Prašivá zimná túra hrebeňom Nízkych Tatier

Túry, ktoré absolvujeme, si v duchu triedim do kategórií podľa toho, ako sme ich zvládli a ako sme sa cítili. Pomyselný rebríček hodnotenia je – krásna, nádherná, úžasná skvelá a super. Ako ste si všimli, sú to samé superlatívy, lebo neexistuje pre mňa čas strávený na horách, keby by mi nebolo dobre a to odzrkadľuje aj môj vzťah a lásku k nim a k prírode vôbec. Navyše tie výhľady z hrebeňov Nízkych Tatier vás dostanú. Prašivá zimná túra ich poskytuje.

Zažili sme už síce aj situácie, ktoré by sme väčšinou kvôli nepriaznivému počasiu, alebo náročnosti terénu radšej v tom čase radšej nechceli zažívať, no na tie časom potom najradšej spomíname. Tú poslednú radím do kategórie – nádherná-„masaker“ :-))))  

Prašivá zimná túra hrebeňom Nízkych Tatier

Vybrali sme sa na zimný výstup na Prašivú – 1 652 m.n.m., ktorý absolvujeme každý rok aspoň raz. Nie je to v zime až tak frekventovná časť Nízkych Tatier asi kvôli svojej obtiažnosti a dostupnosti. Často tu vládnu kruté podmienky. Bol to náš predbežný cieľ, no v kútiku duše dúfame, že sa dostaneme aspoň po Malú Chochuľu (1 719 m.n.m.)

Malá Chochuľa
Malá Chochuľa

Prašivá

Prašivá je porastená kosodrevinou, ktorú v zime zakrýva sneh a na jeseň je tu veľké množstvo čučoriedok a brusníc, preto sa vraciame z túr v tomto období domov s fialovými ústami 🙂 Zo skúsenosti vieme, že k oficiálnym hikingovým časom túr si v zime musíme pripočítať aspoň dve hodiny, kvôli náročnosti terénu, a aj z toho dôvodu, že v zime máte batoh zaťažený navyše mačkami, aspoň litrovou termoskou a ak nemáte
snežnice na nohách, tak aj nimi, preto si ciele treba stanovovať reálne aj s ohľadom na vašu osobnú kondíciu. A taktiež … v zime sa proste maká, keďže neprichádza do úvahy nejaký relax a vyvaľovanie sa v tráve. 🙂  

cez Hiadeľské sedlo

Túru začíname za obcou Hiadeľ od památníka obetiam fašizmu. Je známe, že za druhej svetovej vojny prebiehali pod Prašivou ťažké boje. Chodník vedie do Hiadeľského sedla, kde je prístrešok, v ktorom v letnom období turisti aj prespávajú. Väčšinou tí, ktorí chodia hrebeňovku Nízkych Tatier.

Ďalej pokračujeme lesom pomedzi krásne zasnežené stromy, snehu je neúrekom, až sa bojím, v akom stave bude strmý svah po zimnom značení na hrebeň. Zatiaľ je celkom tvrdo, čo sa poobede určite zmení, keďže je slnečno sneh zaručene zmäkne. Veľa turistov pred nami neprešlo, terén ešte nie je až tak rozrytý, tak sa príkrym svahom v snežniciach, ktoré občas podšmykujú, pomaly dostávame na hrebeň.

na Hrebeni Nízkych Tatier
na Hrebeni Nízkych Tatier

na vrchu Prašivej

Pri novom smerovníku nám na Prašivej urobia chalani, ktorých sme stretli, pár spoločných fotiek a padne rozhodnutie, že pokračujeme ďalej, lebo hrebeň je úžasný, počasie gýčové, výhľady famózne. Tak si pomyslím, že dnes sme nestretli žiadnu ženu, len zopár lyžiarov a brodiacich sa peších turistov, len my štyrri
„bojovníčky“dnes zdolávame tieto kopčiská 🙂

To naše krásne Slovensko je také malé, že skoro každý vrchol, na ktorý vylezieme, nám poskytuje kruhové, alebo panoramatické výhľady od nevidím do nevidím a tak je tomu aj teraz. Keď si spomeniete na ktorékoľvek pohorie, tak odtiaľto ho zaručene uvidíte.  

Výhľady z hrebeňov Nízkych Tatier

Salatín /NT- vzadu vľavo Babia hora
Salatín – vzadu vľavo Babia hora
na Hrebeni Nízkych Tatier
Pohľad na Chleb a Veľký Rozsutec
Veľký Rozsutec /MF
Veľký Rozsutec /Malá Fatra
Rakytov
Rakytov
Vľavo Majerova skala - na svahu Líška pod Krížnou, vzadu Úplaz /VF
Vľavo Majerova skala – na svahu Líška pod Krížnou, vzadu Úplaz /VF
Kotliská-Skalka-Ďumbier /Nízke Tatry
Kotliská-Skalka-Ďumbier /Nízke Tatry
Od Úpazu po Suchý - Veľká Fatra
Od Úpazu po Suchý – Veľká Fatra

Za Malou Chochuľou

Už sme za Malou Chochuľou a stále nás to ťahá ďalej, aj keď sa už nebo na obzore sfarbuje do ružova. Keďže sme si najťažšiu časť túry oddreli pri výstupe, hrebeň je za odmenu a ťažko sa s ním bude lúčiť. 

Veľká Chochuľa

Veľká Chochuľa už nie je ďaleko, ale musíme to otočiť, lebo treba šetriť sily ešte na návrat. Sneh, ako sme čakali trochu od rána zmäkol, zabárame sa miestami, hlavne v úsekoch nad kosodrevinou, aj so snežnicami a začína „morda“. Za sebou počujem kamoškine nepublikovateľné slová, keď sa preborila až po kolená.

Veľká Chochuľa
Veľká Chochuľa

Zostup je namáhavý aj strmým svahom dole a dá sa povedať, že až po auto, ku ktorému prídeme zničené, už bez tých „filmových“ úsmevov ako na hrebeni 🙂 Pri návrate sa „vykotúľame“ z auta, nohy dostali zabrať, pomôže teplý kúpeľ a dlhý spánok :-)))) 

Prašivá zimná túra hrebeňom Nízkych Tatier nikdy nesklame. Nerobíme ju prvýkrát. Ešte zopár dní v nás rezonuje tento zážitok. Na takéto túry spomíname najradšej. Sú to výzvy, ktoré chceme zažívať znova a znova, kým nám bude zdravie slúžiť.

Kozí chrbát /Nízke Tatry
Kozí chrbát /Nízke Tatry
Pošli ďalej
Ajka Tomanová
Ajka Tomanová

Volám sa Alena Tomanová. Narodila som sa a žijem v Banskej Bystrici, za čo som vďačná, lebo svoj voľný čas najradšej trávim v prírode a na horách a zo "srdca Slovenska" to mám do ktoréhokoľvek pohoria relatívne blízko. Najviac ma očarila zimná turistika. Neoddeliteľnou súčasťou mojich aktivít je fotoaparát, lebo fotenie prírody a krajiny je mojou druhou vášňou. Vnímam to ako dvojitý zážitok, lebo vo fotografíách si môžem kedykoľvek znovu oživiť krásne chvile strávené na horách. Všetky knihy zožltnú, ale kniha prírody má každý rok nové, nádherné vydanie. Hory sú môj kostol. Ajka Tomanová - Srdcom na horách >

Articles: 14