Hrady v okolí Žiliny

Hrady v okolí Žiliny

Hrady v okolí Žiliny

Hrady odjakživa priťahovali pohľady, ako malých, tak i veľkých návštevníkov (a Turkov! pozn. spoluautora). Dospelých uchváti iste prírodná scenéria, majestátnosť a história dýchajúca zo starých hradných múrov. Deti sa tešia na drakov a princezné, ktoré tam možno dodnes prebývajú. Žilina bola vzhľadom na charakter tohto územia významným dopravným uzlom už v rannom stredoveku. Miesto poľských kamionistov prašné cesty spájajúce Liptov, Moravu, Oravu a Kysuce, brázdili konské povozy a peší nosiči. No a tí sa najbezpečnejšie cítili, keď sa im nad hlavou týčil hrad plný zbrojnošov pripravených „zbehnúť dole“ a vysporiadať sa so živlami narúšajúcimi plynulosť dopravy. Preto je Žilinský región priam posiaty zrúcaninami hradov, na ktorých neúprosný zub času síce zapracoval, ale nedokázal pokoriť tisíce človekohodín práce vykonaných v dobách, kedy sociálna poisťovňa nepreplácala PéeNky. Poďme si teda pekne poporiadku zhrnúť hrady, ktoré môžete v rámci nedeľnej vychádzku obdivovať v Žilinskom kraji.

Budatínsky hrad

Začíname netradične – hradom, ktorý nie je na kopci, ale na sútoku dvoch riek – Váhu a Kysuce. Nachádza sa v mestskej časti Budatín, ktorá je prístupná či už autom alebo trolejbusom. Parkovanie je možné hneď pri vstupe. Poprechádzať sa potom môžete aspoň po hrade, kde sú stále expozície alebo po priľahlom parku, ktorý je najstarší v Žiline a okolí. K hradu sa viaže i povesť o zamurovanej princeznej – o nešťastnej láske Kataríny Szuňoghovej. ktorá bola vlastným otcom Gašparom za neuposlúchnutie príkazu, keď sa odmietla vydať po jeho vôli, zamurovaná do hradnej veže. Vo veži zámku Budatín sa nachádza i erb, ktorého keď sa vraj dotknete, budete v manželstve šťastný do konca života.

Lietavský hrad

Lietavský hrad, nachádzajúci sa na okraji Strážovských vrchov v nadmorskej výške 635 m. n. m., ponúka nádherný výhľad do širokého okolia. Peši sa k nemu dostanete asi za pol hodinku prechodom po lúke a potom cez les po modrej turistickej značke z obce Lietava. Prístupný je i z druhej strany, z obce Lietavská Svinná, po zelenej značke. Tu vám prechádzka zaberie zhruba 45 minút. Prvým známym majiteľom hradu bol Matúš Čák Trenčiansky a ku hradu sa viaže i táto povesť o zázraku – Tatári pustošili a drancovali krajinu, až sa dostali k Lietavskému hradu. Tu sa ukrýval i farár s ďalšími obyvateľmi. Farára Tatári zhodili z brala, ten však náhle zmizol. Veľmi sa zľakli, dali sa na ústup, a tak nechali Lietavu na pokoji. I obyvatelia sa čudovali, kde sa farár podel. Začali ho hľadať – pri páde sa zachytil o hustý krík, ktorý ho skryl pred očami Tatárov a síce dokaličeného, ale živého ho Lietavčania pomocou povrazov zachránili i hrad zázrakom ubránili.

Hrad Strečno

K Strečnu sa viaže povesť, o ktorej ste už isto počuli – Margita a Besná – o macoche a dievčine, ktorá bola taká pekná, až sa jej macocha chcela zbaviť. Hrad sa nachádza v nadmorskej výške 440 m. n. m. na 103 metrov vysokom vápencovom brale nad riekou Váh. Je prístupný z rovnomennej obce Strečno, kde sa doveziete pohodlne autom alebo pricestujete vlakom. Po schodíkoch vystúpite k stredovekej dedine Paseka, ktorá ukrýva autentické domčeky pekára, rybára, či ľudovej liečiteľky a môžete veselo pokračovať na hrad po pôvodnej stredovekej ceste, obchádzajúc hradné bralo. Cestička vás dovedie až k vstupnej bráne, ktorá je premostená nad hradobnou priekopou. Hrad vystriedal viacero majiteľov od Matúša Čáka Trenčianskeho až po Žofiu Bošňákovú (Bosniakovú). Z hradu je krásny výhľad do Strečnianskeho priesmyku, aj na Domašínsky meander Váhu. Zo zaujímavosti snáď môžeme spomenúť ešte americký film Dračie srdce, ktorý sa natáčal práve aj na tomto hrade.

Starhrad (Varín)

Vo výške 475 m. n. m., neďaleko hradu Strečno, sa vypína na opačnom brehu rieky Váh zrúcanina hradu Starhrad alebo tiež Varínsky hrad. Na hrad vás dovedú turistické značky z Nezbudskej Lúčky. Zo Starhradu je výhľad na Domašínsky meander, čo je úzka dolina medzi Krivánskou Fatrou a časťou Malej Fatry. Z tohto strategického miesta spôsobovali veľké straty i nemecké vojská povstalcom a francúzskym partizánom počas druhej svetovej vojny.
Zo Starhradu sa dá pokračovať na Chatu pod Suchým (o ktorej sme už písali). O hrade sa rozpráva i táto povesť:
Pán Starého hradu, Milko, sa zaľúbil do dcéry žilinského richtára, Marienky. Tajne sa stretávali na brehu Váhu. Napriek tomu, že si zaľúbenci sľúbili vernosť, otec vydal Marienku za pána Strečnianskeho hradu, Vladimíra. Marienka však neprestala ľúbiť Milka, čo žiarlivý manžel nezniesol a jednej noci Milka zákerne zavraždil. Marienka sa nevedela zmieriť so smrťou milovaného, a tak tajne chodila v noci na jeho hrob preoblečená v mužských šatách, aby ju nikto nespoznal. K Vladimírovi sa donieslo, že k Milkovmu hrobu chodí neznámy rytier. Naľakal sa, aby to nebol nejaký Milkov priateľ, ktorý by chcel pomstiť jeho smrť. Jednej noci si teda rytiera vyčíhal a priamo pri Milkovom hrobe ho zabil. Na svoje veľké prekvapenie zistil, že zabil takto svoju vlastnú ženu. Vzápätí doňho udrel blesk a na druhý deň našli už len jeho zuhoľnatené telo.

 

Súľovský hrad

Súľovsky hrad sa nachádza v nadmorskej výške 660 m. n. m. a pripomína orlie hniezdo na vrcholkoch skál. Dostanete sa k nemu z obce Súľov, kam sa dopravíte pohodlne autobusom alebo autom. K hradu vedie červená a zelená turistická značka. Z ruín hradu je skutočne dokonalý výhľad do celého údolia Súľovských vrchov. K tomuto miestu sa viaže viacero zaujímavých povestí, snáď najznámejšia je o krásnej Ľudmilke, do ktorej sa zahľadel Súľovský pán, tiež nazývaný „Čierny orol“. Hradný pán dievčinu zneužil a jej milého poslal do väzenia. Z väzenia sa mu ale podarilo uniknúť a dal sa naverbovať k vojsku kráľa Matúša. Otec dievčaťa sľúbil nečestnému pánovi pomstu. Raz pri poľovačke napadol kráľa diviak a starec mu zachránil život. Podľa povesti si ako odmenu za hrdinský skutok vyprosil možnosť postaviť sa zoči-voči hradnému Súľovskému. Na prvý pohľad nerovný boj sa skončil prekvapivo smrťou Súľovského. S Ľudmilkou, ktorá už nosila pod srdcom Súľovského dieťa, sa napokon oženil jej dávny milý.

Považský hrad

Považský hrad, tiež známy ako Bystrický, je zrúcanina na vápencovom brale na pravom brehu Váhu, neďaleko Považskej Bystrice. Na hrad sa dostanete z Považského Podhradia po žltej značke až k hradbám za pár minút. Nachádza sa v nadmorskej výške 497 m. n. m. Natíska sa nám pekný výhľad na Bytčiansku kotlinu, Veľký a Malý Manín, či malofatranský Kľak a tiež človekom vytvorenú diaľnicu D1. Hrad sa spája s viacerými povesťami, najznámejšia z nich je tá o krásnej Hedvige. Na hrade žili dvaja bratia – Rafael a Ján Podmanický. Rafael na svojich výpravách stretol a zajal Hedvigu, jej otca – poľského šľachtica a sprievod dobili a pohádzali do potoka. Odviezol si dievčinu na hrad, kde jej vyznal lásku. Poľského šľachtica našiel a vyliečil medzičasom sedliak. Brat Rafaela – Ján – sa najskôr Rafaelovi posmieval, ale keď uvidel krásnu Poľku, i on sa zamiloval. Hedviga city ani jednému z bratov neopätovala. Pán Budatínskeho hradu odišiel ku kráľovi a bolo potrebné posilniť stráž tohto hradu, bratia sa uzmierili a odišli strážiť Budatín. Vyliečený otec Hedvigy využil neprítomnosť bratov, zverboval poddaných a dobil Považský hrad. Zobral si svoju dcéru a bratom ostali už len ruky pre plač a Považský hrad v plameňoch.

Hričovský hrad

Hričovský hrad sa týči nad Hričovským Podhradím vo výške 507 m. n. m. Na zrúcaninu hradu vedie červeno značený náučný chodník s vyrezávanými drevenými tabuľami, kde sa dozviete zaujímavosti z histórie, čo to aj o faune a flóre okolia. Chodník vedie z centra Podhradia. Trasa vedie cez lúku, ďalej lesom až k ruinám. Z Hričovského hradu sa dá pokračovať ďalej smerom na Súľov, na už spomenutý Súľovský hrad. O Hričovskom hrade sa traduje táto povesť o mníchovi. Na Hričove vládla starnúca vdova, netušila, že pán susednej Lietavy, František Thurzo, dostal zálusk i na Hričovské panstvo. Často túto vdovu navštevoval a získaval si jej dôveru a priazeň. Ponúkla Thurzovi adoptívne materstvo s dedičným právom. Spokojný Thurzo dosiahol svoj cieľ a uvrhol ju do kobky na Hričovskom hrade. Žil spokojne vo svojom novom sídle, až raz zaklopal na dvere hradu starý mních a žiadal spravodlivosť. Thurzo ho vyhodil. Mních sa nedal odbiť, vyšplhal na skalu pred hrad a kričal: „Boh vidí zlo. Boh ťa potrestá!“ Thurzo nechal mnícha uväzniť. Ten sa ale zázrakom oslobodil a opäť kričal na skale. Toto sa opakovalo niekoľkokrát, až na skale stál skamenený mních, ktorý akoby stále pána hradu napomínal. Thurzo nechal skalu rozbiť, ale ráno tam bola znovu. Hnaný výčitkami svedomia prepustil vdovu z väzenia. Neskoro. Sotva vyšla na slobodu, vydýchla naposledy. Thurzo nemal pokoja už do konca života. Len na skalisku stojí stále kamenný mních a uprene hľadí k hradu.

Blatnický hrad

Zhruba 2 km od obce Blatnica stojí na nízkom vápencovom chrbte Blatnický hrad. Ak navštívite Gaderskú dolinu turistické značky Vás pekne nasmerujú až k hradu. Nachádza sa vo výške 634 m. n. m. Prvú správu o ňom máme z roku 1300, kedy plnil ochrannú funkciu a chránil cestu via magna, vedúcu z Nitry na sever. 13 km vzdušnou čiarou od tohto hradu sa nachádza Sklabiňa, o ktorej si niečo povieme o chvíľku. V povesti o Blatnickom hrade sa spomína odvážny mládenec Blatoň, ktorý zachránil hneď dvoch prominentných ľudí – nitrianske kniežatá Mojmíra a Pribinu. Páni boli na poľovačke na tury, zasiahli kopijou samicu tura, ale nepresne. Vážne ranené zviera sa rútilo na obe kniežatá. Smelý Blatoň neváhal a dorazil zviera dýkou. Od kniežat za odmenu prijal dar – krásny meč a stavebný pozemok na budúci hrad. Zrejme teda podľa neho dostal hrad názov Blatnica a územie, na počesť pamätného lovu na turov, dostalo názov Turiec.

Sklabinský hrad

K tomuto hradu sa dostanete peši po kratučkej prechádzke z obce Sklabinský Podzámok. Nachádza sa v severozápadnej časti Veľkej Fatry, zhruba 9 km na východ od Martina. Hrad nájdete vo výške 605 m. n. m. Ak sa vyberiete od Sklabinského Podzámku – na konci obce odbočíte vľavo na smer do Sklabine. Po prvej ľavotočivej zákrute sa nachádza odbočka vpravo – poľná cesta. Na protichodnej strane cesty je aj smerová tabuľa, ktorá ukazuje smer prístupu k hradu. Ku Sklabini sa viaže povesť s Jánošíkom. Jánošík sa dozvedel, že celá dedina je zúfalá, nakoľko nový zemepán Révay žiada desiatok spiatočne za tri roky, aj keď toto už poddaní vyplatili predošlému zemepánovi. Napísal teda Révaymu list, že nasledujúci deň ho navštívi a príde si po peniaze. Révay sa nahneval a dal sprísniť hliadky okolo hradu. Jánošíkova družina zatiaľ zastavila prvý koč – bol to koč bystrického biskupa. Jánošík poprosil o odpustenie, povyzliekal biskupa so sprievodom a prezlečení za biskupa sa vydali na hrad. Révay biskupa privítal, pohostil, vysmieval sa z Jánošíka. Vtom však Jánošík vyskočil, strhol zo seba biskupské rúcho a prinútil Révaya vydať mu 5000 dukátov. Tieto zaniesol potom richtárovi, biskupovi vrátil šaty a ešte raz sa mu ospravedlnil. Nahnevaný Révay na druhý deň išiel do dediny po desiatok. Veľmi ho prekvapilo, keď mu bol vyplatený do posledného dukátu. Doma však zistil, keď si mince poobzeral, že sú to tie, ktoré mu ukradol Jánošík.

Rajecký hrad

V Rajeckej doline sa objavili len prednedávnom ruiny dávno zabudnutého hradu Rajec. Z hradu sa zachovali iba zvyšky kamenného muriva doložené archeologickým prieskumom, s náznakmi valu pomerne skromného objektu (80 x 120 metrov). Nachádzajú sa severne od kopca Dubová vo výške 660 m. n. m. Hrad existoval len jedno storočie. Spoznať toto miesto môžete, ak sa vydáte po náučnom chodníku „Okolím Rajeckého hradu“. Informačné tabule sú umiestnené už od budovy Mestského múzea v Rajci, okolo termálneho kúpaliska Veronika, až naprieč horským masívom Dubová. Dostanete sa až k miestu, kde sa konal archeologický výskum. Tu je situovaná i palisáda – replika obrany Rajeckého hradu. Z hradu sa ne¬zachovalo takmer nič, hustý lesný porast a ná¬nosy zeminy ho stáročiami doslova pochovali. K hradu sa nedochovala žiadna známa povesť, avšak keď budete prechádzať Rajeckou dolinou, vedzte, že tečie tadiaľ rieka Rajčianka. Tu sa traduje povesť o grófovi Podmanickom, dievčatách, mlyne a vodníkovi. 😉

Likavský hrad

Pri Ružomberku hrdo stojí na vápencovom brale Malého Choča už 700 rokov Likavský hrad nad obcou Likavka. Dostanete sa k nemu červenou turistickou značkou, buď z obce Likavka, alebo tiež z Ružomberka. Pricupkáte tak do výšky 630 metrov nad morom. Je jedným z najväčších hradov stredného Slovenska. Hrad strážil obchodnú cestu vedúcu Považím – Liptovom – Oravou a ďalej na sever až do Poľska. Zaujímavosťou tohto hradu je i mučiareň, ktorú si môžete na vlastnej koži vyskúšať. Z povestí sa traduje rozprávanie o likavskej čiernej pani (dcére Jána Kružiča – Helene), ktorá sa po svojej smrti začala objavovať v čiernych šatách na hrade a v jeho okolí. Pomáhala poddaným a jej prechádzky po likavských poliach sú predzvesťou dobrej a bohatej úrody. Ďalšia povesť hovorí o ukrytých thökölyovských pokladoch, či o úteku mladého Imricha Thökölyho, preoblečeného za poddanské dievča, ktorý takto utekal pred cisárskymi vojakmi. Kým sa stráže spamätali, bol už na hraniciach Liptova a smeroval do azylu.

Liptovský hrad

Liptovský, alebo tiež Sielnický, hrad sa vypína nad obcami Kalameny a Bukovina. Bol jedným z najvyššie postavených hradov v strednej Európe a zároveň je najvyššie položeným hradom na Slovensku (999 m. n. m.). Najľahší výstup je po žltej turistickej značke z obce Kalameny. Tam budete prechádzať aj okolo jazierka s termálnou vodou, kde sa môžete okúpať. 🙂 Tiež k hradu vedie červená turistická značka od Liptovskej Mary (Vlachy – Havránok – Bukovina – Sedlo pod Kráľovou). V závere musíte na hrad vystúpiť po rebríku, ale stojí to za námahu. Z pozostatkov hradu sa Vám naskytne nádherný výhľad na celý Liptov. Povesť sa viaže k pánovi hradu a jeho tvrdohlavej dcére Mariene, ktorá sa zaľúbila do jeho úhlavného nepriateľa Bešeňa. Bešeň vlastnil neďaleký hrad a viackrát sa už pokúsil dobyť aj tento hrad. Marienino srdce si získal, ale mocné múry hradu odolávali. Vypukla vojna a pán Liptovského hradu musel ísť na pomoc kráľovi. Bešeň to hneď využil, opásal si meč a zaútočil na Liptov. Keď Mariena zbadal Bešeňa, sama mu otvorila brány hradu a na hrade začal život plný veselíc a zábav. Kráľovské vojsko napokon porazilo nepriateľa a pán Liptova sa vracal domov. Nik mu však neotváral brány hradu a tak nastal krutý boj. Bešeň pod vladárovou rukou zahynul. Vladár hľadal svoju dcéru Marienu, ale tá, keď videla svojho milenca mŕtveho, ušla tajnou chodbou z hradu. Na hrad padol smútok. Vladár rozdal celý svoj majetok chudobným a príbuzným. Dlho rozmýšľal, čo urobí s hradom. Napokon vydal príkaz, aby postavili na hradné múry delo a vystrelili. Hrad daroval obci, do ktorej dopadla guľa z dela. A tak daroval hrad Sielnici a skonal.

Oravský hrad

Na skale nad riekou Orava sa hrdo týči Oravský hrad v Oravskom Podzámku. Prístup k hradu je skutočne jednoduchý, zaparkujete priamo pod hradom a strmšou hradnou cestičkou sa dostanete za pár minút pred brány do nadmorskej výšky 530 m. n. m. Pri vstupe Vás uvítajú hneď smolné nosy na múroch a pri prehliadke hradu si odkráčate niečo vyše 800 schodov. K Oravskému hradu sa viaže tiež nejedna povesť. Povesti rozprávajú príbeh o čertovskom založení hradu, o Bielej, či Čiernej pani, prípadne sa viažu k určitým udalostiam, rodom, k čiernej kuchyni na hrade alebo k hradnej studni. Šepká sa, že nocou napríklad ticho chodieva po nádvoriach postava ženy s lampášom v ruke. Nie je to nik iný ako Alžbeta Coborová, ktorá dohliada na hrad, ako sľúbila ešte za života svojmu mužovi, palatínovi Jurajovi Thurzovi. A ak sa chcete báť, tak vedzte, že na Oravskom hrade sa natáčal aj prvý nemý film o krvilačnom grófovi Drakulovi – Upír Nosferatu.

Znievsky hrad

Druhý najvyššie položený hrad na Slovensku stojí vo výške 985 metrov nad morom. Zrúcanina hradu Zniev sa vypína nad obcou Kláštor pod Znievom v Malej Fatre. Z obce sa ku hradu dostanete náročnejším výstupom od cintorína po zelenej turistickej značke po asi 500-metrovom prevýšení zhruba za hodinu pätnásť. Zhora sa nám natíska pekný výhľad na Turčiansku kotlinu. V dejinách pretrvala povesť, ktorá hovorí, ako sa kráľ Belo IV. práve v tomto hrade zachránil pred neľútostnými Tatármi. Pri rieke Slanej porazili tatárske hordy vojsko kráľa. Panovník utiekol, no pod hradbami ho obkľúčil tatársky vodca i so svojim vojskom. Na hrade postupne dochádzali zásoby, vtom sa však pred Belom IV. objavil sedliak, ktorý prepašoval na hrad tajnou chodbou dve prasiatka a celý kôš rakov. Posádka by sa bola už-už vrhla na hostinu, no sedliak mal lepší nápad – jedno prasiatko a polovicu rakov zjedli, druhé prasiatko hodili Tatárom, aby si títo mysleli, že všetkého je na hrade dostatok. Zúfalí Tatári uverili, že ľud na hrade sa topí v jedle a odtiahli. Kráľ i obrancovia hradu boli tak zachránení. Na pamiatku menoval kráľ múdreho sedliaka zemanom, podľa koša s rakmi na Rakovského.

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email

Ďalšie články autora

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Medailobranie 2019


ZSSK
Magna Energia


Magna energia logoMagna Energia


ZDA Partizánske

CBS turistické mapy

Benesport outdoor