1 diktátor, 2 rybníky, 3 hnojiská, 4 srnky a jedna divá sviňa. To je viac, než bolo v pláne na Tri krále po chotári. Ivan ma už týždeň lámať chodí, nech idem s ním behať snežný trail. Keď však vidím jeho časy na Strave, obchádza ma väčší mráz, než aký vonku reálne hrozí.
Diktátor
Tri krále začali excelentne. Kto nevidel Chaplinov film Diktátor, nemal by zaváhať. Je ako výborné víno – čím starší, tým aktuálnejší. Natočili ho v roku 1940 a aj dnes má čo povedať. Plán bol jasný: telkovanie, potom bicykel. Demokracia v hlave však pripustila aj iné názory. Odstroj stromček (znamená: vyžer salónky), zavolaj Paľovi (znamená: zabehni na pivo a pokec), sadni si za komp a urob niečo (znamená: daj kávičku, brouzdaj v teplúčku po internete), alebo pomôž Hanke s obedom (znamená: zakúr v krbe a vykašli sa na všetko).
Starý bicykel v garáži veľmi po treku nekričal – práve som sa jedného skvelého zbavil. Kričala však obava.
Poznámka: Obava – t. j. strach, stiesnenosť spôsobená očakávaním voľačoho nepríjemného, zlého, nebezpečného. V mojom prípade: postaviť sa po Vianociach na váhu. Brucho aj stehná už po sviatkoch jasne cítim.
Tri krále 12:20 vysadám na bicykel
Sebadisciplína nakoniec vyhrala a ja, naobliekaný v štyroch vrstvách čohokoľvek, čo zostalo po včerajšku suché, sedím na bicykli. Poučený z minula, vyskúšal som aj ľadviňák. Poučený z minulého fotenia som ho okamžite vyzliekol. „Takto ma predsa nikto uvidieť nemôže!“ V tej emócii úplne zabúdam na zimné návleky na tretry. V lete je odvetrávanie super, ale v zime, keď sa postavíš do blata a potom do 20 cm snehu…
Kam vyrážam? Zavrhujem ambiciózne ciele ako Marhát či Tribeč. Hanka robí francúzske zemiaky a chcem ich teplé. Vyrážam s jasným plánom: hodina a dosť – kam ma oči povedú. Idem do chotára. Kecy o tom, že horák je lepší, lebo je na ňom viac srandy, kontakt s prírodou či ticho, si odpustím.
Tri krále 12:30 Štitársky rybník
Nelením, o chvíľu som na Štitárskom rybníku. Zamrznutom. Opustenom. Cestou míňam zazimované jablčné sady a s nostalgiou spomínam, ako sme pri jednom orechu pred pár rokmi našli v ukrutnej zime opusteného psíka priviazaného o strom. Bol nepríčetný od zimy a strachu. Našli sme mu vtedy nového pána. Vianoce by mali byť sviatky pokoja a mieru, ale niektorí ľudia, ktorí obdarúvajú svoje ratolesti živým tvorom, sa neskôr správajú ako divé svine. Pardón, nechcem divé svine urážať. Mimochodom, tiež ich v chotári máme. Zopár. Viem to, pred pár rokmi som našiel stopy na bežkách. Dnes? Našinec bude musieť na bežky u nás asi nadlho zabudnúť.
Tri krále 12:50 Bodok
Bodok. Rybník. Tu je živo! Odhŕňajú sa hneď tri ľadové plochy. Poobede tu bude iná trma-vrma. Zamrznutý rybník je vlastne taká sociálna inštitúcia – niečo ako kostol alebo krčma. Miesto, kde sa celá dedina stretáva. Užívam si to a hľadám ideálne trasy. Sneh, ľad, mám prehustené pneumatiky. Ak chcete zažiť pohodovú jazdu po oráčine, zabudnite na tlakovanie na 5 atmosfér. Vaše plášte musia byť priľnavé, prispôsobivé, jazda musí byť zážitok. Adrenalín a endorfíny. Ticho a koncentrácia. Si len sám so sebou. Krása, príroda, všetko spolu.
Predvčerom na Bojnej okolo mňa prebehlo 12 srniek. Veľkých ako kravy. Vôbec sa nebáli. Šéf – ich vodca – vyhodnotil, že nie som nebezpečný. Prvú dnešnú skupinku štyroch srncov stretávam pri Obdokoveckom hnoji. Vedie k nemu krásny stúpak a na konci ťa čaká len jedno. Hnoj.
Tri krále 13:20 Na Ripňany
Prúdim už smerom na Ripňany. Asfaltka. Nekonečná nuda. Iba šliapať. V strede našťastie nájdem odbočku na poľnú cestu. Kam ide? Neviem. Neváham. Príležitosť predĺžiť si tento nádherný čas. Našťastie, poľovníci sa starajú. Vo vyjazdených koľajach idem celkom v pohode, zatiaľ bez pádu. Prvé kŕmidlo – plné. Druhé kŕmidlo – plné. Posed – prázdny. Dobrá robota. Ďalšie tri kilometre za mnou. Mal by som kúpiť zase nejaké srnčie stehno. Divina je vôbec najlepší zdroj bielkovín. Najkvalitnejšie mäso.
Tri krále 13:50 Obdokovce
Práskol som 5 km po roliach a znova som tam, kde predtým. Obdokoveckú cestu mám rád. Múdri ľudia na nej vysadili neskoré hrušky a ak už máte po 80 kilometroch dosť, zrelá hruška v novembri dobre padne. Objavujem ďalšiu odbočku. Nohy mi už fakt odmŕzajú. Som pako – nenosím návleky, hoci mám doma troje. Vždy je to rovnaké. Daň za to, aký som: impulzívny, nedôsledný, hrrr na to. Odbočujem. Viem, že by tu mala viesť krížna spojka na Lužany. Ušetrím 5 km. Je to kratšie a zábavnejšie. Ešte som tade nešiel. Príležitosť.
V diaľke vidím farmu a nový hnoj. Úplne nový, obrovský hnoj. Vôňu hnoja na poli milujem. Každý hnoj má inú estetiku, inú mystiku, ale najmä inú vôňu. V tej kose cítite prirodzené teplo. Spätosť. Musíte zastaviť a fotiť. Tak, ako Jano musí fotiť zbúraniská a betónové skládky, ja fotím hnoje. Mám ich rád.
Zrazu to vidím. Vrchol dnešného dňa. Rozrytá zem, preváľaný sneh, nezameniteľné stopy diviačích výkalov. Jasné! Tuto bol diviak. Zavriem oči, vidím ho. Je to naozaj, alebo len predstava? Pelech je skutočný. Keď som bol veľmi malý, v Zliechove ma raz nabral baran na rohy. Odvtedy mám rešpekt. Voči diviakom, medveďom a – verte mi – ak stretnete dobre vypasené srnce, aj voči nim.
Tri krále 14:30 vitaj doma
Plánovaná hodina sa pretiahla na dve. Neľutujem. Dorážam na hlavnú cestu. Asfaltka, nuda. Jeden kopec a som doma. Pozerám na GPS, šliapem krkolomnou rýchlosťou 21,7 km/h. Po tejto ceste som už šliapal aj 51 km/h. To keď ma naháňala búrka – skvelý motivátor!
Tri krále 14:40 chute francúzska
Francúzske zemiaky sú hotové a teplé. K tomu cesnaková polievka. Hanka je proste poklad. Je fajn, ak máte s kým žiť. Už len sprcha a teplý gauč.
Manažérske zhrnutie: V každej manažérskej príručke vás naučia, že na záver akýchkoľvek preslovov a tirád treba urobiť manažérske zhrnutie. To preto, aby ľudia pochopili, čo ste im vlastne chceli povedať. Tu je:
Bicyklovanie na snehu je krásne.
