Gombasecká jaskyňa a Silická planina

Detektívnym spôsobom Dominika Dána sme zistili, že v hoteli, kde bývame, máme zvedavú upratovačku, ktorá sa veľmi zaujíma o to, čo nosíme a čím sa sprejujeme. Rozhádzala makeupy v šuplíčku v zazipsovanej taštičke, čím sa odhalila.

Keď sme sa vrátili z Volovca, boli v našom apartmáne hlasy. Najskôr sme si mysleli, že to sú hovory susedov. A aj sme sa čudovali, že takto nahlas počujeme susedov. Hneď nám napadlo, či boli použité vhodné stavebné prvky. Nakoniec sa zistilo, že hlasy idú z reproduktora v sprchovom boxe, ktoré nechala upratovačka pustené, asi aby sa jej lepšie upratovalo. Miesto toho mala radšej spláchnuť WC, lebo sme tam našli niečo žlté. Močky.

Nič nepoupratovala, ani nepovysávala, len urobila bordel a lustrovala naše veci. Hotel nesie v názve aj slovo “luxury” a takéto veci by sa nemali stávať. Sme radi, že nám nešla zahrievať posteľ.

Rožňava

V sprchovom kúte máme rádio. Môžeme sa non stop sprchovať a celý deň počúvať rozhovory z Rádia Regina. Ale my sme išli von a nič sa nedozvedáme. Vlastne dozvedáme, lebo v čase sprchovania bol v rádiu jaskyniar, ktorý rozprával o gemerských jaskyniach, ktoré sa nachádzajú v okolí Rožňavy. Je ich tam veľmi veľa, prístupných je len pár, a stále sa objavujú nové chodby. Tým pádom je na dnes rozhodnuté, že navštívime jaskyňu. Konkrétne Gombaseckú, ktorú sme minulý rok nestihli, lebo v pondelok sú jaskyne zatvorené.

Vyrážame na Slavec

Cesta do chotára Slavec je nám už dobre známa, od Rožňavy cca 15 km. Po výdatných dažďoch je to tu fantasticky zelené, šťavnaté a huňaté. Byť kravou, tak to tu schuti spásame.

Jaskyne na Slovensku boli do poslednej chvíle nášho výletu zavreté. Otvorili ich iba nedávno, v čo sme ani nedúfali. Bolo by nám veľmi ľúto, ak by sme sa opäť do jaskyne nedostali, keď už sme tak blízko.

Ideme do areálu. Je tu školský tábor a bazén. Aj miestni Rómovia sa doň chodia kúpať, hoci je tam určený pre celý kemp.

Gombasecká jaskyňa

Pri jaskyni nás čaká sprievodkyňa, vstup je iba s rúškom a s dezifekciou. Sme radi, že tu opatrenia berú vážne, lebo je tu s nami na prehliadke aj český letný detský tábor.

Každá jaskyňa, v ktorej sme boli, má niečo do seba. Táto je zaujímavá tenkými kvapľami, tzv. brčkami alias slamka, lebo kvaple sú duté. Je to spôsobené tým, že v jaskyni nemajú žiadne otvory a prúd vzduchu. Kvaple stále rastú.

Gombasecká jaskyňa patrí medzi naše najmladšie jaskyne a býva označovaná za rozprávkovú. Treba sem ísť a vidieť to na vlastné oči. Vstupné neľutujeme.

Potešilo nás, že vďaka tej českej skupine sme sa mohli odfotiť, lebo fotenie je tu bez zaplatenia poplatku 7€ zakázané a strážia to ako poklad templárov.

A co dál? Neďaleko je unikát. 

Silická ľadnica

jaskynná priepasť, kam sme sa v minuloročnom ročníku challenge nedostali, lebo padali krúpy alebo podobný prevít. Do ľadnice sa dá ísť pešou hodinovou túrou, ale dnes sme leniví a vyvezieme sa autom. Odtiaľ je to potom neďaleko, cez lúku a lesík.

Sme na Silickej planine, je veľmi pekná a do budúcna by sme tu chceli podniknúť nejaké pešie výpravy. Na čo sa už teraz tešíme.

Nikto tu okrem nás nie je, iba jedna familia, celú cestu nás prenasleduje uškrečaný zvuk rozmaznaného dieťaťa, ktorý píli uši. Túto činnosť robí dokonale, čím z tichého prostredia robí koncertnú sálu. Les robí ozvenu a tento zvuk sa nám vrýva do mozgu.

Zároveň sa celá rodina prekrikuje a z troch ľudí sa stane arabský trh, kde každý chce prekričať každého. Zvuková kulisa nemení nič na veci, že toto miesto je impozantné a teraz v lete hlavne chladné.

Ľadnica. Ide odtiaľ veľká zima. Je to preto, lebo toto je najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete (!). V roku 1995 bola jaskyňa zapísaná do kultúrneho dedičstva Unesco.

Všetko je zelené, obrastené machom a sú tu paprade. Zábradlie nakúsol čas hrdzou.

Biela vyvieračka

Cestou naspäť sme zachytili (periférne z uhla) stavbu – dielo v lese pri ceste. Tu vyvierajú vody z okolia jaskyne a miesto sa volá Biela vyvieračka. Vyvieračky sú typické pre vápencové krasové územia a táto je súčasťou Národného parku Slovenský kras.

Mala by sa tu nachádzať aj Čierna vyvieračka, ale tú pohľadáme nabudúce.

Maurerova vila

V dnešnom itinerári je ešte Maurerova vila. Presúvame sa opäť do obce Čučma, lebo tu by sa mala nachádzať podľa koordinátov Čiernych dier. Bojujeme s navigáciou, lebo všade nás dáva, len nie k vile. Pritom SME pri tej vile. Len ju od plota nevidieť, lebo je zarastená.

Na bráne je napísané “zákaz vstupu cudzím osobám”, ktorý rešpektujeme a z vily vidíme len kúsok strechy. V mladosti by sme plot preskočili a už by sme tam boli. Tisíc krát sme preskakovali takéto ploty. Bolo by fajn aby boli takéto vily prístupné, aby sme ich mohli legálne obdivovať v plnej kráse.

Rožňavské kúpele

Vieme o tom, že by tu ešte mali byť Rožňavské kúpele, z ktorých sa zachovalo pár domov. Dnes už neplnia svoju funkciu, lebo polovicu objektu okupuje nejaký súkromník, ktorý si z nich urobil svoj bejvák. Namiesto toho, aby kúpele zrekonštruoval, aby spĺňali svoj účel.

Tradične sa ideme najesť do Rožňavy. Našli sme si tu zázemie – lokál na námestí, kde ideme na istotu. Vieme, že jedlo nesklame, lebo tento krát nemáme kuchynku a na wifóny náš organizmus nie je zvyknutý.

Dnes už nič viac, tešíme sa na letnú edíciu vína Elesko, ktoré si kupujeme v Lidli na oslavu pekne stráveného dňa.

Čo ešte zachytil objektív, keď sme sa túlali po Gemeri:

Silická planina. Krásne miesto.
Lúkou a potom takýmto lesíkom sa ide k Silickej ladnici. Od miesta, kde sa dá zaparkovať auto, by to malo byť 10 minút. Nám to trvalo samozrejme dlhšie, lebo sa motáme a obdivujeme okolie.
Prísup k ladnici. (v pozadí škrieka to decko)
Kuk do priepasti.
Ľadnica sa nachádza vo výške 503 m n. m a vznikla pred 2000 rokmi prepadnutím stropu staršieho podzemného dómu. Je zaujímavá tým, že má vo svojej spodnej časti celoročnú ľadovú výzdobu, ktorú sme nevideli, lebo ju od chodníka nevidieť.
Silická ľadnica je otvorená non-stop a neplatí sa tu vstupné.
Cesta von. Zrazu sa oteplilo. 
Silická planina. Ideálne miesto na cyklo výlet.
Náhodne objavená Biela vyvieračka.
Vyvieračka odvodňuje toto územie a oporný múr kedysi slúžil na odber vody.
Späť v Čučme – miesto, ktoré dýcha baníckou históriou.
Je tu aj banský náučný chodník, na ktorý nejdeme, lebo si tu nechceme všetko naraz vykukať.
Rožňavské kúpele. Vďaka železitej vode, zdravému horskému vzduchu a malebnému prostrediu boli kedysi kúpele vyhľadávané. Zanikli po 2.svetovej vojne.
Dúfame, že raz budú obnovené a budú opäť slúžiť svojmu účelu.
Podvečerný chill v Rožňave na námestí a v pozadí je “náš” hotel Čierny orol, kde sme bývali minulý rok.
Pošli ďalej
hladnivlci
hladnivlci

Zuzana a Daniel. Veselý cestovateľský blog o stopách dvoch kaviarenských povaľačov, ktorí sa nechtiac stali turistami. Do blogu Hladných vlkov

Articles: 11