Prečo chodím do práce na bicykli

by

Už niekoľko rokov mám veľmi príjemné rána. Len čo vstanem, teším sa do práce. Že sa to nedá? Ale choďte…

Išli ste niekedy z Rače do centra Bratislavy v rannej špičke autom? Priateľ lekár si privstáva. Chodí do práce na siedmu. Stačilo by aj na deviatu. Ale vybral si bývanie v prímestskom satelite a cesta by trvala o hodinu viac. Sv. Jur, Pezinok, Vajnory, ale aj senecká a šamorínska trasa sú v Bratislave v ranných a poobedných špičkách fatálne preťažené. Hodinové kolóny prázdnych áut, vezúcich zväčša jedného nasupeného, vynervovaného, vytrubujúceho a netolerantného nešťastníka vídam denne. Je to ich voľba. Bez auta už ani na záchod.

Ak nás niekedy budú pozorovať z vesmíru, určite si pomyslia že obyvateľmi tejto planéty nie sú ľudia, ale tie plechové škatule. Aká streštenosť, dobrovoľne denne podstupovať tieto hodinové stresy. Presúvať tony šrotu na to, aby sme si previezli svoju prdel, zväčša do práce a z práce.

Súhlasím, že cyklotrás je málo a to, čo sa v Bratislave za cyklotrasy označuje skôr vnímam ako alibi úradníkov zakamuflovať toky predražených investícií, poprípade na rýchlo zbúchanú obštvorročnú politickú predvolebnú kortešačku na regionálnej úrovni. Nie, nechcem to zľahčovať. Sú lokality, kde ani MHD nie je riešením. Občas treba tiež niečo previezť. Občas nemáme na výber. Ale väčšinou ano.

Ale takto sa v meste dennodenne trýzniť?

Nikdy. Povedal som si a presadol som na bicykel.

Už vopred musím všetkým kuvikom, ktorí tvrdia, že jazdiť v Bratislave je samovražda povedať nie. Nie. Nie je. Ak by bola, už tu nie som a so mnou aj stovky a tisíce iných veľmi spokojných ľudí. Skúsim zhrnúť zopár momentov:

  • Fakt sa bavím. Ráno i večer, vždy keď vidím tie kolóny presúvajúceho sa plechového šrotu, ktorý sme povýšili na sociálny status. Zároveň mi je tých šoférov celkom ľúto. Takto dobrovoľne jalovo zabiť denne dve hodiny svojho života. 🙂 Boli pritom časy, keď by som jazdu autom ako jedinú alternatívu dopravy vehementne obhajoval.
  • Ešte sa len zobudím a už sa teším. Cesta do práce pre mňa nie je zabíjaním času, ani stresujúcou skúsenosťou. Trasy si vyberám podľa nálady. A tak idem ráno niekedy do práce cez Kolibu, inokedy cez Tehelné pole, občas aj Račko …. Ako starý Bratislavčan rád objavujem zabudnuté miesta. A tak sa občas cesta z práce pretiahne na niekoľko hodinový výlet cez Lozorno, Vajnory, Biely kríž, …. Pre mňa je práve presun z práce a do práce vrcholom dňa. Ak hovoríme o dvoch i viac hodinách Vášho života denne, je tu dôvod na zamyslenie.
  • Ranná aj poobedná bajkovačka ma perfektne nabudí. Som usmiaty a šťastný, cestou mi prebehne cez hlavu všetko najdôležitejšie, čo mám za deň spraviť. V práci mám čistú hlavu a ujasnené priority. Naopak, večer prídem domov príjemne unavený.
  • Bicykel oslobodzuje. Nikdy neviem, či skončím na trhu, na káve s kamarátom, alebo si zbehnem zaplávať na Zlaté piesky. Košík na bicykli je povinnosť. Kam dáte čerstvé paradajky, bagetu, syr? Čo keď objavíte novú knihu? Alebo výpredaj 🙂
  • Zastavíte sa, kde sa vám páči, idete ďalej, kedy chcete. Skúste si dať tak sedem zastávok v meste autom. A skúste zaparkovať. Sloboda, slnko, vietor vo vlasoch, impulzy. Áno. O tom to je.
  • Okrem dobrej nálady spravíte veľa pre svoje zdravie a ešte naseriete aj svoje okolie. Ako si to dovoľujete byť v pohode, keď oni sú v strese. Rozhýbete sa, zlepšíte náladu, kondičku, ale …
  • Zabudnite na výkony. Do mesta potrebujete mestský bicykel. S košíkom, pohodlným posedom, sedačkou a poriadnou reťazou. Na zamknutie. Hlavne nič drahé. Načo? Aby vám to nejaký potmehút v nestráženej chvíli ukradol?
  • Stal sa zo mňa hedonista i objaviteľ. Náročky vyhľadávam trasy, po ktorých som ešte nešiel. Nabíjajú ma. Občas si len tak ľahnem do trávy, otvorím knihu a počítam. Občas chutne zapiknikujem. Často volám kamarátom, aby sa pridali a to je potom prdel vyššieho rádu.
  • Zväčša sa neponáhľam. Načo? Veď toto je najkrajšia časť môjho dňa.

A čo vy?

Aj vy vnímate dopravné presuny ako to najkrajšie, čo vás môže dnešný deň stretnúť?


Ďalšie články autora:

Roháčske plesá 2017
Roháčske plesá určite patria k najväčším výzvam tohtoročného ZSSK restart challengu 7 kopcov, 3 jazerá 2017. Túry sú tu vzácne ...
Čítať Viac
Preikestolen
Nórsko s jeho tajomnou imagináciou, čistou prírodou a fjordami je často prezentované troma zábermi: Kjerag, Preikestolen a Trolltunga Dva z týchto ...
Čítať Viac
Zo Španej doliny na Panský diel
Kopce, vzdychy, kopce, blbé reči o umieraní, kopce a furt len kopce. A nakoniec ... 2 vrcholy. 7 kopcov 3 ...
Čítať Viac
Bajkom na Berlin
Začalo to nevinne. Online reklamou na spiatočnú letenku za 4,99€. Vyvetrať hlavu a vôbec... Vždy som sa rozhodoval skôr, ako premýšľal. Až ...
Čítať Viac
Na Tríbeč, prečistiť hlavu
4 prekvapené turistky, 2 srnky, 3 stopy, vybitý telefón a 1 veľké ospravedlnenie. Ani som nevedel, kam pôjdem. Cítil som len deficit pohybu ...
Čítať Viac
Po hrebeni Považského Inovca
4 čriedy srniek, 3 spadnuté stromy, 2 zlé odbočenia, 2 lesácke prilepšenia, 2 významné ponaučenia, 1 črieda kobyliek, 1 šťastný ...
Čítať Viac
Najkrajšie pláže Portugalska za 6 dní.
Najkrajšie pláže Portugalska za 6 dní. Opäť som sa raz nekriticky hecol a kúpil lacnú posezónnu letenku do portugalskeho Faro. Stavil ...
Čítať Viac
Terre Siciliane 2017 - 100 km po svojich 1
Terre Siciliane 2017 - 100 km po svojich. Po roku som sa opäť odhodlal rozbehať pred zimnou sezónou. Po minuloročnom ...
Čítať Viac
2 Responses to "Prečo chodím do práce na bicykli"

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *