Na Čachtický hrad vedie mnoho ciest. A nielen z Čachtíc samotných. My sme sa rozhodli zdolať tento cieľ bicyklami po stopách Lazovej stovky. Helma, pitný režim, zapnúť tretry a vyrážame - MTB cyklotrasy Čachtice, smer Vrbové, Šípkové a Ošmek. Práve vo Vrbovom si dávame oficiálny štart aj cieľ.

Výstup zo Šípkového na Ošmek

Na konci Šípkového strácame asfalt. Bicyklami vybiehame na pole, ktoré nás privedie modrou značkou až ku zvážnici na osadu Ošmek.

Pripeká a my sa potíme. Počasie nádherne vyšlo a zatiaľ si to skvelo užívame. Cyklotrasy na Čachtice prekvapujú.

Z Ošmeku na Plešivec

Skutočný záhul však prichádza až s výstupom na Veľký Plešivec (470 m.n.m.). "To snáď nemyslia vážne. Kto sem tie kopce navozil?" Napriek výkonným e-bajkom zopár krát tlačíme. Veľký Plešivec sa ale odmení. Krásnym výhľadom na široké okolie Vážskej kotliny.

Nevieme prestať fotiť. Z vrchu Plešivca vedie nádherný turistický chodník až na hrad. Zneužívame ho ako parádny single trail. Až na pár brdkov je to prevažne stále dole kopcom.

Občas stretávame turistov i cyklistov idúcich v protismere. V ich očiach je vidno otázku: "Ešte ďaleko na kopec?" Ej veru dosť. Tá šedá machuľa v pozadí je Čachtický hrad. Keď ho už vidíme, sme spokojnejší. Len zle neodbočiť. V priesmyku je odbočka na Višňové. Padneme dole a ten stupák po druhý krát by sme už nemuseli prežiť. :-)

Spúšťame sa na Čachtický hrad.

Čachtický hrad

Ide máj. Práve dnes je otvorenie sezóny. A na hrade to pulzuje životom. Hrad sa vypína na vrchu Čachtického krasu. Sú tu i jaskyne a podzemie. Z Čachtíc sem prúdia davy turistov. Dostanete sa sem aj priamo vlakom z Nového mesta nad Váhom. Najčastejším výstupom, ako sa na Čachtický hrad dostať, je práve z centra Čachtíc. V obci hneď blízko Draškovičovského kaštieľa je parkovisko, kde si môžte odstaviť auto. Tí pohodlnejší sa môžu ešte kúsok vyššie vyviezť. Tam je už ale platený parking. Ďalej len pešo.

Je to mierny, nenáročný, ale dosť unavujúci výstup. Najmä v horúcich letných dňoch. Cesta je takmer pod hrad vyasfaltovaná. Trvá približne 50 minút po zelenej turistickej trase. Cestou určite dostanete ponuku na vstup do miestneho strašidelného podzemia a na kúpu knihy o histórii Čachtíc. Ak vám ju ponúkne autor sám, nedá sa odmietnuť. :-)

Aj by sme vstúpili do podzemia. Keby sme nemali bicykle. Pokračujeme radšej do centra a okolo kostola malebnou cestičkou do doliny na Myjavské kopanice a Višňové.

Práve vo Višňovom máme tip na najkrajší výstup. Z Nového mesta nad Váhom ide nádherná železničná lokálka cez Čachtice, až na Starú Turú. Vy však vystúpte až na zastávke Višňové.

Turistický chodník poza hrad je síce strmý, ale rozhodne zaujímavejší ako cesta po asfalte. Sem ale cyklotrasy Čachtice nevedú. A cesta vlakom touto dolinou patrí medzi naše najkrajšie železničné zážitky.

Višňové

Zadným okruhom sa vraciame cez sedlo Ošmek späť do Šípkového a na Vrbové. Máme dosť. Je podvečer. Dnes krásnych 33 km s viac ako kilometrovým prevýšením. (pozri trasa)

Už o týždeň sa chystáme na ďalší z cieľov, hrad Tematín.

Príspevok MTB cyklotrasy Čachtice: cez Ošmek a Višňové na Čachtický hrad zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Baťovce (teda Partizánske) zvykne človek pri ceste za zážitkami autom iba preletieť. Koho by napadlo, že práve tu narazíme na jeden z najkrajších singletrailov na akých sme kedy jazdili. Celé to spôsobil Trailforks. Pri hľadaní cesty na Vtáčnik sa nám stále zjavovala akási sieť trás v okolí Partizánskeho.

"Ale veď tam žiadne hory nie sú", dôvodil Jano.

"Nie tak. Je tu Osečný vrch. Nič vysoké, ale poďme to preskúmať." Rozhodnutie padlo, zobrali sme bajky, v Topoľčanoch pod Tríbečom vysadli na vlak a poďho do Partizánskeho.

Výšľap z Brodzian

Výstupová trasa na Osečný vrch začína pri kaštieli v Brodzanoch. Málokto vie, že kaštieľ je venovaný ruskému básnikovi Puškinovi, ktorý tu strávil čas života. Je tu krásny park.

Nenáročný výstup šotolinovou cestou vás po žltej cyklotrase dovedie až k chate Ondrej. Doľava, doľava a zase doľava. Ďalej už je navigácia náročnejšia doporučujem orientovať sa na trasy zaznamenané v trailforks. Výšľap cez Brodzany. Asi dvakrát sme poblúdili, kým sme našli správnu cestu pod hrebeň až na križovatku pri Sekaninách.

Práve odtiaľ viac menej tušíte Osečný trail. Po tých šutroch a výmoľoch sme konečne zažili skvelý flow až pod samý vrchol. Zastavili sme sa až na lúke pod Osečným a po chvíli váhania sme to vylámali až na vrch. Osečný vrch má výšku iba 551 m ale rozhodne stojí zato.

Osečný vrch

Neočakávané. Vrch aj jazda lúkou. Hore vás čaká úchvatný, niekoľko sto metrov dlhý hrebeň s parádnymi výhľadmi. Je tam lavička, ohnisko i stojka s vrcholovou knihou. "No nezapíš sa." Ver, že nebudeš mať chuť ísť späť. Raz ale dole treba.

Volíme padák na trail okolo Osečného ale chyba lávky. Tento zošup dole je fakt brutus. Vlastne to zošmýkame a aj tak zle odbočíme. Hlúpo veríme navigácii v hlave a teórii, že každá zvážnica musí niekde končiť, ale najmä dole. Ani tentokrát sme sa nesplietli. Na našu škodu.

Z Kolačna naspäť hore

Padli sme o zvážnicu nižšie až nad Kolačno a bolo nám jasné, že vrátiť sa späť nebude zadarmo. Tá naša trasa okolo Osečného je iba niekoľko sto metrov západnejšie ale najmä o 130 metrov vyššie. Tam, kde sme teraz, žiadna trasa nie je.

Stretávame miestneho rubca. Traktorom zváža drevo. Pýtam sa na cestu. Hovorí. "Tu, ľaľa, zvážnicou asi kilometer hore." Keď vidíme vymletú zvážnicu plnú veľkých šutrov začíname to podvedome vzdávať.

"Ale vedľa je šmykľa, kadiaľ spúšťam drevo. Tade to dáte." Posmeľuje nás a my blbci mu veríme.

Po šmykle hore

Prvých tristo metrov sa so zaťatými zubami dá. Keď nám ale začne dvíhať predné koleso, zostupujeme. Zvyšných 200 metrov tlačenica ako vyšitá. "Nedali dedkovia. Nedali."

Tepy rozdýchavame až hore. Sme znova na trase. posledný kopeček a sme (úplne vyflusnutí) na Striebornej hore.

K Baťovým trailom

Čo sme dali hore, dávame zas dole. Padák, na ktorom sa aj zaseknuté kolesá šmýkajú, je miestami prerušený čistinami okolo nových stožiarov vysokého napätia. Sme sebaistí. Už vieme, že je dobre.

Buddy trail

Nástup na Buddy trail samozrejme v tej rýchlosti minieme. Nevadí. O 100 metrov nižšie je spojnica, kde sa napájame. Konečne nirvána.

Nádherné klopky, skoky, vyslovene hravý technický flow trail. Až po mostík. "Toto ja skákať nebudem", hovorí Jano a ja som rád, že to nemusím hovoriť sám. Vedľa nás sa mihne mladík, ktorý to veselo skáče. Popri zábave to skočil pre nás hneď dvakrát. Nás tam však nedostanú.

Skok obchádzame a spúšťame sa dole do Salaša.

Vox trail

Povedľa Buddy trailu vedie aj Vox trail. Kvôli času sme ho nedali. Údajne je menej technicky náročný, ale podľa mlaďasov aj trochu nudnejší.

Kto by bol povedal, že Partizánske nám privodí toľko radosti.

Rozhodne tu nie sme naposledy.

Baťove traily

Cyklotraily okolo Osečného majú skôr charakter lesných zvážnic a vďaka viacerým trasám poskytujú vyblbnutie na niekoľko hodín. Za najserióznejší úsek považujem padák z lúky osečného na trail "okolo Osečného". Za návrat rozhodne stoja aj ďalšie traily okolo stožiarov, ktoré sme len tušili pri pohľade zo Strebornej hory.

Samotné singláče sú krátke ale intenzívne. Sú tri:

1. VÝŠĽAPový, stúpavý nenáročný trail
2. BUDDY trail, obťiažnosť Náročný, s priemerným sklonom do 15%
3. VOX trail, stredne náročný s miernejším sklonom a menej technickými prekážkami

Jednoznačne odporúčame Buddy trail. Je veľmi hravý a dá zabrať. A ako sa na ňom dá vyblázniť si pozrite vo videu tu:

Príspevok Ako sa jazdí na Baťových singletrailoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po zmapovaní cyklotrás v okolí Vtáčnika, Považského Inovca, Tríbča a Nitrianskej lesostepi sme sa rozhodli posunúť s horákmi trochu ďalej. eMTB na Veľký Inovec po Rudnej magistrále cez Obycké lúky.

Pohronský Inovec

Celý Pohronský Inovec je cyklisticky zaujímavý. Nie sú tu žiadne ochranné pásma ani uzávery a celý je posiaty turistickými chodníkmi a zvážnicami. Pohronský Inovec je pokrytý zväčša dubovými lesmi a jeho severná časť má skôr charakter náhornej plošiny z rostrúsenými usadlosťami. A keďže Inovce patria aj medzi ciele 7 kopcov 3 jazerá vyrazili sme. Tentokrát z Topoľčianok cez Obycké lúky.

GPX trasy

• Veľký Inovec cez obycké lúky a Topoľčianky
• Hrad Hrušov zo Skýcova
• Drozdovo Singletrails Okolo Veľkého Inovca a Drozdova

Plán bol jasný. Veľký Inovec po Rudnej Magistrále cez Obycké lúky a Benát. Ten tiež volajú Kamenné vráta. Ak pôjdete na Inovec z Topoľčianok určite tento kopec neobíďte. Kamenné mesto na vrchole Benátu patrí medzi to najkrajšie, čo môžte na Pohronskom Inovci z tejto strany vidieť. Hneď za Machulincami objavujem popri modrej značke atraktívny kameňolom. Prekladám bicykel a fakt sa tu vybláznim.

Obycké lúky a Benát

Idem tadiaľto po prvýkrát a neviem, na aké trasy ma modrá značka zavedie. Na prekvapenie až pod lúky sa dostávam (hoci po rozbitej) ale komfortnej asfaltke. Je dobre udržovaná, veď len za hodinu stúpania som stretol minimálne tri tiráky naložené drevom. Stúpam plynule popri Machulinskom potoku až do výške 650m n.m. Z lúk do je na Benát trochu späť, ale nie vysoko. Vrchol sa nachádza v 702 m n.m. Na vrchol Veľkého Inovca ma čaká ešte slabých 300.

Obycké lúky v mnohom pripomínajú kopanice v okolí Bezovca. Inovce sú si vlastne celkom podobné. Akurát tu nechodíš na samoty ale štály. :-) V pôvodnom význame slova sa jedná o maštale, stajne, kam sa zaháňali na noc ovce a dobytok. Na Inoveckých kopaniciach to označuje usadlosti.

Osamotené sú aj rekreačné chatky na Obyckých lúkach. Nenahneval by som sa, ak by mi jedna z nich hovorila "pane". Je tu boží pokoj. Dokonca ani rev motorovej píly, ako je na Slovensku zvykom, nepočujem. :-) Pod lesom sa napájam na červenú Rudnú magistrálu a pokračujem až do sedla k Inoveckej chate. Hore to beriem okľukou po poľnej ceste. Konečne si užívam parádny trail.

Veľký Inovec

Veľký Inovec je za mnou. Predo mnou už len pozitíva. Padák po Rudnianskej magistrále a práve otvorená Plzeň. Vysmiaty sedím s chatárom Jozefom na Chate pod Inovcom. Spomíname na zašlé retro časy a pozeráme do doliny. Pod nami Mochovce, v diaľke sa črtajú aj kopce okolo Štúrova. Nádherný deň, nádherné panorámy a výhľady. Kľud. Každú minútu si predlžujeme. eMTB na Veľký Inovec má svoje čaro.

Jozef rozpráva, že kedysi tu prevádzkovali aj lyžiarsky vlek. Ale dnes je to minulosťou. Kotvy už nájdeme iba v šope. Otepľuje sa a snehu niet. V poslednom čase má najväčšiu prácu s kosením lúk a čistením odpadkov. Obaly z horaliek, pet fľaše, plechovky, vreckovky, ... Veľa "turistov" tu zanechá po sebe neklamnú stopu. 

Mám rád zmenu. Zvažujem preto padák po žltej cez Osne na Kopanice. Údajne je to nádherná trasa. Ako alternatívu po zelenej tiež dolinou cez Sviniarsky potok. Potoky vôbec tvoria prirodzené koridory Pohronského Inovca. 

Drozdovo MTB cyklotrasy

V Drozdove skupina nadšencov vybudovala v miestach zjazdovky bike park s peknými single trailami. Vôbec z Novej Bane sem ide oveľa viac značených MTB cyklotrás. Tie však prešmejdíme až nabudúce. Dnes totiž padáme naspäť na Topoľčianky.

Hrušovský hrad a Topoľčianky

Prvá zmienka o hrušovskom kastelánovi Ladislavovi z rodu Péčovcov pochádza až z roku 1316, keď ho pre zradu väznil a mučil Matúš Čák. Keďže ešte v roku 1308 bol v Matúšových službách, historici predpokladajú Čákovcov ako staviteľov Hrušovského hradu. 

Hrad Hrušov

Gotický nie veľmi známy hrad dominantne čnejúci nad kremencovým bralom je ľahko prístupný, fotogenický a celkom atraktívny. Perfektný bonus ak nemáte dosť. Nachádza sa asi 5 km nad Topoľčiankami smerom na Skýcov. Najjednoduchší prístup je z parkoviska hneď pri hlavnej ceste tesne pod Skýcovom alebo z dedinky Hostie. Je tu malá odbočka s parkoviskom aj autobusovou zastávkou. Od parkoviska je to k hradu iba pár minút mierneho výstupu po asfaltke, alebo strmšom lesnom traile. Smerom dole si ho užijete.

Topoľčianky

Kaštieľ, Národný Žrebčín, Zubria obora, jedlo, pitie, nádherný park. Ak žena nebicykluje, má čo robiť a nezomrie nudou čakaním na vás. Práve preto sú Topoľčianky veľmi atraktívnym štartom. Okolo kaštieľa je rozsiahly dobre udržovaný anglický park. Zámok bol v minulosti letným sídlom Habsburgovcov, po prvej svetovej vojne slúžil ako prezidentské letovisko. Obzvlášť si ho obľúbil prvý prezident Československa T.G. Masaryk. Je tu aj múzeum. Ja som si ho obľúbil tiež. :-)

eMTB na Veľký Inovec po Rudnej magistrále sa vydaril a je tu čo vidieť. Ak máte radi kone určite navštívte Národný žrebčín s jeho Múzeom chovu koní.

Príspevok eMTB na Veľký Inovec po Rudnej magistrále cez Obycké lúky zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Nech sa balím ako sa balím, vždy prídem neskôr ako som predpokladal. Ani tento piatok nebola výnimka. Jeseň sľubovala nádherné farby a inverzie, tak sme sa rozhodli prevetrať bicykle vo Veľkej Fatre. Našim každoročným prístavom sa stali Turčianske Teplice, odkiaľ je na skok na Žiar, Skalku, Kremnické vrchy a najmä do dolín Veľkej Fatry. Plánovaný doobedný príchod sa posunul na druhú hodinu. Na jeseň sa už po štvrtej stmieva. Kam na bajku nakrátko z Turčianskych Teplíc?

Čremošné

Voľba padla na Čremošné lazy, ktoré ponúkajú krátky ale intenzívny výšľap a nádherný okruh, ktorý nemôžeme ukončiť inak, ako v miestnej pizzerii a cukrárni Mimóza. Dedina Čremošné je vzdialená od Turčianskych Teplíc cez Háj iba 5 km. Až pod ňu je to taká asfaltová nuda. Potom sa cesta zdvihne a vy sa nestačíte čudovať. Výškové metre pribúdajú rýchlejšie ako by človek čakal. Po zadýchanom kilometri sa konečne nachádzame na turistickom smerovníku za dedinou. O viac ako 150 metrov vyššie. Stále do pohody.

Čremošné Lazy

Nie, neurobte tú chybu a nespustite sa dole. Výlet práve začína. Šotolinová cesta do neba, na konci ktorej váš čaká bývalý lyžiarsky areál, nádherné svahy a hore novučičko vybudovaná chata s veľkým parkoviskom a tenisovým kurtom. Neďaleko pobehujú geodeti. "Tu sa ešte bude investovať", myslím si.

Sme úplne sami na najvyššom mieste, ktoré umožňuje nádherné výhľady na celý Turiec. Teda umožňoval by, keby sme cez mraky niekam dovideli. Cestu nám prekrížilo iba veľké stádo oviec. S dvoma psami a neštandardne- s bačkou. (ženský rod od slova bača)

Na Čremošnianske lazy sa každoročne usporadúva aj bežecký pretek. Ak budete pokračovať po žltej, cyklotrasa vás dovedie okolo Lopušnej, cez Suchý Rakytov až na Košarisko. Iba kúsok od Kráľovej studne, výstupového miesta na Krížnu.

Pôvodne sme plánovali výlet zokruhovať po zelenej trase cez Čiernu vodu a pohodlné lesné zvážnice naspäť do Turčianskych Teplíc. Kto mal vedieť, že zelené trasy tu sú dve. Samozrejme sme vybrali tú nesprávnu. Po asi 300 metrovom padáku, ktorý bol strmší ako cesta do pekla sme sa ocitli opäť v dedine, za humnami.

Čremošné, Turčianske Teplice
1.10 hod, 15,1 km, 380 m
GPX trasa

Ak ste v Turčianskych Tepliciach na horáku, nemáte veľa času, chcete byť v krásnom prostredí a tiež si dať trochu do tela, Čremošné lazy sú ideálna voľba.

Príspevok MTB výjazd z Turčianskych Teplíc na Čremošné lazy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

OZ Cyklovňa je združenie, ktoré sa nám postaralo o výnimočný cyklistický zážitok. Vymyslelo totiž, postavilo a realizuje v Starej Ľubovni bikepark. A nie hociaký. MTB Ľubovnianske Cyklostopy Severný Spiš

Ľubovnianske cyklostopy

Okrem iného sa snažia zviditeľniť región Severného Spiša pre cyklistov, budovať cyklotrasy a chodníky s jediným cieľom. Veria, že to všetko raz pomôže zlepšiť kvalitu regiónu. Zlepší sa turistika, pribudnú pracovné miesta a zníži sa odliv ľudí za prácou na západ.

Dali sme rozhovor s Milošom Guzym, predsedom združenia:

Ako prišiel nápad vybudovať Cyklostopy

"Najprv vznikla myšlienka rozvíjať cyklistický cestovný ruch v našom regióne, okolí Starej Ľubovne a Severného Spiša. Spojili sme sa 3 Ľubovňania, ja- Miloš Guzy, Igor Štefaňák a Jakub Svrček s tým, že máme skvelé podmienky na bajkovanie, ktoré nikto špeciálne nerozvíja a nepropaguje. Okrem klasických cyklotrás sme sa začali baviť aj o singletrailoch. Po zhodnotení veľa faktorov nám vyšiel kopec pod Oslím vrchom ako najlepšia voľba.

Malá pikoška: V spodných pasážach lesa sa už nachádzali parádne, hoci nelegálne traily. Dedičstvo po prvých kopáčoch. Tie sa nám podarilo zlegalizovať a zahrnúť do Cyklostôp. Samotný názov Cyklostopy sa vymyslel až neskôr.

Pre koho sú jednotlivé singletraily určené

"Od začiatku sme si vraveli, že by bolo dobré mať traily rôznych charakterov a náročnosti. Samotný les, jeho reliéf a chodníky nám v tom veľmi pomohli. Dokázali sme trasy navrhnúť tak, aby si každý mohol nájsť svoj obľúbený trail. Menší profici (srnčia, vlčia stopa) ale aj väčší machri (líščia, rysia, medvedia stopa).

Cyklostopy a budúcnosť. Hodláte projekt ďalej rozvíjať?

"Je pravda, že keď sme sa vrhli do tohto projektu, veľa vecí nám bolo neznámych. Napríklad časová náročnosť údržby trailov. Zisťujeme, že dobré trailové centrum, ktoré by dokázalo každoročne prilákať veľa cyklistov a ktoré by malo byť produktom cestovného ruchu je veľmi náročné udržiavať dobrovoľníckou prácou. Z dlhodobého hľadiska aj nereálne.

Preto hľadáme možnosti ako zabezpečiť financovanie. Jedným z dobrých riešení by mohla byť aj základňa, niečo ako „base camp“ pre prichádzajúcich cyklistov.

Záverom len dodám, že sme si singláče aj sami vyskúšali. Po stúpacom Forrest traile sme sa dostali až k chatke do 853 m n.m. Dali sme niekoľko zjazdov. Postupne Vlčí, Srnčí aj kúsok Medvedej stopy. Bavili nás klopky aj parádny mäkký podklad zväčša v ihličnatom lese. Po dvoch zjazdoch sme pocítili aj riadnu dávku adrenalínu. Aj chvejúce sa päty o tom svedčili. Povedali sme si, že sa do rána pripravíme aj na tie náročnejšie miesta. Kamarát to zobral s prípravou naozaj zodpovedne.

Na druhý deň sme sa vrátili na Jelení trail. Skoky radšej obchádzame. S miernymi obavami sme ho dali. Ale priznám, pri dvoch padákoch sme dole kopcom radšej tlačili. :-) Prekvapivo hravý a dobrý pocit z jazdy.

Ale Cyklostopy zďaleka nie sú všetko, čo môžte na bajku v Starej Ľubovni zažiť. Nie sme tu prvý krát. Na jeseň sme objavovali v Pieninách Lechnické singletraily a z Litmanovej na bajkoch horu Zvir, Eliášovku i Medvedelicu. Zväčša po zvážniciach, temer stále na divoko. Excelentné trasy.

Ľubovnianske cyklostopy

Nevídaný zážitok nám ponúkla aj dedinka Jarabina. Stojí za to odbočiť z trasy. Vedľa lomu tu vznikol

Jarabinský prielom

Malý Lipník tu vytvoril na malom území krátky, na kole nezjazdný ale turisticky nenáročný nádherný kaňon. Bicykle pred kaňonom odložte. Prechod vám nezaberie viac ako pol hodiny. V najužšom mieste má šírku iba necelé 3 metre. Úzkou skalnou cestičkou potok niekoľko krát prebrodíte. Najkrajšou časťou sú úzke skalnaté korytá, cez ktoré potok preteká. Celý kaňon obklopujú steny až do výšky 20 m. Na dvoch miestach sme objavili zaujímavé otvory. Miestni ich nazývajú Jarabinské pece. Cez kaňon vedie modrý turistický chodník.

Zo strany Litmanovej je ľahko prístupný v koryte rieky a na druhej strane od kameňolomu musíte prekonať strmý výstup. K Jarabine vás dovedie cyklotrasa Eliášovka Vyšné Ružbachy.

Eliášovka Jarabina a Vyšné Ružbachy

Ochutnáte všetky formy terénu a výhľadov, vrátanie brodenia potoka. Cyklotrasa cez lúky Jarabiny a Kamienky spája Starú Ľubovňu s Vyšnými Ružbachmi. Tu môžte po hrebeni objaviť Veterný vrch s jedným z najkrajších výhľadov na Pieniny a Tatry. Ale to sme už v Spišskej Magure a inom príbehu.

Ak však odbočíte pred Jarabinou po žltej k Ľubovnianskemu hradu, narazíte na celú sieť doplnkových cyklotrás Starej Ľubovne a Cyklostôp. Tu sa môžte ubicyklovať do sýtosti. 

Na záver len dodám, že traily sú celkom slušne udržiavané.

Jarabinský prielom

Záverečné odporučenie

Starú Ľubovňu považujeme za celkom dobrú východiskovú základňu pre MTB. Otvára totiž trasy na

1. horu Zvir, Eliášovku a poľské Pieniny,
2. ponúka skvelý bikepark Cyklostopy s množstvom doplnkových cyklotrás v okolí hradu a oslieho vrchu
3. Cez Novú Ľubovňu a Jakubany otvára nekonečné MTB možnosti Javoriny a Levočských vrchov, a
4. cez Vyšné Ružbachy otvára trasy na Spišskú Maguru.

To všetko v dosahu pár kilometrov. Nie málo aj na týždeň skvelého pojazdenia. Navyše doplneného o historickú časť mesta, Ľubovnianskeho hradu, skanzenu a Nestvile parku, čo vám umožňuje prežiť aj rodinnú dovolenku. Odložiť necyklistov aj na dlhé hodiny bez toho, aby sa nudili. Ale jasne. Milujeme bajky.

A ak chcete precítiť zjazd po cyklostopách ochutnajte video Moniky Popluhárovej, ktorá mala gule tie zjazdy aj zaznamenať :-)

Príspevok MTB: Ľubovnianske cyklostopy a Severný Spiš na bicykli zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Začalo to celkom nevinne. Vlakom na Topoľčany, výšľap na Nemečky a Kulháň a odtiaľ pohodový výšľap do sedla medzi Pánsku Javorinu a Myslíkov Vrch. Chvíľu som sa obával, či sa široké plášte elektrobajku zmestia do koľajníc cyklonosiča ale kupodivu všetko sa podarilo a ja som nastúpil na ranný REX Bojnice, ktorý ma už pred deviatou vyložil na Topoľčianskej stanici. To som ešte netušil, že absolvujem celý MTB cykloprechod po hrebeni Považského Inovca. :-)

Po zjazde Kulháňská pohodovka okorenená tým najlepším údeným pstruhom na mede. Asfalt až na hor, stúpanie veľakrát zvládnuté aj na cesťáku. Ani sa mi moc nechcelo, keď ma chytil ten rapel vyšľiapať to strminou až k rozhľadni.

Z Kulháňa na Panskú Javorinu

Triplusky gumy, 150 mm zdvihy, Bosch CX a plná kapacita batérie. Už na Kulháni ma napadlo preveriť, koľko ten motor v kopcoch vydrží. Zapínam ECO mód. Najnižšia úroveň podpory iba eliminuje hmotnosť ebajku a vy šliapete podobne ako na klasickom horáku. Po asfalte až po odbočku na Okšovských Duboch to išlo ako po masle. Aj ma cuklo odbočiť po turistickej značke, ale vyznávam pravidlo: "keď to nepoznáš, tak tam radšej nelez." Až pod vrchom som ocenil svoje rozhodnutie. Žiadne plynulé stúpanie. Dlhé kilometre je turistická trasa zarytá hlboko v doline a na jej závere stena jak prase. Polkilometrová tlačenica, ktorej som sa našťastie vyhol.

Na rázcestí zastavujem. Mám za sebou 10 km jazdy a zhruba polkilometra stúpania. Displej mi ukazuje plný stav baterky. "Je to možné? Ak chcem viem byť aj hospodár", pochválim sám seba a vyrazím do terénu. Až tu sa bajk skutočne prejaví. Corratec sa v teréne choval jednoducho skvelo. Podhustené gumy, riadne drapáky riadne tučných plášťov a príjemné 150 mm tlmenie vpredu aj vzadu. Ako Cadillac. Pri 5, 10, 15 aj 2o% stúpaní.

Ale potom to príde. Záverečný kilometer na rozhľadňu je čistá vychutnávka.

"Uff, kto sem ten kopec navozil?" To snáď nemá konca. Ofrknú ma dvaja downhilisti. Povzbudia ma: "Ešte to máš riadny kus." Fučím a točím. Točím a ťahám. Nesmiem zastaviť za žiadnu cenu, lebo to do kopca už nerozbehnem. A rozhľadňa stále v nedohľadne.

Som hore. Sám tomu neverím. Došľapem až k rozhľadni. Je tu plno turistov a bajkerov. Narážam aj na partiu reštarťákov z Bošian. Fotíme sa. V očiach ma štípe slaný pot. Kontrolujem stav batérie. Som v 943 m.n.m. a zatiaľ som minul iba 20% energie. Nie tak zlé. Mením plány. Získavam istotu. V mozgu mi pumpujú endorfíny a ja chcem viac. Viac.

Bezovec a na Podhradie alebo Inovec? A čo ak mi niekde na hrebeni kľakne baterka. Bezovec už poznám. Seba tiež. Volím ako vždy to najhoršie riešenie.

Panská Javorina

Po hrebeni na Inovec

Som v 943 m.n.m. Inovec je necelých 1042. Logicky temer vrstevnica. Povie si zapálený, naivný a nepripravený bajker. Pravdu som mal okúsiť už o chvíľu, keď padám po modrej na necelom kilometri za pár minút o 300 metrov nižšie.

Ak si kupujete takúto enduro mašinku, nikdy neopomeňte teleskopickú sedlovku. "Ó. Bohu vďaka za tú zmenu ťažiska. Dnes si zuby nevybijem." Modrá cyklotrasa ma len prepojí s červenou hrebeňovou cyklomagistrálou.

Hrebeňová cyklomagistrála

Ako dobre a honosne to zneje. Najmä ak má tá magistrála miestami šírku jednej nohy. To nieje cyklomagistrála to je úzky single trail. Stále padám nižšie a nižšie. Začínam mať obavy.  Toto vrstevnica asi nebude. Moje obavy sa napĺňajú už pri Bohušovej studničke. Som dole v sedle a keď vidím čo je predo mnou zbabelo zvažujem ústup. Veď o mojom pláne prejsť hrebeňom až na Inovec nikto nevie.

Ostrý Vrch

Všetko je možné, dosiahnuť nemožné trvá len o čosi dlhšie.

Cyklotrasa sa mení na horolezecký výstup. Na takýchto miestach vždy plačem nad svojimi zlými rozhodnutiami. Nemohol som si sem zobrať radšej môj ľahunký karbónový Methanol? A čo lepší na prenášanie než strojovňa, ktorú ledva nadvihneš.

Tonny Robbins kedysi povedal. "Cesta k úspechu vedie cez obrovské a odhodlané činy.” Ujímam sa tej myšlienky a odhodlane kráčam kupredu. Škrabance a obúchance na nohách prestávam počítať. Ani krv z malých rán nepotečie večne. Míňam dvojkríž. Míňam odbočku na Kálnicu. Posledná šanca vymotať sa z tejto šlamastiky. Prečo to vlastne robím?

Vlak ide po oboch stranách Inovca

Čas pokročil. Našťastie vlaky jazdia po troch stranách Inovca. Ak mi dôjde šťava, môžem sa spustiť na Trenčiansku aj Topoľčiansku stranu. Problémom tej trenčianskej je, že ma k rýchlikovej stanici čaká ešte 20 km jazda medzi autami, ktorú nemusím. Medzi Trenčínom a Topoľčanmi ešte jazdí aj miestna Bánovecká lokálka, ktorá stojí v Trenčianskom Jastrabí ale náväzný spoj by som našiel v Topoľčanoch až ráno.

Pokračujem radšej po vlastnej osi

Našťastie baterka stále drží 60%. Veď bodaj by nedržala. Hore, dole, hore, dole, leziem, prenášam, tlačím, dvíham, prenášam, padnutý peň cez cestu, druhý, tretí, zase skala, padák, skala, Rafajova kóta. "Uff. Prvou zvážnicou dole." Ale žiadnu nevidím. Iba tá hrebeňovka.

Ďalší z mysliteľov Brian Tracy raz povedal: "Prekážky sú to čo vidíš, keď sa prestaneš pozerať na svoj cieľ.” A ten ja vidím. Vysielač na Inovci vo veľkej diaľke svieti. Ale ja nie som ani zďaleka na jeho vrstevnici.

Na Jakubovej konečne schádzam na šotolinovú cestu. Komfort, pohoda, paráda. Plne si užívam komfort a silu Corratecu. Stačí najmenšia ECO podpora a jazda sa stáva až neznesiteľne príjemnou a športovou. Prichádzam k chate a štverám sa na vrchol. Slabých 26 km a všetky stúpania za mnou a v batérii viac ako polovicu energie. "Už len dole." Si myslím... míňajúc podvečer bufet pri chate.

Chata pod Inovcom

"Nezastavujem. Máme spoždení." Bliká mi v hlave. Opäť volím zle.

Z Inovca na Kulháň

Namiesto kolmého padáku po modrej z Inovca, kde okrem pevného držania kormánu netreba zakopnúť do pedálu volím cyklotrasu na Dubodieľ. Áno. Cieľ je ten istý. Iba dĺžka 8 násobná. Hore, dole, rovno, hore, dole. Prichádzajú panické depresívne stavy. Všetko zle. Idem správne? Idem cez Močiare. Vedia prečo to tak volajú. Po ďalších 17 km nachádzam tabuľku Rafajova kóta o necelý kilometer. Fajn tak po dvoch hodinách a 25 km som presne tam kde predtým. Paráda.

Je iba jediná prekážka na dosiahnutie tvojho cieľa – ty sám...

ktosi múdry

Na Kulháň

Nebudem to naťahovať. Poslednú paniku vyvolala posledná palička na displaji. Baterka zachvíľu zdochne. Cesta už išla väčšinou dole. Ale čo v Dubodieli? Ďalší padák na Zlatníky, dole krčma s plánovaným oroseným a potom povestný Kulhánsky výšľap. Topoľčanci tu robia aj časovku do kopca. "No tak ten kilometer potlačím", upokojujem sa.

Hovorí sa: "Lenivá huba, hotové nešťastie". A ja ju lenivú rozhodne nemám. Stretávam lesáka a ten je moja spása. Predsa len existuje spravodlivosť. Vysvetľuje mi lesnú skratku, ktorá ma nielen že prevedie rovno na Zlatníky, ona ma dostane priamo na Kulháň. GPX trasa tu.

K autu dorážam tesne zotmením. Mám za sebou 49 km a necelých 1400 metrov stúpania v teréne, ktorý možno miestami nazvať lezecký. Vrstevnica to rozhodne nebola.

Som celkom vyžmýkaný a nemám čas. Dokonca tak, že aj tým pivom a pstruhom ohrdnem. Už nech som pri vlaku. Krátky strečing a pokračujem príjemným padákom do Topoľčian. "Inovec je náš. A rozhodne sa na hrebeň ešte vrátim."

Len tak tak chytám posledný vlak o siedmej večer.

Na stanici bilancujem

Opäť som to prehnal. Šťastím bolo, že som mal elektrobajk. Na bežnom XC by som hrebeňovku asi nedal. Chvíľu trvá, kým začneš bicyklu veriť. Corratec ePower je veľký a neľahký stroj. Vzbudzuje rešpekt ale prejazdnosť v teréne je mimoriadna. Stále však platí, že na dlhšie trasy s nepredvídaným terénom radšej uprednostním ľahký karbónový Methanol.

Prešiel som necelých 50 km, nastúpal 1400 metrov v dosť náročnom teréne a kto povie že na e-mašinke je to nič, iba taká pohoda, odkazujem mu nech si to najskôr vyskúša. Ja som mal celkom dosť.

Skvelým motivátorom je časový rozvrh vlaku. Ak zmeškáš aj ten posledný, máš problém. Ak si človek nie je istý, oveľa jednoduchšie je spustiť sa z Bezovca na Hrádok a Nové mesto nad Váhom. Dôvod je jediný chodia tam rýchliky do neskorej noci.

Príspevok Vlakom a bicyklom po hrebeni Považského Inovca zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Stronie Śląskie malé mestečko v Dolnosliezskom Poľsku. Pre nás sa stalo tento rok poľskou bránou do jedného z najkrajších českých národných parkov:

Kralický snežník

Pre väčšinu turistov Kralický Snežník (1424 mn.m.) evokuje bežkársky raj. Sú tu desiatky kilometrov udržovaných tratí pre freeride a klasiku. Poľská strana bola ešte donedávna turisticky mŕtva. Kým sa okolo Sienny a Czarnej Góry nezačalo budovať jedno z najkomfortnejších lyžiarskych stredísk. Kto si chce užiť relax za rozumné ceny, apartmánový komfort a zjazdové lyžovanie, je na správnom mieste. Kto by si tu ale chcel zabežkovať, má trochu smolu. Pre bežkárov a turistov sa Kralický Snežník otvára až z neďalekej Janowej Góry, Kletna, Boleslawova alebo Starej Morawy.

V zime na bežkách a fatbajku

My sme sa rozhodli stráviť tu zopár dní na bežkách a fatbajku. Ako náruživí cyklisti sme chceli osobne zažiť, kam nás táto novinka, s kolesami ako traktor, dostane. A bol to zážitok.

eMTB na snehu

Vyskúšal som kadečo. Jazdu po zasneženej ceste, na prašane pod ľadom, brodenie v sypkom aj hlbokom snehu, jazdu po rozbombardovaných snehom zasypaných zvážniciach i vyratrákovaných zjazdovkách. Dal som si predsavzatie šetriť motor a spoliehať sa najmä na vlastné sily. 500W Yamaha motor ponúka dostatočný výkon.

Ale neveril som, že pri valivom odpore tej pneumatiky 26 x 4", pri prekonávaní odporu snehu, podklzovaní na ľade a v teréne, kde tisícmetrové prevýšenie je dobrým začiatkom znesie veľa. Bicykel som naozaj nešetril. Počas denného 3-4 hodinového výjazdu som absolvoval pri priemernom 1500 m prevýšení vždy okolo 30-35 km.

So slušnou rezervou dvoch, troch paličiek ukazovateľa batérie v cieli. Ale dosť o technike.

eMTB v zime

Ak chcete v zime bajkovať, asi najdôležitejšie veci sú kvalitná obuv a rukavice. Tie určujú dĺžku výletu. Práve prsty na rukách a nohách v zime odchádzajú ako prvé.

Ak ste premočení, premrznutí, prichádza demoralizácia a všetky optimistické plány z rána idú do paže. Ak sa vám ku koncu treku podarí ešte aj zablúdiť na neoznačených snehom zasypaných zvážniciach, dostaví sa aj panika, ktorá má tiež svoje čaro. Ak nemáte kvalitný mapový podklad, navigáciu alebo znalosť terénu, z označených trás radšej neschádzajte.

Môže sa vám stať, že sa ocitnete niekde úplne inde, 40 km vzdušnou čiarou od plánovaného cieľa. Ako sa aj mne skoro stalo. Vďaka Locus.

Prečo mám rád bežky a MTB

Vráťme sa k benefitom. MTB a bežky milujem preto, že ma nikto neotravuje a neobmedzuje. Mám rád, keď ma nikto nenaháňa, ani nebrzdí. Keď si sám stanovujem tempo. Aj zastávky. Na fotenie, na čuranie, aj precítenie lokálnej atmosféry. Som iba sám so sebou.

Milujem kľud a ticho.

Ďaleko od hučiacich lanoviek, snežných diel a tisícov bufetových lyžiarov. A milujem aj následné benefity v cieli. Endorfíny, horalky, párky a pivo. :-)

Zle navoskované bežky

Voskuj, voskuj, voskuj, voskuj ... Pri bežkárskom výstupe na Snežník som si hlavu trieskal o pne tisíckrát. Opäť som čosi podcenil. Ale poďme postupne. Oteplilo sa. Definícia bežkárskej trate na poľskej strane sa volá neupravený freeride. Janowa Gora - Kralický Snežník: 12 km s 610 m prevýšenia znelo lákavo. Vymenil som preto cyklo ohoz a dal som si tentokrát červenú čapicu.

Aby som sa nestratil. Červená čiapočka, zlý vlk, 12 mesiačikov a tá, čo išla po jahody, či ako sa volá. Ale mala sane, ktoré by sa cestou dole fakt zišli. A tu sa pristavím.

Cesta nahor bola skvelá, lyže držali stopu (teda to, čo som ako stopu očakával a vôbec mi nepodšmykovali) pripisoval som to svojej skvelej technike a ani náhodou ma nenapadlo pozrieť sa očkom na sklznicu. Pochopenie prišlo až hore. Cestou naspäť som sa mal odvážne, rýchlo zošmyknúť a zožať ovácie. Ale sklznice boli ako michelin winter gumové pásy. Ako vysušená guma v klzkom prostredí. Ako klince zabité do zeme. Každá lyža vážila snáď kilo. Nebudem to naťahovať.

Dole som išiel dlhšie ako hore (celé som to prestúpal) a pri každom padáčiku som si trieskal hlavu o pne. Voskuj kretén, voskuj, voskuj, ...

Záverom len zhrnutie. Bolo to krásne. To ticho. Tie endorfíny. Ten kľud. Paráda.

Začínam tiež rozmýšľať nad Skialpovou výbavou. Skialp nielen, že dáva väčší stupeň slobody ale najmä vám umožní prežiť. Večer som si niekoľko krát vravel, ako by to dopadlo na tom 610 m., viac ako 10% klesaní , ak by tie bežky boli perfektne navoskované a trate taé aké boli.

Ako druhú šichtu som si dal ešte Czarnu Goru na fatbiku a 2 točené Plzne. Krásny život. S fatbikom a bežkami na Kralickom Snežníku.

Čaro fatbajku je neskončiť na prdeli

a rozbehnúť sa do svahu. Zdá sa to triviálne, ale skúsili ste niekedy jazdiť na čerstvom prašane, pod ktorým je čistý ľad? Fakt zábava, najmä keď máte SPD pedále. Chlapík sa ma pýtal, či sa nebojím dať si pred jazdou pivo. "Naopak", hovorím: "potrebujem ho. Preto, aby som sa tak nebál."

Výhody fatbajku

Najväčšou výhodou fatbajku sú tie 4" traktorové plášte. Perfektne odhadzujú sneh, držia stopu a dávajú človeku ilúziu bezpečnej jazdy v každom snehovom prostredí. Do 30 cm čerstvého snehu ste vysmiati. Na ľad by som snáď doporučil obuť navyše plášte s hrotmi. Konár, peň, brázda, koľaj, závej, všetko jedno. Prejdete naozaj všetko. Idete ako Flintstone. A ak padnete, tak zvyčajne do snehu a do mäkkého.

Nevýhody fatbajku

Najväčšou nevýhodou fatbajku sú tie 4" traktorové plášte. Keď zle odhadnete rezervu motora a musíte šliapať do 12% kopca hodinu za svoje. To vašu morálku a slovník preverí.

Video: Ako sa jazdí s fatbikom na snehu

Záverom k e-Fatbiku

Ako cyklista sa denne stretávam s názorom, že na elektrobajk máte ako makač cyklista čas. Že to je pre tých, čo nevládzu. Pre seniorov. Sám som to tak ešte pred rokom vnímal. Už nezdieľam ten názor. Je to najmä o možnostiach, o dosahu, o emóciách, o objavovaní.

Elektrobajk vám môže dať obrovské množstvo adrenalínu a endorfínov. Môže vás posunúť oveľa ďalej a ak sa chcete zmordovať, zvládnete to na ňom rovnako, ako na ktoromkoľvek MTB. Aj viac. Fatbike mi v prvom rade ponúkol úplne nový zážitok. Dostal ma v zime na miesta, kam by som sa inak nedostal. Práve preto sa mi kombinácia bežky, skialp a fat bike v zime tak páčia.

Spustiť sa po zjazdovke na bajku kolmo dole sa každý deň nepritrafí. Čím hlbší sneh, čím viac ľadu, tým väčšia prdel.

Zistil som, že najväčšiu svalovicu mám na predlaktí. To z vyrovnávania balansu na každom metri.

Loštice

Ak to zopakovať, znova rovnako. S fatbikom a bežkami na Kralickom Snežníku je ideálna kombinácia. A ešte tip. Ak sa niekedy na Snežník vyberiete a máte radi smrad a ušľachtilé plesne, nezabudnite sa zastaviť v Lošticiach. Na tie chute nezabudnete. Tak zas niekedy na horách.

Príspevok Stronie Śląskie: s fatbikom a bežkami na Kralickom Snežníku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Oblasť Levočských vrchov bola osídlená už od 7. storočia. Po pustošivých tatárskych vpádoch v 14. storočí sa tu usadili nemeckí kolonisti, ktorí vybudovali vďaka baníctvu a remeslám mestá Levoča, Kežmarok i Stará Ľubovňa. Ostalo tu po nich množstvo zaniknutých osád. Neskôr boli odlesnené doliny dosídlené valašským obyvateľstvom (Torysky, Repaše, Oľšavica).

V rokoch 1953 až 2011 bola väčšina územia nedostupná. Poslednými obyvateľmi Levočských vrchov boli totiž vojaci. Vo vojenskom priestore Javorina. A je to poznať. Ostalo tu po nich aj množstvo chát.

Po zrušení vojenského pásma Javorina poskytujú Levočáky výborné podmienky na cykloturistiku. Sú tu označené prevažne staré lesné asfaltové cesty. Veľkou výhodou je, že na nich nie je takmer žiadna automobilová doprava.

Vstupy do Levočských vrchov

Vstupom zo severu je Stará Ľubovňa a Jakubovany. Vstupom zo západnej strany (z Vyšných Ružbách) je obec Ihľany. Tiež Kolačkov a Lomnička, kde sú ale staré neznačené lesné asfaltové cesty. Vstupom z juhu je Kežmarok a Levočská dolina.

Levočské vrchy sú vhodné pre zdatnejších cykloturistov, ktoré obľubujú vrchárske a tempárske trasy. Hrebeň Levočských vrchov je v nadmorskej výške nad 1000m. Najvyšším vrchom je Čierna hora  (1 289,4 m n. m.), ktorá je aj našim dnešným cieľom. Ale nájdete tu množstvo iných trás.

Vyrážame z Jakuban

Jakubany sú vstupnou bránou do Levočských vrchov zo strany Starej Ľubovne. Asi kilometer za obcou sa nachádza najstaršia zachovaná vysoká pec v Uhorsku, ktorá bola nedávno zrekonštruovaná. Prístrešok v jej blízkosti voňal už zďaleka. Miestni grilovali a súdok s čapáčikom bol narazený. No nedaj si. Chvíľu sme predstierali záujem o pec, ale iba dovtedy kým neprišla pozvánka: "Poďte si dať. Chlapi. A kam máte namierené?" Odpoveď nemohla znieť inak: "Na Václavák. Jedine na Václavák."

Bohvie ako vznikli názvy týchto planín. Zrejme staré buzerplace. V časoch povinnej československej dvojročnej vojenčiny bolo bežné umiestňovanie Slovákov do Čiech a naopak. Konšpirujeme, že práve toto mohlo stáť za zrodom názvov.

Malý a veľký Václavák

Ideme po ceste 3. triedy stále hore. Polo asfalt, polo šotolina. V krásnom údolí, ktoré sa krúti okolo Kýčer, Šípkovej a Zelenej hory. Ako pravítko zabezpečuje veľmi dlhé, nie veľmi ostré, lineárne tempárske stúpanie v rozsahu 5-6%. Cesta sa hadí stále okolo Jakubjanky- potoka, ktorý prednedávnom určite slušne vystrájal. Všade vidno naváľané a naplavené pne i strhnuté brehy.

Podchvíľou míňame hospodárske zvážnice. Cuká nás vyjsť s bicyklami na ne a zažiť niečo adrenalínovejšie. Levočáky sú iné ako som si predstavoval. Čakal som divočinu, kde sa nedovoláš, ale našiel som úplne inú. Hoci ľudoprázdnu, ale presiatu cestami. Podchvíľou nás míňalo lesácke auto. Aj starý Favorit. Evidentne zberači. Čas čučoriedok a húb. Nie, nie sme tu tak sami ako som si myslel. Objavil som už aj stratenejšie miesta.

Hniezdna polianka

Aho ho. eBajkovník. Mal som pocit že rastú len pod Marhátom. Na Hniezdnej polianke zosadáme. Sme už dosť vysoko. Atakujeme 900 m n.m. Je tu čosi ako horáreň, hájovňa a zasadené nalakované kmene voňajú eurofondami. Sadáme a dávame čokoládové guličky s orieškami. Jano ich vždy kupuje, aby sme mali pekný deň. Nalejeme sa vodou. Doprajeme aj našim bicyklom výhľad zo stromu. Sme necelý kilometer pod Malým Václavákom.

Posledný kilometer pred Václavákom sa to zhustí. Stúpanie i premávka. Až časom pochopíme, že tá premávka je spôsobená miestnymi zberačmi lesných plodov. Je ich toľko a s takou logistikou, že to musí byť organizovaná akcia. Lesáka od zberača rozoznáte ľahko. Zberač jazdí rozbitým starým favoritom alebo inou šunkou, lesák výkonným 4WD. A turista bicyklom.

Sme hore. Na malom Václaváku. To rozhľahlé asfaltové námestie ani neumožní inú interpretáciu ako bývalý "vojenský buzerplac". Na konci je altánok s mapou. Tu sa cesta delí na hrebeňovú (Derežová a Veľký Václavák) a padavú (do Ihlan). Z tohto miesta vedie aj turistická trasa na Čiernu horu. Dva kilometre po peknej zvážnici, prakticky po vrstevnici. Pohoda väčšia ako sme mysleli.

Zunkli sme plechovké pivo. Krvopotne sme ho sem vyviezli na túto príležitosť (prirodzene nealkoholické). Sme na tom lepšie ako sme mysleli. Ešte ani obed, počasie super, morálka skvelá. Pozreli sme na hodinky a do mapy. Zvažujeme úpravu trasy po hrebeni až do Kežmarku. Naspäť vlakom. Tá Derežová vyzerá toporne. Musia byť odtiaľ super výhľady. V podstate hoľa. Mrskli sme do seba pár čokoládových guľôčok a hybaj na poslednú trasu. Vysadneme, ... a defekt.

Buď pripravený. Vždy pripravený.

Prázdna duša nás nemôže prekvapiť. Už minule som Jankovi omáľal čosi, že na takéto cesty nemôže chodiť bez výbavy. Lepenie, svetlo, vyhadzováky, náhradná duša a pumpa. Poslúchol ma. Išiel do Decathlonu a tam si kúpil všetko.

Rád pomôžem. Dám dole koleso, vyzujem plášť. Prechytám plášť a nájdem aj tŕň. Fasa. To by sme mali. Dám dole dušu a už keď mi podáva tú náhradnú, zneistiem. Tak toto nepôjde.

Aj dušu na MTB mu predali. 27" pre 1,4" hrúbku. So starým socialistickým ventilkom. Čo na tom, že má 29 palcové kolá a 3" pluskové gumy s galuskovým ventilkom. Kto by sa staral o takú maličkosť? Povedali náhradnú dušu treba mať. Tak má.

• Nejak to natiahneme.
• Ale nenatiahneme a ak aj, duša nezaplní ani tretinu plášťa
• Skúsime to...
• Je to blbosť Janko, to nedáme... roztrhne ju
• Dáme. Čo mám ísť naspäť 22 km pešo?

Mám CO2 tlakovú hustilku. Je mi na prd. Mám pumpu na auto ventil aj galuskový. Ale toto? Cesta do praveku? Črievko na oske? Je mi jasné, že toto nedáme. Ak nechceme riskovať, že pôjdeme obaja peši, dnes sme skončili. S obavou vyťahujem moju dušu. Hrúbku má správnu, ale obvod 27 nepustí. Naťahovačka.

• Skúsme to, hovorí
• Nedáme to, som skeptik ale obetujem sa

Nechcite vedieť, čo si myslím. Natiahneme novú dušu. Je prešponovaná ako balónik. Natlakujeme pol atmosféry. Drží. Natlakujeme atmosféru. Zrazu prásk. Už ani ja nemám náhradnú dušu.

Dnešná jazda končí

Volíme ústup. Navrhnem Jankovi kompromis. Potlačí s defektom do Ihlan. Je to krásna prechádzka 9 km na priamom slnku, na ktoré nezabudne. A určite si bude nabudúce pamätať aký rozmer duše má kúpiť. Ja zatiaľ vysadnem na bajk a trielim 22 km do Starej Ľubovne. Zoberiem auto a prídem po neho. Je mi ho ľúto, tak dole pálim čo to dá. Až na Strave som zistil, že cestou dole som dosiahol vyššie tepy ako nahor. Trasa tu. Stretli sme sa o dve hodiny v Ihľanoch. Bol trochu spotený. Nečudo. Mali by sme skončiť nejakým mravokárnym poučením:

Nezabudni

Ak chcete vedieť o Levočských vrchoch viac odporúčam túto stránku. Je skvelá.

Príspevok Nevydarená cyklo ochutnávka Levočských vrchov zo Starej Ľubovne zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.