Tríbečská trhlinová cyklotestovňa- Mystický Tríbeč

Tríbečská trhlinová cyklotestovňa- Mystický Tríbeč

Bonusový cieľ pre 7 kopcov 3 jazerá 2019 vyšiel na Tríbeč. Nie som poverčivý ale Tríbeč je skutočne mystický. Už mnohí priatelia mi potvrdili, že mali na Tríbči pocit, že cestujú v čase. A nielen tam. Je tesne pred novembrom. Chcem posledné jesenné dni otestovať, ako sa na Tríbeč s deťmi alebo na bajku bezpečne dostať.

Pod Tríbčom

Vyrážam zo Solčian. Solčany a Kovarce považujem za ideálne miesta pre bajkera, odkiaľ na Veľký Tríbeč vyraziť.

Z Kovariec môžte nastúpiť na skvelý singletrailík. Ten vás dovedie až do Betlehéma ku Dvom tupcom. Doporučujem nezastavovať. Aj tak majú zväčša zavreté. Z Betlehema pod Tríbeč sa fakt zapotíte. Dá sa to vyšľapať, ale nie je to pre každého. Podchvíľou míňate tajomné kríže. Údajne sú to stopy bajkerov, ktorí podcenili situáciu a vysmiali sa mystike hory. Ak to tam nepoznáte, určite zablúdite. Nechoďte dole so značiek.

Zo Solčian ide 8 km dlhá polorozbitá, zato bezpečná cesta okolo Dekanky až po dávno opustenú autobusovú zastávku pod Medvedím vrchom. Práve túto cestu volím ako najbezpečnejšiu. Tu sa nedá stratiť. Míňam opustenú horáreň a nápis lesákov: „Chráňte naše lesy.“ Som rád, že im na ich lesoch záleží a v duchu sľubujem, že ich lesy chrániť budem. Pokračujem až po pomník pod Tríbečom. Ach ten výhľad, tá samota, preto sem chodím. Zatiaľ som nestretol ani človiečika.

Okolo Tríbča

Mám čudný pocit že tu nie som sám. Znervózňuje ma to. „Muchy v novembri? Kto by to povedal.“ plesknem si po líci a pokračujem okolo Tríbča. Les sa prehlbuje a začínam mať čudné videnia. Akoby som videl na stromoch divné siluety. Samozrejme je to blbosť. Nejaká Trhlina ma predsa nerozhodí.

Tríbečská trhlinová cyklotestovňa- Mystický Tríbeč
Čudné pocity

Je tu božské ticho. Malo by to tak aj ostať. Spoľahlivým znakom, že niečo nie je v Trhline v poriadku sú čudné zvuky.

Pí, Bang, bang, pí….

Neverím vlastným ušiam. Znova a znova a znova. Zvuk stupňuje intenzitu a ja si to nechcem pripustiť. Fakt nie. Nie tu hore na Tríbči. Nie pri zotmení. Nie, keď som sám. Prosím….

Pí, Bang, bang, pí….

Nakoniec stratím nervy, vzdávam to. Tušil som, že niečo je zle. Aj bolo.

Dvíham slúchadlo a počúvam ženu: „Keď pôjdeš naspäť, kúp ešte kilo kyslej kapusty. Máme málo.“ Vo štvrtok v Tescu, v piatok v Tescu a Bille a teraz večer znova. Vedel som, že niečo nie je v poriadku. Tie návštevy cez dušičky dajú zabrať.

Zlatno

Spúšťam sa tým najluxusnejším trailom po červenej značke do Zlatna. Na hlavnej ceste vyšľapem po asfaltke až na Mišov vrch. Stmieva sa a ja si uvedomujem, že ak dostanem defekt mám problém. Som lenivý, nedôsledný a zábudlivý. A tak zase nemám zo sebou ani lepenie, ani náhradnú dušu, ani svetlo. Ba ani vodu. Idem mimo značiek na Greksáka. A som pred vstupom do srdca trhliny, pred opusteným hradom FeketeVáhr. Brána do trhliny je naozaj bizarná. Ešte stále to môžem otočiť a spustiť sa do Solčian. Za 20 minut som pri aute, môžem sa odviezť domov a v bezpečí trochu pocestovať v čase. Na Baránku čapujú skutočnú nešarišskú Plzeň. Ale to by som nesmel byť ja.

Cez Kamenné vráta na Čierny hrad

Viem, čo sa stane ak sa spustím. Myslím tu. Mišov vrch je posledná šanca mať rozum a vrátiť sa včas do bezpečia. Ak sa spustím a padnem 200 výškových metrov, naspäť budem skučať. Veľkou motiváciou by mohol byť diviak. Je ich tu plno. Poznám to podľa rozrytých krmísk. Poľovníci nešetria cukrovou repou. Poľnohospodári zas budú mať diviny. Padám dole a zrazu som pred bránou. Je 16:40 za hodinu bude tma a áno. Presne takto brána do pekla vyzerá. Nemám už čas váhať, naspäť sa mi nechce a javorový vrch čaká.

Čierny hrad je ako vždy opustený. Údajne tu kedysi obetovali deti, mladých turistov, ktoré mrnčali, neposlúchali a odmietali jesť horalky a ísť s ambicióznym tatkom až hore.

Mierim na Javorový vrch. Presne ten Javorový vrch na ktorom našli onehdá tých pobitých sedliakov so zlámanými všetkými kosťami. Miesta len preletím. Ako princ Bajaja míňam vyvrátené stromy a mesačnú krajinu holorubov. Túto mystiku však majú na rováši úplne konkrétne lesácke mechanizmy. Pod každým vyvráteným stromom jedna trhlina. Aj by som sa bál, zažíval mystické chvíle, ale nemám čas. Začína byť zima a tma. Ja blbec- prečo som to včas neotočil.

Tríbečská trhlinová cyklotestovňa- Mystický Tríbeč
Javorový Vrch

Javorový vrch

Som pod Javorovým vrchom. Tu to už dôverne poznám. Okolo Brlohu, niekoľko dávno opustených usadlostí, až po lom v Krnči.

Neuveriteľné. Stretávam prvého človeka. Míňa ma cyklista. Valí. Predbieha ma a pred očami sa mi stráca. Stretneš jediného aj ten sa stratí. Tríbeč má proste svoju mystiku.

Kontrolujem koleno. Badám na ňom drobné rezné rany. Aj čosi nezrozumiteľné bľabocem. Ćosi o magoroch lesníkoch, ktorí po sebe ani cyklocestu neupratali. Našťastie to bolo na bok a nie cez riaditká.

Indície sa potvrdzujú. Na Tríbči môžeš cestovať v čase (ale nepi veľa), cyklisti tu miznú (najmä ak im ty nestíhaš), ľudia sa vracajú večer s reznými ranami (tiež trochu techniku potrénovať) a tiež bľabotajúc (tí lesáci by si mali po sebe vyčistiť). Majme sa na pozore.

Z Krnči je to už jednoduché. Po asfalte domov. Prežil som to. Som dole, v civilizácii a výstup do Trhliny považujem za bezpečný.

Záverom

Bonusový cieľ (ak to ešte niekto nevie) je pohorie Tríbeč s jeho hlavným vrcholom Veľký Tríbeč.

Na Tríbeč bude ešte minimálne jeden spoločný Katarínsky výstup. Bezpečný.

Ak máte deti, zvážte cieľ. Zvoľte radšej hrad Gýmeš, z ktorého sú fantastické výhľady do celého ponitria. Ak pôjdete na Gýmeš, najkratšia trasa vedie od priehrady v Jelenci (Remitáž). Určite si nenechajte ujsť odbočku na Studený hrad. Je to pár metrov ale stojí to za to. Z hradu veľa neostalo ale tie výhľady sú úchvatné.

Ak sa rozhodnete zdolať Tríbeč, dajte si na to celý deň (neriskujte zotmenie).

  • Z nitrianskej strany sú najlepšie trasy z Kostoľan pod Tríbečom alebo so Zlatna,
  • z Topoľčianskej strany je to dlhé. Štartovné body sú Solčany alebo Kovarce.
  • Ak chcete objaviť Javorový vrch a Brloh, potom začnite v Krnči.

Na Tríbči nie sú žiadne bufety ani odpočívárne. Divočina, kopce, stromy, lesy. Rátajte s tým.

A ak to chcete zdolať na bajku kľudne mi napíšte, rád vám pošlem treky. Pre mňa najkrajšie sú:

Ak chcete zdolať vrchol Tríbča, lepšie si našliapnuť z Nitrianskej strany. Posledný kilometer pod vrcholov však je seriózny brutus.

Jeseň na Tríbči je krásna. Prajem príjemné novembrové objavovanie Tríbča. 🙂

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email

Ďalšie články autora

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Medailobranie 2019


ZSSK
Magna Energia


Magna energia logoMagna Energia


ZDA Partizánske

CBS turistické mapy

Benesport outdoor

Corratec emtb procycling

Jazdíš na e-bajku? Vieš kde sa môžeš dobiť a nasosnúť na energiu? Mapa dobíjacích staníc tu: