Hladní vlci na Veľkom Rozsutci

Ešte sme sa ani poriadne nezobudili a sme na parkovisku v Štefanovej. Hladní vlci si dnes dajú Veľký Rozsutec na raňajky ako müsli. Počasie by malo byť dnes milosrdné a niečo by sme mali uvidieť.

Ideme okolo chaty Podžiar, kde sa nezastavujeme, lebo ideme hore s heslom “plnou parou vpred”. Sme plní rannej energie.

Jánošíkove diery

Takto v týždni mimo sezóny nikoho nestretávame a nikým nerušení vstupujeme do Jánošíkových dier.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Srdečné pozdravy z Jánošíkových dier.

Je to tu dramatické, hučí voda. Jej zvuk nám nedáva šancu myslieť na civilizáciu tam dole, ale jediné myšlienky sa koncentrujú na pohyb v tomto teréne.

Nebolo to malé, je tu veľa rebríkových pasáží.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Dierami preteká Dierový potok, ktorý ich vyformoval. V jednotlivých častiach Dier sa celkovo nachádza 20 vodopádov s maximálnou výškou 4m. Vraj sú krásne, keď v zime zamrznú.

Očami nahrávame snímky do centrálneho počítača v hlave, na ktoré budeme dlho spomínať.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Cez reťaze v Jánošíkových dierach

Voda si za milióny rokov prerazila cestičky a otesala skaly do tejto podoby. My sa sústredíme na to, aby sme sa v tej vode neokúpali. Dúfame, že nespravíme krok do prázdna.

Čas tu rýchlo plynie a vďaka adrenalínu necítime únavu.

Nepreniká sem slnko, darí sa tu machom a vlhkým ekosystémom.

Na naše prekvapenie sú Jánošíkove diery dobre vybudované a necítili sme sa nebezpečne. Rozmýšľame, ako tam vytrepali tie želená a dávame dole klobúk pred montážnikmi.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Jánošíkove diery sa delia na Dolné, Nové a Horné diery. Toto sú konkrétne tie Horné, čo je aj vidieť.

Medziholie

Sme na Medziholí a odtiaľ ideme lesíkom na Medzirozsutce.

Po malom občerstvení ideme dobyť vrch. Malý Rozsutec si odkladáme nabudúce, lebo si šetríme sily na jeho väčšieho brata. Nemôžeme si všetko naraz vykukať.

Cesta je strmá a veľmi pekná. Takéto chodníky máme radi. Sme radi, že sme to stihli pred uzáverou. Ešte pár takýchto výstupov a zoderieme topánky.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Cez lesík za Medziholím

na Medzirozsutce

Vyšli sme vysoko, pľúcam to dalo zabrať.

Tu začína panika, lebo niekto sa pozrel dole. Tieto výlety začínajú byť ako bobrík odvahy. Ako existuje Richterova stupnica, tak už aj my máme našu stupnica bátia sa výšok a závratov. Človek tu má predstavy, že spadneš a gúľaš sa až dole.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Reťaze, rebríky, plošiny.

Tu by pád zbrzdil airbag menom kosodrevina, ale vyššie je to horšie. A tam ešte len smerujeme.

Čaká nás jedna retiazka a pár úsekov, kde nevieš, kam dať nohu. Kam stúpiť. Horolezcom sa treba narodiť, čo nie je náš prípad. Popri tom tu stále niekto zachováva paniku, aj keď nemusí. Nechce sa pozerať na výhľady.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Tento kopec je krásavec

Veľký Rozsutec

Tento kopec je krásavec! Dotkli sme sa schránky a kričíme, že sme tu. Heuréka! Cíleček je za nami.

V tichosti sa tešíme a držíme sa skaly. Pre istotu sa ani nehýbeme a niekto aj prestal dýchať. Po 5 minútach panika odchádza a otvoríme oči. Je to tu veľmi pekné.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Na Veľkom Rozsutci

Je tu aj pani, ktorá hovorí, že nesúhlasí so strieborným smerovníkom, lebo jej nevychádza smer na Chleb a že kopce sú zle natočené (chvíľu sa vzdiališ a už dobiedzajú Češky).

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
S týmto smerovníkom mala turistka z Čiech problém, pretože vraj zle ukazuje.

Teraz sa už len dostať dole. Majster plánovač naplánoval cestu späť po červenej značke. Pri pohľade kade smeruje sme zostali ako prikovaní k zemi. Teraz by mohol prísť aj plač. Je to reťazový úsek v skale nad priepasťou. Hovoríme, že tade určite nepôjdeme. A utužujeme sa v tom, čo nás zároveň upokojuje.

Na reťaziach

Nakoniec sme sa išli pozrieť trošku bližšie, na koniec plošiny, ako to tam vyzerá. Aj sa čudujeme, kde sme nabrali tú odvahu, keďže na vrchole sme nemali odvahu žiadnu.

Zvedavosť nakoniec zvíťazila. Zatli sme zuby a postavili sa strachu čelom. Tu už plač nepomôže.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Ukážka terénu na trase medzi Medzirozsutcami a Veľkým Rozsutcom.

Zistili sme, že začiatok bol vlastne najťažší úsek. Reťaz bola pomôcka a oceňujeme, že tam bola. Prúser bol v miestach, kde nebola.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Dominanta Krivánskej časti Malej Fatry a jej symbol – Veľký Rozsutec, 1610m n.m.

Bol to horor a sme radi, že sme na tejto turistickej tepne neurobili dopravný kolaps, ale našťastie sme nespravili blokáciu trasy. Nič iné nám neostávalo, iba po kúskoch zdolať ešte pred chvíľou nezdolateľné.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Cesta nadol.

Po tomto výkone si môžeme pohladkať ego. Krútime hlavou, do čoho sme sa odvážili ísť.

Po tomto nás čaká ešte zopár “hodně blbých” reťazových úsekov a keď toto prežijeme, máme vyhraté.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Zaslúžená odmena

Zhora vidíme terčík v tvare heliportu, ktorý sa vetví do všetkých strán. Je to sedlo s názvom Medzirozsutce, ku ktorému, keď sa priblížime, sa naša srdcová frekvencia ustáli a dostávame sa do fázy kľudu.

Odtiaľto je krásny výhľad na Rozsutec a sami neverím, že by sme mohli odtiaľ ísť. Úsmev sa vracia na tvár a začína vtipkovanie.

My nizozemci sme doposiaľ neboli zvyknutí na takéto kopce s veľkými zrázmi. Máme rešpekt pred Veľkým Rozsutcom.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Chodník z Veľkého Rozsutca

Nasleduje nekonečná cesta dole. Do rytmu nás poháňa jeleň v ruji. Zvuk ide z blízka. Máme pocit, že nás prenasleduje. Robíme, čo môžeme, naťahujeme krok, zvyšujeme hlas a snažíme sa odplašiť zver. Po ceste sme vymenili strach z výšok za strach z nadržaného nevyspytateľnéhio jeleňa.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Tu si treba domyslieť zvuk jeleňa v ruji.

Samozrejme, že sa tešíme, keď už budeme v aute.

Deň ukončujeme v kuchyni. Hlad je väčší ako únava z Rozsutca.

Hladní Vlci na Veľkom Rozsutci
Špička “ľadovca”.

Dnes sa podávajú Jánošíkové medailónky v Jánošíkovej panvičke nasekané Jánošíkovou valaškou a pre vegetariána je pripravená zeleninová variácia na sladkosylý spôsob s thajským prelivom a kokosovým mliekom.

Zdolali ste ďalší z cieľov 7 kopcov 3 jazerá 🙂

Pošli ďalej
hladnivlci
hladnivlci

Zuzana a Daniel. Veselý cestovateľský blog o stopách dvoch kaviarenských povaľačov, ktorí sa nechtiac stali turistami. Do blogu Hladných vlkov

Articles: 11