Najkratšiu turistická trasa na Veľký Choč vedie z Lúčok. Miesto kam podľa povesti Jána Hrabovštiaka Zlaté dukáty aj Ježiš zablúdil.
Kde aj Ježiš uzdravoval
Údajne prišiel na oslici až na salaš k prameňu Žriela. Tu mu bača odporučil ten najúchvatnejší výhľad. Práve z vrchu Veľkého Choča. Starý bača ľutoval, že sa tam už nepozrie. Nevládze a trpí lámkou. Keď sa ráno po rozhovore s Ježišom prebudil, cítil sa ako znovuzrodený a vybehol na vrchol ako mládenec. Ůdajne tu ostali aj stopy po ježišovej palici a jamky, ktoré tu zanechala oslica – to všetko na skalnej cestičke k prameňu Žriela.
Netuším, či bača vybehol po debate s Ježišom hore ako srnec. O mne sa to rozhodne povedať nedá. Ale pocit únavy a lámky som po zostupe cítil viac ako ten bača.
Veľký Choč
Veľký Choč (1611 m n.m.) je považovaný za jeden z najkrajších vrcholov Slovenska. Bol pre mňa niekoľko rokov výzvou. Ak sa zadarí počasie, ponúka fantastické kruhové výhľady na Západné a Nízke Tatry, Malú i Veľkú Fatru aj na Liptovskú Maru. Z jedného miesta je vidno aj Oravská priehrada.
Bol inšpiráciou pre mnohých básnikov. Najmä pre P. O. Hviezdoslava, ktorý pochádzal z Vyšného Kubína.
Odkiaľ
Najčastejšie turistické výstupy sú z Valaskej Dubovej alebo z Lúčok. Trasa z Valaskej Dubovej cez Strednú Poľanu je najmenej náročná, ale 3 hodinovému výstupu sa nevyhnete. Cesta z Lúčok cez Jastrabiu dolinu a sedlo Vráca je najkratšia, najstrmšia a kondične i technicky najnáročnejšia. Zaplatíte však hodinou výstupu navyše.
Turistický chodník vedie aj z Likavky, okolo Hradu Likava cez Predný Choč, sedlo Spuštiak a Stredná poľanu, 5 hodinám chôdze a prevýšeniu 1215 m sa ale nevyhnete.
Ako to začalo?
Začalo to nevinnou previerkou voľných chalúp na Ubytovaní na Slovensku. Chata v Lúčkach sľubovala autenticitu, dostatok miesta, klasickú pec, diskrétnosť, slobodu i značnú mieru retro spomienok na časy dávno minulé. Kúsok od vodopádu v centre dediny Lúčky.
Moja klasická výzbroj na podobné týždenné výjazdy zahŕňa tri dôležité veci:
- horský bicykel pre vybláznenie sa na horách
- turistické boty a outdoor tenisky pre horské túry
- nw a trekové paličky
Ak si pripravený, nič ťa neprekvapí. Do povinnej výbavy patrí i kvalitné outdoor oblečenie do každého počasia. Nielen turistické i bežecké. V tempe treba ísť na ľahko. Tiež detský púder a indulonu. Tentokrát som výstroj doplnil ešte o plavky. Nemôžeš byť v Lúčkach a nemáčať sa denne v minerálnych prameňoch.
Štart z Lúčok
Vrelo doporučujem vyviezť sa až na parkovisko Jastrabia dolina – Odkalište autom. Nie že by kúpeľný areál Lúčok nebol pekný, ale asfalt naozaj nemusím. Najmä preto, že prvý kilometer turistickej trasy v Jastrabej doline ide po novučkom asfalte tiež.
Skutočný zážitok začína až na rázcestí. Tu turistický smerovník opúšťa asfaltovú cestu a po červenej trase úzkou Jastrabou dolinou začnete popri potoku stúpať na vrchol.
Žilmerová, odpočívadlo
Strmo, strmo a potom ešte strmšie. Ale po pohodovom chodníku. Zatiaľ iba kondičné rozdýchanie. Do pohody. Paličky pomáhajú. Až po vrchol lúk na Žilmerovej. To už som o 450 m vyššie. Občas zacinkám a zaspievam. Kvôli medveďom. Je ich tu dosť, lepšie chodiť v skupine. Cestou ma predbiehajú nejakí mlaďasi. To rozchodím. Ale keď ma predbehnú dve polky, to už neznesiem. Pridávam. Ideme prakticky za rovno. Pár krát im poradím a poukazujem mapu. Vedia len to, že treba ísť stále po červenej.
Traverz nad Šafránkovou dolinou je asi najkrajší. Si myslím. Pokiaľ nezačneme stúpať do sedla Vráca. S polkami sme už kamaráti. Máme rovnaké tempo a podobné skúsenosti. Zbližujeme sa.
Sedlo Vráca
Zabudnite na všetko doteraz. Ak sme išli doteraz strmo, teraz ideme dvakrát strmšie. Ak doteraz stačili paličky, začíname používať reťaze. Zrazu…
Predo mnou ide cez reťaze postihnuté dieťa.
Neverím vlastným očiam. „To chcú naozaj dať až hore?“ Keď vidím odhodlanie v jeho očiach, chápem. Bojovník. Nevzdá to, pokiaľ mu to rodičia (ktorí sú stále pri ňom) nezatrhnú. Posmeľujú a chvália ho. Ukazujú mu ako má robiť správne došľap.
Chcel by som mať takých rodičov. Väčšina tých dnešných sa uspokojí, ak sa dieťa zabaví smartfonom a neotravuje.
Vydýchneme si až v sedle Vráca. Neopísateľný pocit a skvelé výhľady. Myslím si. Ja fotím polky, polky fotia mňa, rodina fotí mňa a polky. Ja fotím sedlo, polky mi uhýbajú, ja ich volám do stredu, nech tam mám ľudí, polky chcú takú istú fotku. Prichádza rodina. Fotíme rodinu. Polky s dieťaťom, ja s rodinou, rodičia s dieťaťom, ja s roklinou. Najkratšia turistická trasa na Veľký Choč je zmáknutá.
Veľký Choč
Posledný úsek má iba zopár sto metrov. Dĺžkových aj výškových. Nejaké reťaze, nejaké prieťahy, trochu obavy,… Zostupuje stará pani. Má cez 70. Usmieva sa a posmeľuje nás: „Ak som to dala ja, dáte to i vy.“ A my vieme, že o chvíľu sme hore. Jeden z najkrajších výhľadov, aké môžte na Slovensku zažiť. Pokiaľ nie je búrka, nie je hmla a nie je noc.
Výhľady z Choča sú úchvatné.
Čakáme v rade. Ja a polky. Po tom výstupe sme už partneri. Dosť o sebe vieme. Naďa má manžela ale ten nemá vzťah k turistike. Išiel na wellness a potom na pivo. Ina sa pri pohľade dole bojí. Reťaze nemusí ale zas odnesie a potiahne.
Uvoľnilo sa miesto. Možme sa fotiť. Rýchlo. V rade čakajú ďalší.
Ja fotím polky, polky fotia mňa, skupina fotí mňa a polky. Ja fotím panorámy, polky a skupiny mi uhýbajú, ja ich volám do stredu, nech tam mám ľudí, polky aj skupina chcú takú istú fotku. Prichádza rodina. Fotíme rodinu. Fotíme skupinu. Fotím jak blázon. Nádhera. Úžasné. Byť tu je celoživotný zážitok. Fotia všetci. Kto také nevidel, nežil.
Čas na zostup
Počasie prialo. Ideme dole.
„Nebuď premúdrelý Petere, nerob to.“
Keď prichádzame na rázcestie Jastrabej doliny, polky hovoria že asfalt ich nebaví. Dole, na parkovisku ich čaká muž z autom. Konšpirujem o zvážnici, ktorá asi ide paralelne s asfaltkou. Nepoviem, že to nepoznám.
Polky mi uveria a razantne odmietnu ísť posledný úsek po ceste. Chodník je krajší. Kým sa stihneme rozlúčiť, zmiznú.
Až po 10 minútach pozerám pre istotu Locus. Pravda je tvrdá. Chodník ich vyvedie na Nižnú Tokáreň. Pozitíva: Je tam sedem prameňov. Negatíva: Ale našliapnu si 400 výškových a 3 km navyše. Zodpovednosť nepustí. Kríčím polsky: „Wracaj, wracaj, to nie jest dobra droga“
Pre seba si hovorím: „Kurva“, to netreba prekladať.
Neraď druhým, keď si sám nie istý
Som dole na parkovisku a mal by som byť šťastný. Napriek jednému z najkrajších dní môjho života mám zlý pocit. Kam som tie baby poslal. Nedá mi a vraciam sa Jastrabou naspäť hore. Kričím do lesa polsky: „Wracaj, wracaj, to nie jest dobra droga“ . Viem že ma nemôžu počuť.
„Krista“, fakt mi odľahlo, keď som ich v polke cesty našiel. Nie že by boli ku mne milé, ale bol som rád, že to včas otočili.
Poslednou skúškou Jastrabej doliny je technológia. Dohodol som sa s mojimi, že keď prídem dole, zavolám. A oni pre mňa prídu. Aké milé prekvapenie, že v Jastrabej doline nie je žiaden telefonický signál. 🙂
Lúčky
Po svojich až do finále. Nebudem tu spomínať tie dve terasy (pri kurtoch a wellnese) v ktorých pivá iba zasyčali. Skvelý pocit zdolať Choč. Veľký Choč. Ultimátny kopec s nádhernými výhľadmi do srdca Slovenska.
Najkratšia turistická trasa na Veľký Choč je veru aj najstrmšia. Občas si treba dopomôcť aj reťazou.
Kalameny
Ešte ste tam neboli? Život je krátky. Načo čakať. Ak chcete zažiť niečo veľké, nezabudnuteľné, nestrácajte čas. Záver som ukončil wellnesovo. Lúčky ponúkajú all inclusive wellness, servis i zľavové permanentky. Ale kúsok odtiaľ nájdete Kalameny. Prírodný minerálny prameň s mimoriadne kvalitnou horúcou vodou. Stačí len prísť, dať si plavky a užiť si to.
Vrch z koča
Podľa jednej legendy Veľký Choč vznikol vďaka zlej grófke z Malatinského hradu. Na mieste Choča stretla starú ženu, ktorá jej zavadzala v ceste. Nahnevaná chcela starkú vliecť za kočom. Ale tá ju zakliala. Grófkin hrad sa prepadol, koč skamenel a zmenil sa na majestátny vrch. Šľachtičnú premenila starká na hmlu, odsúdenú večne sa plaziť po svojom niekdajšom koči – Choči.
Fakt ste tam ešte neboli?
