisku pod južným svahom pohoria Tribeč. Drevený prístrešok s posedením nám poskytol aj informácie o Mikroregióne Tribečsko. Tak a ide sa objavovať nepoznané.
Za prístreškom sme odbočili vľavo a po strmšom kremencovom kopci sme sa vybrali žltou značkou zdolať vrch Dúň (514 m n. m.).
V ľudovej tradícií sa zachovalo vraj aj pomenovanie podľa kopca s pôvodným názvom „Dym“, z ktorého dostala pomenovanie najprv obec Dymeš neskôr Gýmeš a neskôr aj hrad Gýmeš.
Prevažne listnatým lesom vedie jemne kamenistá cesta popretkávaná koreňmi stromov až k rázcestiu Sedlo pod Gýmešom (424 m n.m.).
Pri smerovníku sme pochopili, že stúpanie nás bude sprevádzať až na vrchol. Odbočili sme vpravo a pokračovali zelenou značkou smer zrúcanina hradu Gýmeš (514 m n.m.).
Cesta nabrala ešte strmší smer a viedla aj lúkou, ktorá vytvorila miesto s nádhernými výhľadmi na nížinu.
Od prístrešku sme prešli cca 2,5 km a za prvými mohutnými hradbami sa objavila zrúcanina pôvodného gotického hradu (starší názov Jelenec). Jeho veľkosť nás nenechala na pochybách, že ide o pozostatky rozľahlých objektov. Juuuj zvládli sme cieľ 🙂
Objekt bol postavený v priebehu 13. storočia a je veľkou dominantou širokého okolia. Vstup na zrúcaninu je na vlastné riziko, pretože sa tam nachádza pár nebezpečnejších strmších miest a tiež môžu z múrov padať uvoľnené kamene, tak si treba dávať pozor.
Nakoľko je zrúcaniny rozsiahla, nechajte si na jej prehliadku dostatok voľného času.
Pozostatky barokovej kaplnky, neskororománska hranolová veža a aj tajomnosť podzemnej časti paláca nás očarili. Rôznorodosť podlaží, občasná strmosť kopca, náročnejšia dostupnosť niektorých podlaží nám spestrili spoznávanie tohto hradu. Radi navštevujeme zrúcaniny, pretože majú svoje neopísateľné čaro.
Keď sme sa dostali na vyhliadky (tých je tu naozaj dosť), obdivovali sme majestátnosť kopcov napr. Lysec (547 m n.m.) či Veľký Tríbeč (829 m n.m.).
Slnečné počasie nám doprialo na obzore vyhliadku až na nezameniteľné komíny v Mochovciach a aj na vodnú nádrž v Jelenci.
Cesta späť dole kopcom išla už v svižnejšom tempe. Skúste aj vy navštíviť toto miesto a uvidíte, že nebudete ľutovať námahu pri výstupe.
Náš celodenný výlet sme strávil v nádhernej prírode Slovenska. 10 km v nohách nás príjemne unavilo. 🙂
