Rodinný zápisník: Výstup na Zobor

Rodinný zápisník: Výstup na Zobor

Zobor (21. apríla 2019)

štartujeme 4. ročník výzvy 7 kopcov 3 jazerá

Rozhodli sme sa otvoriť ho niečím nenáročným (veď celú zimu sme viac menej zaháľali a rozbiehať sa treba postupne a pomaly). Voľba padla na Zobor, ktorý je pre nás, Bratislavčanov, z tohtoročných cieľov geograficky najbližšie.

Zobor sa s nami rozhodli zdolávať aj naši priatelia s ďalšími dvoma deťmi (z toho jeden štvorročný chlapec), takže rozbeh musel byť naozaj jemný tak, aby bol prispôsobený aj najmladšiemu účastníkovi našej „zoborskej expedície“. Podľa pokynov uvedených na stránke restartnisa.sk sme sa dohodli, že vyrazíme od sanatória (Nemocnica sv. Svorada), t. j. najjednoduchšou a najčastejšou trasou, ktorú by mali zvládnuť aj malé deti.

Z Nitry na Zobor

Trasu na Zobor by mali zvládnuť aj malá deti, ale trasu k sanatóriu by ťažko zvládali aj dospelí, keby nebolo úžasného vynálezu známeho pod skratkou GPS. Toto nás, ako ľudí úplne neznalých nitrianskej geografie, našťastie bez problémov doviedlo až k štartu nášho výstupu…. Bezplatné parkovisko už v dopoludňajších hodinách praskalo vo švíkoch. Boli sme radi, že sa nám podarilo ešte bez problémov zaparkovať. Hneď v úvode nám bolo jasné, že v tak nádhernom slnečnom počasí asi nebudeme jediní, ktorí sa rozhodli stráviť Veľkonočnú nedeľu výstupom na Zobor.

Za parkoviskom sme začali kráčať lesnou cestou po modrej turistickej značke. Hneď v úvode nášho výstupu sme narazili na Svoradov prameň, z ktorého podľa viacerých zdrojov vyteká veľmi chutná pramenitá voda. My sme však mali smolu. Tabuľka pri prameni nás upozornila, že voda aktuálne nie je pitná, takže radšej sme sa spoľahli na zásoby vody z domu. Možno, keď sem prídeme nabudúce, tabuľka nám oznámi priaznivejšiu správu a bez obáv vodu ochutnáme.

Svoradova jaskyňa

Kúsok za prameňom sa cesta rozdvojuje. Cesta doprava ide na Zobor, cesta doľava k Svoradovej jaskyni. Podľa časového údaju uvedeného na rozcestníku by výstup k Svoradovej jaskyni mal trvať iba 10 minút, takže voľba bola jasná – ide sa k jaskyni. Začalo sa stúpanie chodníkom lemovaným náučnými tabuľami o živote svätcova najbližšie prudké zabočenie doprava nás pomerne strmým, aj keď našťastie veľmi krátkym, stúpaním o chvíľu doviedlo až k jaskyni. Tá je voľne prístupná, ale vzhľadom na jej úzke chodby, nikto z nás sa neodvážil vstúpiť do nej hlbšie a uspokojili sme sa iba poobzeraním sa vo „vstupnej sále“, ktorá tvorí akúsi prírodnú kaplnku.

Z jaskyne sme sa vracali tou istou cestou, ako sme prišli k nej. Niekoľko metrov za ňou po ceste späť sme si však všimli vyšliapaný chodníček doprava. Vybehli sme ním a dostali sme sa k pomerne veľkému krížu (pravdepodobne stojí priamo nad jaskyňou). Pri kríži bola natiahnutá páska, ktorá nás upozorňovala, že ďalej už nemôžeme ísť. Dostali sme sa do 5. stupňa ochrany. Otočili sme to a tentokrát už bez zastavenia sme sa vrátili na križovatku nad Svoradovým prameňom, z ktorej cesta doprava viedla znova po modrej turistickej značke až na Zobor.

Vybraná turistická trasa bola naozaj ľahko zvládnuteľná. Aj keď sme celý čas stúpali, stúpanie bolo mierne a pohodovým tempom sme sa dostali k ďalšej križovatke. Zelená turistická trasa nás mala doviesť priamo na Zobor, modrá na Pyramídu. My sme sa ďalej držali tej modrej a o pár minút sme už stáli pri Pyramíde.

Pyramída

Pyramída je rádiový a televízny vysielač nad Nitrou a mnohí sa mylne domnievajú, že práve tu sa nachádza vrchol Zobora. Ale ten sa nachádza predsa len o kúsok ďalej. Pokochali sme sa nádherným panoramatickým výhľadom na celú Nitru a jej okolie, trocha sa posilnili (v maringotke pri pyramíde predávajú perfektné zemiakové lupienky; také aké si pamätám ešte z detstva) a pokračovali sme ďalej k nášmu „skutočnému cieľu“.

Okolo Pyramídy sme sa kúsok vrátili a zišli sme do sedla pod Zoborom, kde sa pripájala červená turistická značka a tá nás doviedla až na vrchol Zobora (587 m. n. m.). Tu sa nám naskytli ďalšie nádherné výhľady, predovšetkým na Pramídu; Nitra už bola viac menej schovaná.

Zostupovať sme začali po zelenej turistickej značke, ktorá nás doviedla pre nás už známu križovatku Tri duby, na ktorej sme sa opäť napojili na modrú turistickú značku a k autu sme sa už vrátili tou istou cestou, ktorou sme išli hore.

Samotný výstup až na vrchol Zoboru aj so všetkými našimi zastaveniami pri „atrakciách“ nám trval takmer dve hodiny, zostup bol už oveľa kratší. Keďže turistika v tento deň nebola časovo veľmi náročná, mali sme dosť času, aby sme sa po ceste domov ešte zastavili v Drážovciach a vystúpili na skalnatý kopec, na ktorom sa nachádza románsky kostolík svätého Michala archanjela. Okolo jedného z najstarších kostolíkov na Slovensku vyžaruje neopakovateľná atmosféra a vďaka tomu jeho návšteva bola krásna bodka za naším výletom.

Záverečné hodnotenie:

Vrch v pohorí Tríbeč splnil všetky naše očakávania, a tak ako bolo sľubované, výstup od sanatória bez problémov zvládol aj najmladší člen našej výpravy. Krásne počasie, skvelá partia, úžasná príroda, nenáročná turistika a tri nájdené kešky umocnili nádherný pocit zo splnenia nášho prvého tohtoročného cieľa.

[pl_section section=“widgets“ id=“7317499″] [pt_view id=“abe60f09eg“]
Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email

Ďalšie články autora

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 


ZSSK
Magna Energia


Magna energia logoMagna Energia


ZDA Partizánske

CBS turistické mapy

Benesport outdoor