Bol prvý marcový deň roku 1975. Sobota. Využil som ju na túru cez kopce Suť a Demian na ľavom brehu stredného Hrona. Odvtedy som si ju zopakoval veľakrát. Sám i s priateľmi. Vnímavému pozorovateľovi má čo ponúknuť.
Demian
Týmito slovami začínam turistický článok v Krásach Slovenska č. 9-10/2020. Pravidelný výstup na bralá Demiana organizuje v polovici mája Občianske združenie Demian. V sobotu 14. mája prichádzame ranným spojom na železničnú stanicu Hronská Dúbrava.
Od nej smerujú žlté a zelené turistické trasy do severných končín Štiavnických vrchov. Spolu vedú po násype bývalej úzkokoľajky, po ktorej kedysi supela legendárna „Štiavnická Anča“. Mostom ponad vody Hrona prejdeme do ľavobrežnej Hronskej Breznice.
Hronská Breznica
Začiatok ohlasovaného výstupu je až o hodinu, preto ideme hore v trojici v predstihu.
Okrem zelenej turistickej značky vedie na Demian aj náučný chodník, ktorý patrí medzi prvé počiny OZ Demian. Päť informačných panelov nám ponúknu pestré poučenia o prírode i histórii. Bukové, na slnečných stráňach dubové lesy, spestrené najmä na bralách a v úžľabinách javormi, jaseňmi, lipami, divými čerešňami a inými listnáčmi, hostia i vzácnejšie druhy flóry a fauny. Ako príklad môžem spomenúť plavúnku švajčiarsku (Selaginella helvetica) a lipu veľkolistú (Tilia platyphyllos), ktorá tu rastie vo zvláštnej forme.
V roku 1893 ju opísal Andrej Kmeť ako samostatný druh pod názvom Tilia sitnensis. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín z roku 1991 ho uvádza ako synonymum subspécie Tilia platyphyllos pseudorubra a ako odlíšenie holé konáriky, nepravidelne zubaté listy, holé na oboch stranách, len na rube s chumáčikmi belavých chĺpkov v pazuchách žíl a na samotných žilách veľmi roztrateno chlpaté. Podľa spomínanej odbornej publikácie poddruh T. p. pseudorubra rastie v teplejších regiónoch Slovenska a Moravy. Uznávaný český botanik Karel Domin, ktorý skúmal karpatskú flóru, vnímal sitniansku formu lipy veľkolistej ako samostatný poddruh s rozšírením v Štiavnických vrchoch, konkrétne okrem Sitna na Demiane a pri Banskej Hodruši.
Náučný chodník
Jedna zo zastávok náučného chodníka je v blízkosti miesta, kde stála pôvodná Hronská Breznica. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1424. Jej obyvatelia sa živili roľníctvom, pastierstvom, drevorubačstvom, uhliarstvom, ale pokúšali sa hľadať i drahé kovy. Bez výsledku však razili štôlne v tvrdej skale a tak zostali pri tradičnom spôsobe obživy, pre ktorú nachádzali lepšie podmienky na brehoch Hrona.
OZ Demian
Členovia OZ Demian opravili aj striešku nad prameňom zdravej horskej vody pod dvojitým storočným bukom. Jeho výdatnosť je slabšia, ako si ho pamätám z predošlých návštev. Že by to súviselo s celkovými zmenami počasia?
Pri mojom prvom výstupe pred 47 rokmi (ani sa mi nechce veriť, že ich už toľko ubehlo) som prechádzal lúkou, vtedy dôsledne preoranou diviačími rypákmi. O jej bývalom využívaní svedčia hromady skál, ktoré naznášali za stáročia majitelia lúk, aby im neprekážali pri kosbe. Pri ďalšej návšteve sa v našej blízkosti pokojne prechádzal statný jeleň a zjavne sme si nezavadzali. Dnes je už lúka zalesnená.
Po hrebeni na Demian
Keď dosiahneme hrebeň, dáme sa viesť výhľadovou značkou na vrcholové bralá Demiana. Tabuľa na nich hovorí, že sme vo výške 678 m n. m., ale na mape je údaj 684,8 m. Nejde o žiadnu chybu. Samotný vrchol je vskutku o tých pár metrov vyššie ako výhľadové bralo.
Strmé severné stráne Demiana zdobia skalné piliere z andezitových aglomerátov. V jednom z nich sa nachádza skalné okno. Pred rokmi sme sa k nemu bez problémov dostali, teraz sa nám nechce predierať sa k nemu cez napadané kmene.
Na vrchole Demiana
Suť
Na vrchole sa stretneme so skupinou turistov z Hodruše – Hámrov. Majú namierené ďalej po zelenej značke, ktorá vedie cez lúky Hencelová a Markuška k výraznej hore Suť (718 m). Je to príjemná prechádza, až na záverečný výstup, ktorý vedie strmo hore lesom bez chodníka. Z druhej strany výstup na Suť tiež dá poriadne zabrať, ale chodník je vychodený. Po ňom zbehneme k zrúcaninám Šášovského hradu. Názov Suť nie je náhodný. Južné svahy skutočne pokrýva sutina. Výhľad je obmedzený na juh. Na výlet po tejto zeleno značenej trase si však už musíte rezervovať celý deň.
Vráťme sa však späť na Demian. Z brál sa totiž odkrývajú parádne výhľady do údolia stredného Hrona, na rozložité Kremnické vrchy i na vzdialenejšie hrebene Vtáčnika, Prašivej či Poľany. Kedysi som si poctivo viedol turistický denník, do ktorého som si zapisoval, na čo by som nemal zabudnúť, ale občas som tam v miešal aj vety, ktoré sú možno troškou poetiky. Dnes na tento dobrý zvyk zabúdam.
Plním sľuby
Možno iba z čírej lenivosti. Konkrétne pred rokmi som Demian pozdravil takto:
Chlad sivého brala, stopy snehu v žľaboch.
Jar si zas prispala a tak zimný vánok v pohode si tu prelieta,
pod košeľu dostať sa skúša, votrieť sa až do hĺbky duše – dozaista –
ako do voňavého vankúša.
Z vtáčieho nadhľadu spúšťam zrak do dolín
na domy bez ladu a skladu, no s pokojom hojivým.
Motoráčik sa lenivo vplazil do stanice a zamrznutou nivou letia tiché tiene.
Hron v hĺbke vlní sa, náhli, pozdrav hôr nesie v diaľ,
spev známy a neustály, v ňom radosť skvie sa, i žiaľ.
Niet dôvodu utekať, cválať dolu k brehom,
veď dnes lodivod čas ustal, je so mnou, je snom.
A krkavčia mať vyplašená mojou prítomnosťou
bojí sa o svojich synov (napriek zlým povestiam)
s materskou oddanosťou.
Tak predsa odísť mám, opustiť ticho brál.
Ďakujem ti, vrch Demian.
Prídem sem zas a tvoj pozdrav všetkým odovzdám.
Nuž, aj teraz plním ten dávny sľub. Zostupujúc do Hronskej Breznice stretávame účastníkov výstupu, viacerých priateľov. Medzi nimi nechýbajú ani osemdesiatnici. Sú príkladom, že vrch Demian v Štiavnickych vrchoch je dostupný turistom bez ohľadu na vek. A po zostupe dobre padol tradičný guľáš a pivo.
