Neplánovaný Tríbeč na bicykli na "Trhlinu"

Neplánovaný Tríbeč na bicykli na „Trhlinu“

Dnes /11.9.2019/ to vyzerá na pekný deň. Podarilo sa mi vypadnúť von a dnešný cyklovýjazd začať na parkovisku pod hradom Hrušov. Nikdy som na hrade nebol, škoda to nevyužiť. Keďže je to kúsok, zobral som len bike, bez ruksaku. Však dlho nebudem. Hoci časť cyklotrasy bola uzavretá kvôli ťažbe dreva, dalo sa ísť náhradnou trasou. Krásne počasie, krásny hrad, čo si viac želať. Hore krásne výhľady. Kam teraz ? Kedysi dávno som bol autom v zubrej zvernici. Pozerám do mobilu na mapu. Šlo by to. A spraviť okruh cez Topoľčianky naspäť. Tam je tiež čo pozerať. Dobre. Idem na to. Cestou míňam svoje auto, prechádzam na turistickú červenú. Cesta sa kľukatí medzi plotmi. Oddeľujú zvernice. Tu danieliu, tu diviačiu….Až som došiel na zubriu.

Zubria obora

Hm, ale dnes si asi zubra nepohladím. Je to tu obsadené filmármi. Nakrúcajú tu Čeky a Šoko jeden z dielov relácie s Úsmevom po Slovensku z Nitrianskeho kraja. Kŕmia zubry súťažne na čas. Hore poletuje dron, ja sa snažím pozeraním nezavadzať. Zaujímavé. Je 14:10 a ja idem aspoň po náučnom chodníku okolo zvernice. Nakoniec som ju celú neobišiel a pobral sa krížom cez les. Až nakoniec som zostal medzi plotmi. Žeby vnútri nejakej zvernice ? Našťastie v rohu ohrady boli rebríky, cez ktoré som aj s bajkom preliezol. Nakoniec som trafil naspäť na červenú.

A dostal sa k horárni Kľačany. Je 15:05.

Čím bolo toto miesto zaujímavé ? Na smerovníku som objavil pre mňa ešte neobjavený vrchol. A teraz dilema. Pôjdem do plánovaných Topoľčianok, alebo si to ešte predĺžim ? Sedlo pod Veľkým Tríbečom 1:10 hod, o 20 minút na to Veľký Tríbeč. Nemám so sebou nič, ale však to nie je ďaleko… Tak sa vyberám po červenej. Keď to bolo ale na bajk moc prudké, križoval som modrú cyklotrasu, v ktorej som potom pokračoval. Krásne výhľady na atómku v Mochovciach. Na konci som trochu blúdil, ale nakoniec neplánovane som najskôr dal Veľký Tríbeč.

Je 16:03, krásne slnečno.

Viem, že tieto miesta sú sfilmované Trhlinou, ale keďže som film nevidel, tváril som sa ako aj na iných vrcholoch. Spokojný z dosiahnutia vrcholu, z miesta, kde som sám nasával atmosféru stromovej planiny pretínanú slnečnými lúčmi. Naspäť po tej istej trase štandardne nechodím, tak schádzam hrebeňom do sedla, ktoré som chcel pôvodne dať najskôr. Keďže sa mi hrebeňovka zapáčila, prešiel som na Medvedí vrch.

Medvedí vrch

Tu už bolo ťažšie s bajkom. Vracať sa nebudem, idem ďalej. Úzky, zarastený, skalnatý modrý chodník, ťažký aj pre turistu. Záver taký prudký, že som radšej išiel oveľa dlhšou zvážnicou. A predo mnou autobusová zastávka. Vyzerá ako naozaj, akurát cestovný poriadok hovorí, že práve pred 5 minútami odišiel posledný dnešný autobus. Čiže fiktívna zastávka. Vtipné. Ešte pozjazdujem k ďalšiemu smerovníku. Dekanova chata. Pozerám na hodiny.

Mobil ukazuje 17:00. Čo horšie, batéria ukazuje 9 percent.

Pozerám v mobile ako naspäť, kým ešte žije. Ísť do doliny do Solčian, potom Klátova Nová Ves, Skýcov… Hm. Ale to je na dlhšie. A mám vôbec svetlo ? Nemám. Zostalo v ruksaku v aute. Aspoň zadné červené ? Skúšam. Vybité. Rozhodnuté. Idem naspäť, ale nie úplne cez Veľký Tríbeč. Smerovník ukazuje na Čierny vrch. Odtiaľ nejako krížom na Hrušov. Vyšľapem k „autobusovej zastávke“, potom cyklotrasou. Mišov vrch. 17:48. Obligátne foto. Tadadadá.

Mobil ľahol. Mapa už len v hlave.

Tak zjazdík dolu. Mal by som si švihnúť. Po pár metroch som akosi viac cítil kamene na chodníku. Pozriem zadné koleso. Uf, defekt. To snáď nie je pravda. Nič so sebou, všetko v ruksaku v aute. Iróniou osudu, že ako teraz pod Mišovým vrchom, mal som už aj defekt pod Michalovým vrchom. Toto meno si budem ešte dlho pamätať.

Takže zhrňme si to. 

Kráčam dolu kopcom s defektným bajkom, som bez akejkoľvek navigácie v cudzom lese, nemám žiadne spojenie, som bez svetla /pomaly sa stmieva/, oblečený nakrátko a ešte k tomu aj bez vody /jediná pol litrová fľaša sa práve dopila/. Nikde nikoho /vlastne keď som sa blížil k Mišovmu vrchu, križoval ma jediný bajker dnes/.

Trhlina straší

Zostupujem popri Čiernom hrade do obce Zlatno. Konečne som na známej červenej trase. Horšie ale je, že na smerovníku svieti turistických 2:55 hod do Hrušova. Uvidíme, koľko to bude so záťažou. Obchádzali ma myšlienky vzdať to a dať sa zaviezť miestnym autom, ktoré stálo pred domom, prípadne načapovať si vodu od domorodca /ktorý si ju práve na vonku púšťal do vedra/. Ale povedal som si, dáš to. Aj bez cudzej pomoci.

Poďme pekne po červenej ďalej. Naspäť už nemusím ku zubrej zvernici, takže idem opäť novou trasou. Konečne voda. Studnička vo Vlčom kúte. V lese je už oveľa tmavšie. Ale ešte sa to dá. Zasa von z lesa. Popri žrebčíne /popri plote uháňajú strážiace psy/, okolo vodnej nádrže Žikava, kde za plotom ďalšie psy upozorňujú hlasným štekotom domácich, že idem ja. A v duchu si želám, aby ten plot nemal ani jednu dieru…

Červená vchádza do lesa. Ale na ceste sú plné koľaje vody. A tma.

Nie. Nejdem.

Už mi je dosť zima, aby som bol ešte aj mokrý. Idem radšej popri lese. Naďabím na samotu, a popri nej panelovú cestu. Tá žiaľ konči na hnojisku. Tak idem popri ňom. Po kraji aj pol metra močovky. Stúpim vedľa a budem mokrý, ale hlavne smradľavý. No nič. Zvolím ústup. Nepôjdem krížom, idem po ceste. Tá ale vedie nie krížom k hlavnej ceste spájajúcej Skýcov s Topoľčiankami. Už je naozajstná tma, a ja sa vzďalujem svojmu cieľu. Nič sa nedá robiť, idem krížom cez les. Za zvukom áut. Hľadám nejakú cestu v lese. Určite nejaká bude ústiť k hlavnej ceste.

Nič nevidím. Bicykel tlačím pred sebou, aby ma upozornil na prekážky na zvážnici.

Padnuté konáre, kamene, výmoly. Až teraz si človek uvedomí, ako ľahko môže zle stúpiť a vyvrtnúť si členok, či inak sa poraniť. A do toho spln mesiaca. Ten mimo lesa veľmi pomáha, ale v lese? Hrôza. Mesačné lúče samozrejme lámu svetlo inde ako na cestu. Cítim sa ako na diskotéke v žiari stroboskopu. Ukurát že…

Sám a opustený.

Nepodporený žiadnymi výdobytkami techniky, hladný a už zasa smädný. Jedine počujem hlasnejšie a hlasnejšie ruch z hlavnej cesty.

Konečne vchádzam na asfaltku. Dávam sa vľavo. Však sa tak aj má. Chodci choďte vľavo. Akurát, že bez žiadneho svetla. Autá valia, svietia diaľkovým, ja radšej pri každom strete zastanem na okraji vozovky. Idem popri zvernici, psy ma zasa zaňuchali. Toľko psieho štekotu čo som ja dnes zažil…

Odhadujem to na cca 1 km k svojmu autu. Zrazu smerom od Topoľčianok za mojim chrbtom zastavuje auto. Dvaja cyklisti aj s voľným nosičom s levickou značkou. Jeden dostal 2x defekt, tak ten druhý po neho šiel. Naložil aj môj bajk a núkal ma čajom, že mi je určite strašná zima. Ja som poďakoval, nedal som si a dali sme sa do reči. Oni to odhadovali ku môjmu auta 2km /dnes aj oni si ho všimli, keď boli na Hrušove/. Nakoniec to boli ešte 3 km. 20:45 vidím svoje auto. Hurá. Už len hodinu autom, a som vo svojej posteli.

Milan

  • PS1: Akurát 1. časť Trhliny dávali v telke. Tak som ju začal pozerať…
  • PS2: A o päť dní ste vyhlásili Tríbeč ako bonusový cieľ. A v blogu toto:

….kec me s Ferim išli na ten Veľký Tribeč ta me dvaraz zabludzili….raz me vešli do krakoch a vecka do čarňičkoch…ale nevadi….bačilo še nam….šumná priroda…dobré ľudze…pridzeme zaš….žochare to dobre robia….len nechoce na Tribeč o trecej poobedze….bo to nebarz dobrý nápad….tak še majce…kec dožijeme….o rok sme tu zaš
jesenný výstup na Tríbeč

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email

Ďalšie články autora

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Medailobranie 2019


ZSSK
Magna Energia


Magna energia logoMagna Energia