Roháčska úderka s deťmi na plesách
Ide o stredne náročnú celodennú túru. Tento rok sme to skúsili aj s deťmi. Berieme kolegyňu z práce, spolu s jej deťmi a manželom a balíme na pár dní do Západných Tatier. Ubytko máme dohodnuté v univerzitnom stredisku v Zuberci. Príjemné drevené chatky v lone prírody, ktoré tam stoja hádam už od nepamäti. Pamätá si ich ešte Ľubošova maminka, ako tam za mladi chodievali. Roháčske plesá v Západných Tatrách sú turistická klasika
Máme síce dovolenku, ale vstávame skoro ako do práce. Už o siedmej vyrážame na túru, aby sme sa vyhli davom turistov, obedným horúčavám a poobedným búrkam. Kráčame pomerne rýchlo po asfaltke od parkoviska zo Spálenej k rázcestiu Adamcuľa. Takto pred rokom sme tu kráčali v pršiplášťoch na Ťatliačku a deti nadšene jasali, keď videli žaby na ceste. Teraz neprší, slnko začína pomaly pripekať a deti si to fičia po asfaltke a nerepcú, asi aj preto, že hráme hru „čo svojím malým očkom vidím“ a ostatní hádajú.
Na Adamculi odbočujeme doprava, schádzame z asfaltky a začíname pozvoľna stúpať k Roháčskemu vodopádu. Ani nie po pol hodine sa k nemu dostávame. Deti idú perfektne, presne podľa času na ceduľkách. Z 23-metrového vodopádu odfrkujú na nás studené kvapky. Tento jemný poprašok v podobe hmlovej spŕšky príjemne osvieži. My však nezaháľame a stúpame ďalej.
Po niekoľkých ďalších minútach stúpania postupne opúšťame pásmo lesa a pred nami sa otvára panoráma Troch Kôp a Baníkova. Na planinke s lavičkami sa občerstvíme, aby sme nabrali sily k záverečným serpentínam k Roháčskym plesám. K samotných horným dvom plesám je to ešte asi hodinku strmého stúpania. Čaká nás najťažší úsek, sme však odmenení krásnymi panorámami.
Vďaka ľadovcovému pôvodu Roháčskej doliny sa tu zachovala sústava jazierok, teda plies. Ich jedinečnosť spočíva v tom, že sú podstatne nižšie ako iné plesá vo Vysokých Tatrách. V tak malých nadmorských výškach a v tak zachovanom stave sa jazierka ľadovcového pôvodu nezachovali nikde v Európe. Roháčske plesá sa nachádzajú v terasách nad sebou, najnižšie je v nadmorskej výške 1562 mnm a najvyššie vo výške 1719 mnm. Sú prepojené Roháčskym potokom a ukryté pod Ostrým Roháčom, Plačlivým a Kopami. Ďalej vidíme Volovec a Baníkov.
Podľa starej ľudovej povesti tu kedysi žila jedna žena, ktorá prišla o dvoch synov a manžela. Sadla si a plakala tak veľmi, že jej slzy vytvorili štyri plesá. Aj preto sa vrch nad plesami volá práve Plačlivé.
Roháčske plesá sa vyznačujú aj nezvyčajne nádhernou faunou a flórou. Pri chodníku obdivujeme s deťmi tatranskú kvetenu. Duška nás hneď poúča, že je to silenka nadutá, načo môj manžel nezabudne poznamenať – keby tu s nami bola nejaká Lenka, mohla by sa aj uraziť, že je nadutá. Popri náučnom chodníku sú aj tabule s popismi rastlín a živočíchov, ktoré tu žijú. Tiež sa dozvedáme z čoho je tvorené pohorie Roháčov. Po občerstvovačke pri Hornom plese, kde sú aj lavičky, nás čaká už len zostup dole kosodrevinou k Ťatliakovej chate. S chuťou si tu doprajeme nealko radler, pričom decká tlačia palacinky. Roháčske plesá v Západných Tatrách sú turistická klasika.
Keď sa deciek pýtam, čo sa im najviac páčilo na dnešnej turistike, dostávam odpoveď od Katky – kačičky v plese a od Maťka – páčilo sa mu, že videl žabu a ešte sa mu páčilo, že ho boleli nohy. Ani sa mu nečudujem, prekonal 700 výškových metrov a zdolal asi 14 km. Taký stav, aby sa mi páčilo, že ma bolia nohy, by som raz tiež chcela zažiť… 🙂
