Burgenland nie je len „tá rovina za hranicami“. Je to rakúsky cyklistický raj, kde máš pocit, že všetko je tu stvorené pre bicykle: značené cyklotrasy, vinárne na každom kroku a ešte aj jazero, ktoré hrá na prímorskú atmosféru. Najkrajšie cyklotrasy v Burgenlande ťa prevedú popri Neziderskom jazere, cez vinice v okolí Jois či Rustu a ak máš rád wellness, dokonca až k termálnym kúpeľom v Stegersbache.

1. Cyklotrasa okolo Neziderského jazera (Neusiedler See Radweg)

• Dĺžka: cca 125 km (celý okruh, ale dá sa ísť aj kratší úsek)
• Pre koho: športovci aj pohodoví cyklisti (dá sa rozdeliť na etapy)
• Zážitok: pláže, loď medzi Breitenbrunnom a Podersdorfom, maják, vinice
• Najikonickejšia trasa Burgenlandu. Bonus? Slnko tu svieti vraj až 300 dní v roku.

2. Vinárske cyklotrasy (Jois – Winden – Rust)

• Dĺžka: podľa chuti, pokojne len 20–30 km
• Pre koho: gurmáni a degustátori
• Zážitok: malé vinárničky, dedinky, možnosť ochutnať lokálne vína (len pozor, bicykel + víno = nebezpečná kombinácia.
• Ideálne na jesenný výlet, keď vinice hrajú všetkými farbami.

3. Römerradweg (Rímska cyklotrasa)

• Dĺžka: cca 38 km
• Pre koho: rodiny aj história lovers
• Zážitok: vedie od Carnuntum po Neusiedl am See, spája históriu rímskych čias so súčasnou pohodou pri jazere.

4. Thermenradweg (Trasa k termálnym kúpeľom)

• Dĺžka: cca 135 km (ale dá sa ísť po častiach)
• Pre koho: dlhšie výlety, cykloturisti
• Zážitok: spojenie bicyklovania s relaxom v termálnych kúpeľoch Stegersbach alebo Bad Tatzmannsdorf. Kúpele + bicykel, to je perfektný víkendový mix.

5. Family-friendly cyklotrasy

Burgenland myslí aj na rodičov s deťmi. Kratšie a rovinaté trasy vedú napríklad:

• okolo Illmitzu (s pozorovaním vtáctva v národnom parku Seewinkel),
• medzi Fertőd a Neusiedl am See, kde deti zvládnu pár kilometrov bez stresu.

Praktické tipy pre cykloturistiku v Burgenlande

• Vinárne a bary: Po ceste ich je neúrekom, Burgenland je známy vínom.
• Kedy ísť: Jar a jeseň = ideál, leto je horúce, ale pri jazere sa dá schladiť.
• Doprava: Auto z Bratislavy cca 1 hodina, vlakom do Neusiedlu tiež easy.
• Prenájom bicyklov: V Neusiedli aj Podersdorfe je viacero požičovní (aj e-biky).
• Loď + bike: Skvelá kombinácia, loď prepraví aj bicykle (len e-biky majú príplatok).

Príspevok Najkrajšie cyklotrasy v Burgenlande – tipy na výlety pri Neziderskom jazere a viniciach zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak si cestný cyklista a nebol si na Malorke, tak to nehovor nahlas v žiadnej kaviarni. Pozerali by sa na teba, akoby si jazdil Shimano s Campa reťazou. Cyklokemp Malorka nie je „ďalšia cyklo destinácia“, je to rituál. Ja som si ho odkrútil už dvakrát – vždy na jar, keď sú doma ešte rukavice a tu už krátky rukáv a prepotený dres.

Nevieš do čoho ideš, ale ideš naplno

Prvý raz som prišiel s partičkou, kde nikto nevedel, čo presne čaká. Mali sme jediné isté: ráno bike, večer pivo. Zvyšok doplnil ostrov. Kempy sa nachádzajú v Playa de Muro a priamo pod letiskom v Les Meravelles. Tu sa každý večer vyprázdňujú bufetové stoly, počítajú watty a klikajú Garminy ako v kasíne.

Cez deň? Jazdili sme všetko: od rýchlych roviniek do Petry a Manacoru až po kultový zjazd Sa Calobra. Niekto zjazdoval ako kamikadze, iní to brali ako výstup s prekonaním vlastného ega. Ja som v polovici výšľapu zistil, že som si nezobral gél. Skvelé rozhodnutie. Hranolky v kaviarni po tom výstupe boli najlepší športový výživový doplnok sezóny.

Cyklistika a cortado

Malorka je ako keby niekto zobral mapu, zavolal troch pro-tímových mechanikov a povedal: "Chlapci, spravte raj."
Dokonale značené cesty. Minimálna premávka. Časté skupinky jazdcov, ktoré ťa väčšinou predbiehajú. Našťastie ploty okolo ciest reálne chránia pred vetrom. Práve tie ploty sme najviac ocenili.

30, 60 alebo100 km výjazd? Všetko máš pod nosom. A vždy (aj keď to nechceš) to končí pivom a cortadom. Cortado je kávový nápoj pochádzajúci zo Španielska (a veľmi populárny aj na Malorke). V skratke espresso + trochu teplého mlieka (nie napeneného ako pri cappuccine) s cieľom „zjemniť“ horkosť espressa, ale nezabiť ho mliekom ako pri latte. Vždy sme to zapili pivom.

Promenádna klasika pre kávopičov

Palma – Es Trenc a naspäť. Takéto okruhy sa zvyknú zažiť cez tretí „regeneračný deň“. Niektorí kávopiči ho dávali denne. Z hotela sme vyrazili pozdĺž mora – áno, reálne cyklochodník vedie pár metrov od pláže. Turisti ťa zdravia, domáci ťa púšťajú a sem-tam musíš zabrzdiť, lebo selfie. Ale má to čaro.

Za mestom sa rozšíri obzor, nastúpi mierny vetrík a ty si pripadáš ako v závere etapy Vuelty. Ibaže s viacerými zastávkami na zmrzlinu. A bez televízneho prenosu. Užili sme si aj krásne ženské zadky, to keď sa skupina cyklistiek za kruháčom rozhodla spraviť si cikpauzu.

Palma de Mallorca

Staré mesto ti neukáže všetko hneď. Zabudni na rovné ulice. Je to labyrint. A keď si myslíš, že vieš, kde si, objavíš malý gotický kostol alebo vnútorné nádvorie s fontánou a stromom, čo rastie cez strechu. A tiež veľa estetiky. :-)

Zablúdiť = vyhrať

Jazdili sme ráno cez staré mesto pred návalom ľudí. Kolesá klopkali po dlažbe, vôňa rannej kávy z bistier stúpala z otvorených dverí a zrazu sa pred nami vynorila La Seu – katedrála, ktorá pôsobí ako mix Batmanovej jaskyne a Barcelonskej Sagrady. Monumentálna a pritom pokojná.

TIP: Zájdite do Carrer de Can Serra – tam je mikro-kaviareň v arkádach, kde vám cortado spraví starší pán, ktorý má ruky ako by točil espresso od roku 1973. Možno aj točil.

A hneď vedľa? Kaštieľ La Almudaina – kráľovský palác, kde kedysi písali dejiny. A teraz tam píšu iba vstupenky. Ale dvory, arkády, ticho... ak by som tam mal zobrať bike, tak iba s karbónovým rámom. Z úcty. Ale s bicyklami aj tak nevpúšťali.

Cyklokemp Malorka: Najlepšie trasy, tipy a zážitky

Lluc a Sa Calobra

• Nádherný kláštor, nultý kilometer pútnej cesty Santiago de Compostela.
• 26 serpentín, zjazd do pekla, výšľap do neba.
• Jaskyňa s prechodom na pláž a hiketrail života.
• Zmrzlina na spodku stojí za to, ale nebude zadarmo.
• Prečítaj si svoj posledný testament, než sa pustíš dole.

Sollér cez Coll de Sóller

• Starý kamenný most, výhľady a espresso, ktoré ti zachráni deň.
• Pobrežný trail za pomarančmi.
• Električka, ktorá ti líže penu z piva
• Pomalý, nostalgický 300 m výjazd na Palmu.

Petra & Manacor

• Vidiecke cesty medzi mandľovými sadmi.
• Nádherné výhľady z kopca.
• Petra: jedno z tých miest, kde zaparkuješ 50 bicyklov pred jednou kaviarňou.
  („Bicykel ťa tam odfotí“ – ako povedal jeden kamarát.)

Cap de Formentor

• Konečná. Maják. Vizitka ostrova. Autá všade.
• Úzka cesta, strmý útes, vietor, dramatický horizont.
• Foťák na krku a brzdy v poriadku – inak tam radšej nechoď.

Záver? Zbaľ si dres a choď

• Cestovka alebo sólo? Ak si zažil cyklokemp Malorka, vieš, že ranné „koho čakáme“ a večerné „kto zaspal pri pive“ je tiež súčasť. Výkon môže mať mnoho tvárí.
• Neber si zbytočne ťažký bike. A keď, tak si daj do kufra aj druhú kazetu – 34ka vzadu ti zachráni kolená.
• Kedysi predával Air Berlin letenky pre prvých sto pasažierov s prepravou bicyklu grátis. Dnes tomu odzvonilo. Ber vlastný bajk iba vtedy, ak si naň veľmi zvyknutý. Na mieste si požičiaš karbónový, slušne vybavený cestný bajk, na týždeň, v cene leteckej prepravy.
• A keď nevieš kadiaľ – choď tam, kde ide najviac cyklistov. Oni už vedia prečo.

Príspevok Cyklokemp Malorka: 6 dní v sedle, 500 zákrut, 100 cortád, veľa piva, paelly, kopcov a vetrov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Hora Mottarone (1491 m), ktorá svojimi miernymi, trávnatými svahmi oddeľuje jazero Maggiore od jazera Orta, ponúka jeden z najúchvatnejších výhľadov na talianske jazerá a vzdialené Alpy.

Náš cieľ. Mottarone. Ešte nás čakala riadna štreka. A to sme už mali azda 700 výškových za sebou.

Pohľad je jedinečný: neprerušovaná 360° panoráma od Ligúrskych Apenín a Prímorských Álp po masív Monte Rosa , Monviso a vysoké štíty Švajčiarska, cez Pádsku nížinu a neprekonateľný pohľad na sedem jazier (Orta, Maggiore, Mergozzo, Biandronno, Varese, Monate, Comabbio).

V roku 1911 bol vrchol spojený s centrom Stresy historickou ozubnicovou železnicou , ktorú neskôr nahradila súčasná lanovka , ktorá začína z Carciana pri Strese.

Mottarone ponúka nadšencom turistiky nespočetné množstvo historických a malebných chodníkov, cez dospelé lesy jedle, borovice, smrekovca, buku a gaštanu, cez staré horské pastviny, kde sa pasú zvieratá a lúky sú plné vôní bylín a kvetov. Hora je tiež geologicky zaujímavá, s niekoľkými lomami, prevažne bielej a ružovej žuly.

Lago Maggiore

V zime je Mottarone hlavné lyžiarske stredisko pre oblasť jazera Maggiore. Ponúka veľa zjazdoviek, vynikajúce reštaurácie a požičovňu vybavenia. V lete sa zas stáva centrom MTB cyklistiky. Ale pozor ak jazdíte DH. Lanovka Stresa-Mottarone dočasne nefunguje. Preverte si kedy ju znovu otvoria.

Bicyklovali sme po ceste kadiaľ v roku 2021 šlo Giro Italia.. Sagan mal aj tu svojich fanúšikov. Neďaleko mestečka Stresa.

Príspevok Lago Maggiore, cyklovýšľap na Mottarone zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Lac Mont Cenis (taliansky: Moncenisio) je horský masív (3,612 m n.m.). Zberné jazero a priesmyk sa nachádzajú vo výške 2081 m n.m. a spájajú francúzske Savojsko s talianskou Susou. Mont Cenis bol jedným z najpoužívanejších alpských priesmykov až do 19. storočia. My sme sa rozhodli dostať sa na Lac Mont cenis na bicykli.

V stredoveku prechádzali pútnici cez Moncenisio a údolie Susa do Turína po ceste zvanej Via Francigena s konečným cieľom v Ríme. "Aby to bolo za nami." Modlili sme sa podobne ako oni. V roku 1414, Niccolò III d'Este, markíz Ferrara cestoval na tejto trase po návrate z Paríža po stretnutí s Karlom VI. Col du Mont Cenis označil za „dobrý výstup a zlý zostup“. My sme toto označenie trochu popravili: "Zlý výstup, nádhera hore a ešte horší zostup". 

Na Francúzsko tadeto tiahol i mocibažiaci Napoleon. Monte Cenis bol údajne aj priechodom, ktorý Hannibal použil na prekročenie Álp.

Cesta po ktorej si priesmyk zo Sussy vyšliapeme bola postavená v roku 1806. Popri nej vznikol aj monumentálny Frejus rail tunnel. 27,4 km dlhý železničný tunel spájajúci Chambery a Modane z Bardonecchiou a Saint Jean de Maurienne, mesto pod Galibierom. Tunel prechádzajúci popod celý masív, premávku na ceste značne odľahčil a vytvoril tým z cesty ideálnu cyklotrasu.

Z Bardonecchie do Susy

Vyrážame z kempu skoro ráno. Je júl, ale užijeme si aj rukávniky. Prvá etapa je temer kilometrový padák z výšky 1250 m.n.m. na 500 m n.n.

Zatvrdnutí ako dobre odstáta údená krkovička. Kým prídeme do Susy ledva pretočíme nohami. V údoliach je ešte po ránu kosa ako sa patrí. Berty neznalý trasy a výškového profilu si pochvaľuje: "Takto by to mohlo byť každý deň." To ešte nevie čo ja viem. Pred nami je 80 km s celkovým prevýšením (ááááách) 2934 m. Podľa odporúčaní skúsenejších viem, že keď uvidíme priehradné teleso a elektráreň, máme v podstate vyhraté. Jedny serpentíny a sme hore.

Susa je dno. Absolútne dno dnešnej jazdy. Berty naháňa ale ja stále viac zvažujem Cappucino prístup, tzn. odstaviť bicykel dakde na terase, dať si talianske espresso, zmrzlinku a na celý výstup sa vys...ť.

Vyrážame na Mont Cenis

Preveriť nás majú už prvé zákruty. Nie, že by sa nedali. 9% stúpanie, ale furt. Furt. Nepovolí ani na meter. Toto  je už iná poézia ako padák z Bardonecchie. 

Som dobrý matematik a tak počítam, 2093-530=1563. Pokiaľ nebude žiaden brdok. Potom ešte kilometrový výstup naspäť. Je to o hlave a som rád, že na to nie som sám.

300STOP 300STOP

Po tom zostupe som riadne vytvrdol. Stále mám chuť zastaviť a vydýchať sa. Ak nie ja, morálku kazí Berty. Nakoniec pochopíme, že bude lepšie ak si nebudeme dýchať na chrbát, dáme si trochu priestor a pôjdeme každý sám. Pre toho prvého je to vždy motivujúce. Nechce stratiť náskok. Pre toho druhého naopak.

Volím stratégiu zastaviť každých 300 metrov. Výškových. 5 zastávok musí stačiť. Výstup nám ponúka nekonečné panorámy na okolité masívy i do doliny. Miestne "Casy" zas hovoria čo to o veselej minulosti.

Prvá demoralizácia nastáva už po prvom nastúpanom kilometri. Zneužívame prírodu. Berty začne prvý: "Asi bude pršať, možno by bolo lepšie sa vrátiť." "Dajme ešte čosi a uvidíme", kontrujem.

Po ďalších 300 výškových sa situácia obracia. "Ísť do tých mračien je nezodpovedné, otočíme?", skúšam teraz ja. Berty získal svoju chlapskú hrdosť: "Ani bohovi, už to dáme."

Nie jedna. Dve.

Takto sa vzájomne hecujeme, až kým neuvidíme elektráreň. Konečne hore. Ale červík vŕta. Čosi tu nesedí. Elektráreň je nejaká malá, mala byť vrcholom cesty a GPS ukazuje ledva 1700 m n.m. Veľká zrada. Toto nám nikto nepovedal, toto je talianska elektráreň. Tá malá, o ktorej nevieme. Keď sa k nej priblížime zbadáme záverečnú stenu. Prúser. Inak sa to nazvať nedá.

Keď som začínal, takéto pohľady ma dokázali zlomiť. Dnes zo skúsenosti viem, že kde je stena, tam sú serpentíny. A kde sú serpentíny (pokiaľ nie si na Zoncolane alebo Kitzbuhellhorne), tam je pohoda. V zákrute sa vždy vydýchaš.

Ten pohľad keď sa dostanete na hornú hranu vám prajem. Mont Cenis na živo je impozantné. Už ten pohľad nám dodá toľko energie, že zrazu zľahka vyšliapeme aj posledných 150 výškových do hornej úvrate priesmyku. Je tu kostolík a veľmi lokálna krčmička s terasou. A na terase sedí Igor s Tomášom a tlačia nejaký šalát.

Alpské cyklistické priesmyky

• jazero Mont Cenis
• Sestriere

Lac Mont Cenis

S hrdosťou v pohľade to púšťam k terase. Skáčem z bicykla, dvíham ho nad hlavu a od radosti kričím: "Mont Cenííííís".

Všetci na terase sa rehocú. "Je tu niečo na smiech?" Obzerám sa. Sadám k Tomymu a Igorovi, objednávam pivo a šalát, keď prichádza Berty. Zlieza z bicykla, dvíha bajk nad hlavu a reve: "Mont Cenííííís". O chvíľu prichádza ďalší cyklista. Míňali sme ho nad priehradným telesom. Mal kŕč v lýtku a mlel z posledného. Teraz vyzerá lepšie. Zdvíha bicykel nad hlavu a kričí: "Mont Ceníííís". Smejem sa s ostatnými. Začínam chápať tradíciu.

Rýchly zostup

Búrka nás zhodila rýchlejšie ako sme čakali. Ani sme nedojedli keď padli prvé kvapky. Padať v daždi a búrke na cesťáku jeden a pol výškového kilometra sa nikomu nechce. Najmä ak ťa potom čaká ďalších 900 výškových metrov naspäť hore, pod sprchu a do teplej postele, do Bardonecchie. Ani nemám čas preverovať či karbónový rám priťahuje blesky a elektrinu.

Vyskakujeme na bajky a letíme dole. Fotky? Zabudni, pozri sa na mraky za seba. Cestou dole atakujeme 50km/h v daždi. Prší stále viac. Furt lepšie ako v búrke. Zastavujeme premočení do nitky až v Suse.

Ďalší legendárny výšľap za nami. Ak to dal Hannibal zo slonmi, bol by čert aby sme to my vzdali. Len pre úplnosť dodávam, že prechod nieje celoročne otvorený. Dostať sa tam môžete iba v lete, od 15. mája do 31. októbra.

Príspevok S Bertym na Lac Mont Cenis: Kadiaľ už aj Hannibal chodil zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Slza a slučka. Máš už toho plné kecky. Aj cukor, ionťák a nadávky ti došli. Niekoľko kilometrov v 12% stúpaní v tvare lana a na konci 2 kilometre dlhá slučka v tvare slzy, obchádzajúca vrchol Cime de la Bonette (2,860 m n.m.) z oboch strán. Cesta k priesmyku sa pod vrcholom rozdvojuje a vy sa modlíte, aby ste si vybrali ten správny, menej strmý smer. Col de la Bonette. S TdF na najvyššiu cestu Európy.

Taký pohľad a emócie sa vám naskytnú pred cieľom, po vystúpaní temer 1600 výškových metrov. Col de la Bonette je oficiálne najvyššia spevnená cesta v Európe. V roku 2008 a 2015 tadiaľ viedli trasy Tour de France. Cime de la Bonette je skúška morálky.

Giro vs TdF

Každý nadšený "Stravoholic" - cestný cyklista, by mal Tour de France aspoň raz za život absolvovať. Sú na to 3 skvelé dôvody:

1. Francúzi majú skvelé vína.
2. Francúzi majú skvelé syry.
3. Francúzi pečú tie najlepšie bagety na svete.

Nie. Nechcem tým povedať, že Giro d Italia nemá patričnú cyklistickú prestíž. Pre účasť na Gire sú v hre úplne iné dôvody:

1. Taliani majú to najlepšie presíčko za euro na svete. Kdekoľvek na pumpe. Kam sa Francúzi hrabú.
2. Vilko miluje taliansku zmrzlinu a my máme radi Vila.

Col de la Bonette

Po prvom výstupe na Col de la Bonette som si okrem kilogramu magnézia, dvoch pív a sedem zmrzlín tiež naštudoval problematiku výškových metrov. Zistil som, že informácia o najvyššom priesmyku v Európe je CykloHOAX.

Poznámka: CykloHoax (anglické slovo hoax označuje podvod, žart) je klamná správa s cieľom pomýliť alebo zneistiť nadšeného Stravoholika, aby namiesto skutočných 3 najvyšších vrcholov, zdolal iné, menej významné ciele, so zámerom zamedziť mu zapísať sa do análov slovenskej amatérskej cyklistiky.

Je Col de la Bonette skutočne najvyšší priesmyk?

Priesmyk Col de la Bonette stúpa totiž iba do 2715 m.n.m. A my poznáme minimálne tri Alpské prechody, ktoré míňajú vyššiu nadmorskú výšku. Sú to: Col de l'Iseran (2770 m), Stelvio Passo (2757 m) a Col Agnel (2744 m). Ak hovoríme o Európe, je tu aj cesta k Velete (Sierra Nevada, Španielsko), ktorá dosahuje úctyhodných 3,392 m.n.m. Tá ale nemá po celom povrchu asfalt.

Priesmyk Col de la Bonette teda nie je najvyšší priesmyk, ale cesta ktorá obchádza vrchol je určite najvyššia asfaltová cesta. Vysvetlenie: Cime de la Bonette 2860 m.n.m. je vrchol, ktorý však cesta obchádza a jej najvyššia úroveň je vo výške 2802 m n.m. 

Každopádne výstup z Jausiers, odkiaľ sme štartovali vyžaduje vážny rešpekt. Mestečko Jausiers je bránou nielen pre Col de la Bonette, ale aj na niekoľko ďalších nádherných priesmykov, ako sú Col de Large, Col de Cayolle, Col de Allos, či Col de Vars, ktoré Tdf pravidelne zaraďuje do menu. (Trasy zo stravy nájdete v linkoch)

Z Jausers na Col de la Bonette

47 km a vyše 1700 m prevýšenia. Prečo človek niečo také vo svojom voľnom čase dobrovoľne podstupuje? A ešte si za to platí.

Nedávno jedna komerčná televízia v teleráne uvádzala zdolanie Álp veľkými slovami:

"A teraz príde človek, športovec na slovo vzatý. Predstavujeme vám niekoho, kto sa dostal na dvoch kolesách až na vrchol najvyššej cesty Európy, Stelvio pass."

"Nevídali", myslím si: "Ja poznám stovky takých cyklobláznov, sám som to dal 4x :-)". A vtedy to prišlo. Veľká pauza. Vyšiel chlapík v koženej obitej bunde, zamával do kamery a zaťal: "Bol to výkon môjho života. Ledva som ten ťažký stroj udržal. Spojka preklzovala, ale udržal som to, klopil v každej zákrute a dal..."

Skoro som išiel do kolien. "To fakt? Toto?" To v tej Markíze už nadobro zblbli? - malá sarkastická vsuvka

Biker vs biker

Cestou na vrchol sme stretávali desiatky cyklistov. Ale tiež stovky skutočných športovcov: bikerov - motorkárov. Skoro nás dali zopár krát dole. Boli všade. Boli rýchli. Podávali svoj životný výkon. Nespadnúť, správne zaradiť, naklopiť, udržať plyn, aby spojka nepreklzovala, ...

Nie je jednoduché nastúpať najvyššiu cestu sveta. Ale dosť žartov.

Nakoniec sme hore vyšli všetci. Motorkári, aj my cyklisti. Hoci trochu pomalšie. Nie sme až takí športovci. Radosť hore sme však mali všetci preveľkú. Zdolali sme najvyššiu cestu Európy.

O zábavné finále sa postaral opäť motorkár. Odstavil svoju strojovňu, prišiel ku mne a spýtal sa, či si môže poťažkať bycikel."Kľudne", vravím s úsmevom.

Chlapík nelenil, vyzliekol koženú bundu, zdvihol môj bicykel nad hlavu a ... čajočka ho zo zadného sedla jeho strojovne cvakla. Aj takéto zážitky cyklistika na streche Álp prináša.

A ako rozoznáte športovca cyklistu od športovca motorkára hore?

Cyklista sa zubí a rehoce od ucha k uchu. Je šťastný, mokrý, vyčerpaný, objíma sa, fotí sa. Tlačí zbytky lepeňákov a regener tyčiniek. Motorkár si zapáli cigaretu, prejde sa hore dole zopár metrov, spraví si selfie a frčí ďalej.

Aj vďaka Saganovi sa Stará dáma (TdF) teší aj u nás na Slovensku nebývalej publicite. I zato mu držíme palce a máme ho radi.

Viac o Alpských priesmykoch

• Lac Mont Cenis kadiaľ už aj Hannibal chodil
• Mortirollo pass cyklistické peklo Bormia
• Passo Gavia Lombardský gigant
• Mt. Zoncolan brána do pekla

Príspevok Col de la Bonette. S TdF na najvyššiu cestu Európy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Plum... štupeľ je vonku. Rosé na na Col du Galibier: cyklovýšľap cez legendárny priesmyk, ktorý je načastejším horským cieľom v Tour de France. Môžete sa naň dostať z Brianconu cez Lautaret, alebo zo Saint-Michel-de-Maurienne cez údolie Valloire a Col Du Telegraphe. Skúsil som obe cyklotrasy. Sú fantastické.

Farby a vône

Tie nádherné podvečerné do tepla zafarbené pastelové tóny slnka odrážajúce sa na rozvírenej hladine. Točíš, pozeráš a vychutnávaš si to. Do diaľky sa vinie cesta do horského priesmyku Galibier.

Existuje zopár hviezdnych cyklistických priesmykov, na ktoré nezabudnete. Col du Galibier je jedným z nich. S výškou 2 642 m, bol dlho najvyšším vrcholom Tour de France.

Vône. Všade naokolo. Kravičky sa pasú, poľné kvetiny, sýto zelená tráva plná šťavy a života. Kyslík atakuje bránicu. Privoniaš pozornejšie. Opäť zakrojíš a znova zatočíš. Ovoniaš. Vôňa Savojska. 48 mesačný plesnivý Reblochon a ružový špeciál pre túto chvíľu.

Gamay a Mondeuse. Neobvyklá zmes týchto dvoch odrôd dáva príjemnú ovocnú ružovú farbu nápoju, ktorá sa veľmi ľahko pije. Nádherné strieborné odtiene, dlhá a hladká dochuť sa otvára náznakmi hroznovej šťavy a končí minerálnym nádychom. . Žiadne škrabanie a pachute. Chcel som šampióna a dali mi ho.

Teraz tu sedím, pozerám do troch dolín a vnímam tú krásu naokolo všetkými zmyslami. Cyklovýstup, priesmyk aj vrcholové fotenie mám už za sebou. Bol to môj tretí výstup na Galibier, kultovú horu TdF. Tentokrát z Telegraphu.

Výstup zo Saint-Michel-de-Maurienne

sa zdá náročnejší ako z Briançonu. Spodná časť výstupu prechádza serpentínami zväčša lesom. Aby ste sa vôbec dostali do Valloire k úpätiu samotného Galibieru, musíte najprv zdolať Col du Télégraphe, ktorý je sám osebe vo výške 1500 m n.m. Zastavte a odbočte. Výhľady z pevnosti stoja za to. Aj si odfúknete. Zdolávate predsa dva kopce za sebou. Výstup v horských sedlách je už čistou pastvou pre oči.

Savoy Rosé

Milí a ochotní. Prvý štvrťkilový zárez syrom som chcel iba zviezť dole pod dresom. Upotený dres, plesnivý syr. Smrad ako smrad. Po týždni to vydá. Napadlo ma posilniť sa už hore, pred zostupom. A potom som to zbadal. Savoy Rosé. Favorit z roku 2014 v Hachette Wine Guide. Francúzsky viem iba poďakovať. Ale hostinská pochopila hneď: „Glass and corkscrew, s'il vous plaît“. Vývrtka visela na dverách. Pohár mi spakruky podala. Sadol som si von a vnímal okolie. Terasu míňali cyklisti, motorkári i zopár áut. Väčšina sa náhlila zdolať vrchol. Ja už to mám za sebou.

Sedíš. Len tak. A vnímaš tú nádheru. Nikam sa neponáhľať. Splynúť s okolím.

Byť hore je zdravé

Nadmorská výška robí zázraky s našim telom. Vo výškach nad 2000 m n.m. sa zvyšuje  množstvo  hemoglobínu  v  krvi.   Zlepší   sa   dýchacia   kapacita,   vaskularizácia   pľúc   a   svalového   tkaniva. Vyššia  nadmorská  výška  je  významným  podnetom  pre  tvorbu červených   krviniek   a   koncentrácie   krvného   farbiva.  Práve červené krvinky na seba viažu kyslík a ten následne distribuujú do celého tela. 

Slnko, mraky a nádherné panorámy. Sedím vo výške viac ako 2400 m n.m., kŕmim sa plesnivým syrom a ulievam si starého vína. Áno viem. Nemá sa to. Ale odolať tejto výzve sa nedalo. Pomaly sa zvečerieva a mne sa nechce ísť dole. Zjazd by nemalo byť ťažký. Okrem 4 km okolo Valoirre stále z kopca. Na žiletke.

Nechce sa mi odísť. Slnko stále viac zapadá nad obzor a mraky vytvárajú na okolitých svahoch neskutočné scenérie. Tie vysoké hrou tieňov na končiaroch. Tie nízke oparom.

Závidím kravám ktoré tu žijú. Možno majú život krátky ale neskutočne krásny. Sú užitočnejšie ako mnohí jedinci. Dávajú nám mlieko, tieto bohovské syry a potom ich ešte aj zjeme.

Všetko je dokonalé. A ja neviem, či budem mať ešte príležitosť sedieť tu a užívať si to ako dnes. Čas je vzácny, príležitostí a nádherných miest na Slovensku i po svete tiež. Predlžujem chvíľu o každú minútu. Atmosféru dopĺňa pocit uspokojenia z podaného výkonu: "Zase si to dal."

Nechce sa mi ísť dole. Chcem tu ostať. Ešte aspoň chvíľku.

Col Du Galibier

Col du Galibier sa nachádza v južnej časti francúzskych Álp neďaleko Grenoblu. Je to ôsma najvyššia asfaltová cesta v Alpách a súčasne najvyšší bod Tour de France. Spojuje Saint-Michel-de-Maurienne a Briançon cez Col du Télégraphe a Col du Lautaret.

Zdolávali sme ho spolu so Sporttour už 3x. Raz z talianskeho strediska Bardonecchia, cez Briancon v roku 2013 a 2x z Guillestre (cez Col d'Izoard a Lautaret) a Saint Michel (cez Col du Telegraphe) v roku 2015.

Galibier je v zime uzavretý. Kúsok pod vrcholom vedie popod priesmyk tunel.

Do Tour de France bol prvýkrát zaradený už v roku 1911. Odvtedy neuveriteľných 58x. Na južnom portáli tunela nájdete pomník Henri Desgrangemu, prvému riaditeľovi Tour de France. Svoje miesto tu má aj Marco Pantani. Na hodnote Galibieru pridáva aj fakt, že výstupy sú často etapovo spájané s ďalším legendárnym kopcom pod Lautaretom- kráľovskou horskou etapou L'Alpe d'Huez, s jeho povestným Dutch Corner.

Col du Lautaret

Z Briançonu alebo Bourg d'Oisans sa na južnú stranu Galibieru dostanete cez Col du Lautaret (2 057 m); zo St Michel de Maurienne, severnej strany cez Col du Télégraphe (1 566 m).

Ak sa zadarí počasie, výstup na Lautaret z Brianconu je nádhera. Stúpate dlhé kilometre miernym stúpaním s parádnymi výhľadmi. Krajšiu dolinu s otvorenými horskými štítmi po oboch stranách som snáď nevidel. Lautaret je tiež spojnica troch dolín s ľadovcami.

Francúzske Alpy sú krásne a dajú zabrať. Galibier je miestom, kde endorfíny, kilometre aj strava score naskakujú. Valloire je raj a kde aj krava fantasticky žije. Výstupy nie sú veľmi strmé (priemery 6-7%), ale sú riadne dlhé. Z oboch strán sú považované za highlighty TdF. Toho, čo môže nezlomný cyklista v Alpách zažiť. Počasie je v týchto výškach však dosť nevyspytateľné. Termín výstupu treba vhodne voliť podľa predpovede počasia.

GPS trás

• Výstup z Bardonecchie cez Lautaret  122km/2810m
• Výstup cez Telegraphe zo Saint Michel de Murriele 74km/2240m

Príspevok Rosé na Col du Galibier: cyklovýšľap cez legendárny priesmyk zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V zapadnutej krčmičke, kdesi pod Považským Inovcom, kde sa čas zastavil niekde medzi osemdesiatymi rokmi a alternatívnou realitou, som sa spoznal pri pive s Jánom. Mužom, ktorý ešte stále fandí cyklistike, vie všetko a vidí svet inak.

Mali sme za sebou 40 km prejazd popod hrebeň Inovca. Dávame dole prilby, rukavice, odkladáme bicykle a sadáme ku stolu: "Dve desiny a jedny tyčinky", požiadame pani za pípou a tešíme sa ako prvé iba zasyčí. Fľochne na nás pohľadom a potom očami na voľný stôl: "Sadnite si. Donesiem."

Cesta do hlbín duše slovenského cyklofanúšika

Na obrazovke ide práve súhrn ďalšej etapy Tour de France. "Dáš ešte jedno Janko?" pýta sa čašníčka maníkov zahľadených to televízora u vedľajšieho stola. Ani nečaká na odpoveď a posunie im na stôl dve čerstvo načapované pivá. Tak cyklistika ešte žije. Po odchode Sagana zo scény zmizli aj mnohí fanúšikovia cyklistiky i infarktové stavy pred finišom. Plné puby fandov i veľkoplošné obrazovky s priamymi prenosmi a skandujúcimi Slovákmi.

"Sagan, ideš, Sagan je náš, Slovensko, Slovensko,..." sa v krčmách ozýva pomenej. Sme kmeňoví. Slovák fandí iba víťazom. Ak nevyhrávame, cyklistika ako šport je väčšine u prdele. Napriek tomu občas narazíme aj na vzrušujúcu debatu. A taká bola aj tá dnešná. :-)

Ján (ten s pivom u vedľajšieho stola): "Táto Tour je napínavá ako guma v trenkách. Vingegaard už neohrozí Pogačara, od začiatku každý vedel, že nemá na to. Načo sa tam sral. A pôjde Roglič ešte Vueltu? Sagan je už odpísaný a Roglič nech sa vráti radšej ku skokom na lyžiach."

Jeho kumpán: "Tebe Roglič vyliezol na ženu, alebo prečo tá obsesia?"

Ján: "Musia zúriť tí AngloJuti, že ich náš Slavian na hlavu poráža."

Zbystril som pozornosť. Pogačar je zjavne náš. Slovo "slavian" je na Slovensku presláveným kultom a vo mne okamžite evokovalo skvelú storku. Od začiatku pokukovali po mojom bicykli, tak som si prisadol a zapojil sa do konverzácie. Sediac za stolom, s pivom na pivnej tácke Radegast na gumenom obruse s mramorovým efektom, ktorý tu mali pravdepodobne ešte z obdobia pred Nežnou revolúciou, začal Ján odhaľovať svoje teórie, ktoré by mohli postaviť na hlavu aj samotného Georga Orwella.

Ján: "Bicykluješ? Kde si bol? Vieš, Anglosasi a Amerika nám nikdy nič nenechajú. Urobia všetko, aby nás - slovanov, zotročili a mohli ovládať. Aj tak všetko riadia reptiliáni.“

Ja: „Reptiliáni?“

Ján: „Áno, reptiliáni. Tie tvory, čo sa tvária ako ľudia a ovládajú celý svet. Napríklad, pamätáš si na toho amerického prezidenta, čo sa tak divne usmieval? To bol jasný znak. A koľko stojí taký bicykel?“

Ja: „Prezidenta? Ktorého?“

Ján: „Nezáleží na tom, všetci v tom idú! Ale najmä ten, čo mal tie zvláštne oči. Videl si ho? Čisté šupiny! Testujú na nás už roky chemické zbrane. Farma firmy. Vyrábajú ich na Ukrajine, preto ich aj Putin napadol. Chcú nás ovládať. Rozprašujú ich v lietadlách. Chemtrails. Tie pásy na oblohe si určite videl.“

Rozhovor s Jánom bol ako jazda na húsenkovej dráhe po nekonečnej púšti konšpirácií. Cesta do hlbín duše slovenského cyklofanúšika ma prekvapila. Pri každej jeho vete som sa cítil ako postava z filmu, kde sa logika postavila na hlavu a rozhodla sa ísť na dovolenku.

Ja: „A čo si myslíte o pristátí na Mesiaci?“

Ján: „To je samozrejme falošné! Všetci vieme, že Mesiac je vlastne hologram, ktorý tam nasadili ešte počas studenej vojny, aby odklonili pozornosť od toho, čo sa deje pod povrchom Zeme.“

Ja: „Pod povrchom Zeme?“

Ján: „Presne tak! Tam je tajná základňa, kde sa stretávajú ilumináti, reptiliáni a ešte aj pár tých, čo veria na plochozem. Všetci tam pijú elixír z detských snov a plánujú, ako tam cez dolár a euro ovládnuť ľudstvo. Nový svetový poriadok. Viete sú také farmy, kde pestujú deti. Tam ich trýznia a odoberajú im krv, lebo vylučuje hormóny dlhovekosti. Tak si američania predlžujú život. Aj na Ukrajine sú také. Preto ich Putin napadol. “

V tej chvíli som si uvedomil, že Ján je živý dôkaz toho, že svet na Slovensku je oveľa pestrejší, než si dokážeme predstaviť. A možno by sme sa mali niekedy zamyslieť nad tým, ako málo vieme o svete okolo nás. Alebo jednoducho vypnúť internet a ísť si zašportovať. Ešte skúsim:

Ja: „A čo klimatická zmena?“

Ján: „Prosím ťa! To je ako Covid. Nikdy nebol. Je to len ďalšia zámienka na to, aby nás mohli kontrolovať! V skutočnosti klimatickú zmenu spôsobujú obrovské ventilátory, ktoré majú na Antarktíde a ktoré zapínajú vždy, keď potrebujú prijať nejaký "grínvoš" zákon alebo zvýšiť predaj klimatizácií.“

Epilóg

Kým sme dopili, ešte sme stihli čo to načať. Taktne som zamlčal, že som z Bratislavy. Potlačil som všetky náznaky irónie. Niekedy je lepšie mlčať. Ako sme sedeli za stolom, kde čas neexistoval a kde Ján mal pre každú otázku odpoveď, uvedomil som si, že najväčšou záhadou sveta nie sú reptiliáni, ilumináti alebo plochozemci, ale to, ako dokáže človek nájsť logiku aj tam, kde žiadna nie je.

A tak som radšej odmietol ďalšie pivo a rozlúčil sa. My sme vysadli na bicykle, zacvakli tretry a Ján si určite počkal na ďalších pacientov. Míting s členmi tajnej spoločnosti „Odhalitelia pravdy“ predsa nikdy nekončí.

S pocitom, že realita je len taká, akú si ju vytvoríme, som nasadil prilbu a vydal sa naspäť do sveta amatérskej cyklistiky, kde sú endorfíny prednejšie ako borovička a internet. Je dobré byť schopný vedieť kam idem, vyhodnotiť včas riziká a mať nohy pevne zacvaknuté v pedáloch. :-)

Príspevok Pri pive o TdF: cesta do hlbín duše slovenského cyklofanúšika zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Hoci väčšina trás na Slovensku smeruje z východu na západ, my sme sa rozhodli už po niekoľký krát tento trend obrátiť a vybrať sa bicyklom po Tokaji. Dôvod? Tufové vínne pivnice, Viničky a čaro brehov Latorice.

Tokajské tufové pivnice

Užili sme si ich so všetkým, čo k tomu patrí. Ranná rozcvička, celodenná bajkovačka i večerná ochutnávka. A veru, predĺžený víkend pri ochutnávaní tekutých cibéb uletel ako voda. Klasické tokajské vína sú známe putňovými výbermi. Dnes sa však čoraz viac razia aj suché vína. A veru je čo chutnať. Furmint je základ a ušľachtilé plesne nadhodnota, ktorú v iných lokalitách iba ťažko v takej hojnosti nájdeš.

Všetky vinohradnícke dediny sú podkopané tufovými pivnicami. Kope sa tu roky rokúce a ľahko.

Veľká tŕňa, Malá tŕňa, Viničky

3 obce okolo ktorých sa vinie cyklotrasa uprostred viníc. Bicyklom po Tokaji. Ideálne prísť v máji, keď je všetko zelené alebo v septembri, v čase dozrievania hrozna. Novo vysadené vinice i lány, pripomínajú Bratislavských pozemkových špekulantov. Jasne rozoznať to nové i staré. Na pôde, na cestách, viniciach i infraštruktúre.

Stojíme na Tokaj tower. Na každom rohu cítiť Európske fondy ale tiež snahu posunúť veci kupredu. Povedal by si, že však čo, kopečky. Ale keď ich pobeháš tak 60 kilákov, nohy sa poďakujú a Garmin veselo zahlási prevýšenie viac ako pol kilometra. Vidno nové i staré.

Vareha beach

Keď chvíľu pojazdíš, nájdeš i zbytky Varehovho kráľovstva. Kedysi tabu oblasť, o ktorej sa len šepkalo, dnes navštevujú už iba kačice a sem tam nejaký stratený cyklista. Ak budeš šliapať stále na juh, objavíš hneď tri ďalšie potenciálne zástavky.

Rákoczyho kaštieľ

Rákoczyho kaštieľ by sám o sebe možno až takou atrakciou nebol. Ale o stretnutí s miestnym kastelánom sa to už povedať nedá. To nie je človek z tohto sveta. To je prírodný úkaz. Jeho kadencia, tempo reči a najmä historky, ktoré sme sa dozvedeli predčili našu najbujnejšiu fantáziu. Každopádne doporučujem ako ťažký divadelný úlet. To sa každý deň nevidí.

Klin a Veľká Kamenica

Ak pošliapeš ešte južnejšie a prejdeš cez Bodrog, otvoria sa maďarské puszty a roviny. Tak sa dostaneš aj na najnižšie miesto Slovenska (Klin) a do Veľkého Kamenca, na jednu z najjužnejších zrúcanín bývalých strážnych hradov. Mali čo strážiť. Z osamoteného vrchu je nádherná vyhliadka. Okruh sme zakončili  pri sútokoch Latorice a Bodrogu.

A Latorica - to je to najkrajšie, čo môžte na Zemplíne vidieť. To je skutočný, prírodný, nedotknutý raj. Miestnym to asi ani nepríde, ale my Blaváci ....

Latorica

Okruh chránenou krajinnou oblasťou Latorica si určite nedajte ujsť. Nie, nie je to na cesťák. Zabudnite na oficiálne cyklotrasy, na asfalt a bežte hneď na ramená. Tie nekonečné priestory vás dostanú. Tam na všetko zabudnete.

Latorica má mnoho podôb. Keď ešte vychytíte šikmé slnečné svetlo nebudete chcieť od tých gýčových pohľadov odísť.

Východ ponúka veľký potenciál. Životný priestor, príroda, kľud, pokoj, sloboda a tiež degustačná história. Keby bolo viac zamestnanosti, práce a peňazí, mohlo by to byť pekné miesto pre život. S týmito dojmami sme dvojdenný cyklovýlet po tejto čarokrásnej krajine končili.

Mimochodom. Takéto niečo ste už ochutnali? :-) Bicyklom po Tokaji sa jednoducho pojazdiť oplatí.

Príspevok Bicyklom po Tokaji zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.