Na Kitzbuhel Horn na cesťáku

Na Kitzbuheler Horn na cesťáku

Ak nejaký výstup dokáže bikera priviesť k šialenstvu, potom je to Kitzbüheler Horn.

V celku sa o ňom málo hovorí. Friebe a Gooding však tvrdia, že tento 1970 metrov vysoký kopec je vyzývavejší, než každá z troch ciest na Monte Zoncolan, strmší než Fedaia, i než čokoľvek na Monte Grappe, Anglire, či Mortirolle. Profil je fakt dosť šialený. Rozhodli sme sa vystúpať na Kitzbuheler Horn na cesťáku.

Kitzbuhel Horn výškový profil

Oddychuješ v 10% stúpaniach, finišuješ pol kilometra v priemere 16,7%. 13% stúpanie je bežný štandard na desiatich kilometroch.

Opäť sme vsadili na lacné hrdinstvá a nechali sme sa na tento výstup s Ignácom vyprovokovať.

Keď si siahneš na dno

Nemýľ sa. Neriešime tu nejaké zjazdy, kde ťa lanovka vyvezie a ty sa elegantne spustíš dole. Dá sa iste argumentovať, že stavba 10,2 km dlhej cesty s priemerným stúpaním 12,7% na vrchol k veži je hrozný omyl, alebo aspoň hlúpy vtip. “Najťažší cyklistický výstup v Rakúsku” a pravdepodobne najťažší výstup v Európe vôbec.

Áno, Grossglockner, Galibier aj Stelvio sú vyššie, ale ich priemerné stúpania okolo 8% sú srandovnou prechádzkou proti tomuto záhulu. Robia z nich skôr turistické promenády. Krásne na tento kopec spomína švajčiarsky vrchár Beat Breu, ktorý na ňom niekoľko krát v deväťdesiatych rokoch vyhral: “Utrpenie bolo až zvrátené. Nespočetne veľakrát som sa sám seba pýtal, prečo sa do takýchto sračiek púšťam. Strmosť nie je jeho najhoršia vlastnosť. Nie je to žiaden tieň, žiaden úkryt, nič takého. Je to zabijak. Začína zle a cestou je to len horšie a horšie.” – Alpské priesmyky

Prikladám zopár fotečiek, aby ste si urobili lepší obraz o tomto čreve.

080701_04

Lacné hrdinstvá

A prečo sa o tom rozpisujem? Po Alsaských balónoch sme si pripadali celkom pripravení. Počasie prialo. romantika očakávaná. Prvá fuška bola nájsť dieru, akou sa pod kopec z Kitzbuhelu dostať. Zvládli sme. Pamätal som si úvodný text z knihy o Alpských priesmykoch. Začiatok je ťažký. Veľmi ťažký. A potom je tu už len horšie a horšie. Horšie než Mortirollo aj Zoncolan.

 

A naozaj po prvom kilometri prišli prvé niekoľkostometrové 16-stky, aj 20-tky a s nimi aj prvé zásadné otázky: “Prečo to vlastne robíme? Už nám úplne hrabe? Na čo sa sem vôbec štveráme? Máme to zapotreby?” Strašné, keď si ľudia po päťdesiatke potrebujú dokazovať, že majú dvadsať.

Keď ti parťák úprimne povie, čo si absolútny ko..t 🙂

Podchvíľou sme stretávali podobných zúfalcov, ktorí sa pokúšali o to isté, čo my. Ale v kľude. Žiadne davy, ako na Stelviu, žiadne belgické bike skupiny, ako vo Vogézach. Spolu sme tam liezli  … no, napočítali sme ich štyroch. Niektorí toho mali plné kecky. Podchvíľou som sa od parťáka o sebe dozvedal mnoho vecí. Väčšina je nepublikovateľná.

Na Kitzbuhel Horn na cesťáku
Na Kitzbuhel Horn na cesťáku
Na Kitzbuhel Horn na cesťáku

Očistec

Cesta sa chvíľu aj vyrovnala. Na 15 metrov, keď sme prechádzali okolo mýtnej búdky. Potom prišla prvá previerka niekoľko 100 metrová zákruta, na ktorej Garmin ukazoval stúpanie cez 24 percent. Náhodou okolo nás prefrčal makač, ktorý zjavne nešiel túto trasu prvýkrát. Ak to dá on …

Nacvakol som sa na neho a potiahol ma až na hornú stanicu. Keď som sa ho pýtal, či ide až hore so smiechom povedal, že nie. Nie je samovrah. Vždy chodí len potiaľto. Jeho postoj sme pochopili ihneď po našom hrdinskom nástupe na posledných 300 metrov. 300 výškových metrov na dĺžke 1,7 km s priemerným prevýšením 16,7%. 🙂

Na Kitzbuhel Horn na cesťáku
Horná stanica lanovky kamarát potiahol

Ego nepustí

Tesne pod vrcholom a posledné metre. Fučali sme ako parné lokomotívy. Zosadnúť sa dá iba v zákrute. Tam sa cesta milosrdne na pár metrov vyrovná.  V priamom kopci by si sa už nerozbehol: “Kde iní končia, my začíname.” Tu ale končia aj ferraty.

Kitzbüheler Horn

Šťastne hore. Vyššie sa už nedalo. Panoráma aj vďaka počasiu skvelá, je krásne mať Alpy pod nohami. Hovorí sa, že blbí majú šťastie. Nám to s počasím väčšinou vychádza. Asi nás nečaká práve intelektuálna budúcnosť. 🙂

Poďakovanie partnerom a milé povinnosti. Na zdravie Nora a jeho detí. 🙂 Krátky oddych, zopár endorfínkov, pivo za 5 éčiek, pohľad na črevo a potom už len cesta dole.

Ďalšiu cyklistickú megamétu máme za sebou. Nikdy viac.

Petere cestny bajker

Petere Ertl - Potulky, zážitky, cyklokempy, cestovanie po Európe a výzvy na cestnom bicykli. Nadšený biker a bloger, ktorý sa dá bláznivo nahovoriť na akúkoľvek výzvu. Sleduj náš instagram aj twitter.

3 komentáre na “Na Kitzbuheler Horn na cesťáku

  1. Zaiste každý viete, aký dôležitý je po extrémnych športoch pravidelný prísun vitamínu B a kvasiniek do organizmu. Tiež je verejne známe, že pivo v Rakúsku a špeciálne pod touto horou pod 5 éčiek človek nezoženie. A preto často dávame šancu spozorom zviditeľniť sa na vrchole. Za malý sponzorský obnos 100 eur zvykneme vyviezť vlajku s logom donora na vrchol, tam ju rozprestrieme a celú zapotenú spolu s nami odfotíme. Ideme na ľahko, máme iba tri vrecká, jedno je na cukor, druhé na šušťáčku a tretie na jednu vlajočku.

    Týmto veľkolepým sponzorským darom podporujete nás bláznov. Nielenže preukazujete, že máte vzťah k športu a k nám. Rozvíjate tiež humánny rozmer spolupráce tým, že nám zabezpečíte kvalitný pitný režim a sebe dokážete, že nie ste lakomí. Zlomyseľníci a vtipkári nám zároveň môžu sťažiť výstup (zase budeme vážiť pri výstupe o 10 dkg viac). Zároveň tým oceníte tento server a našu prácu a nasadenie, ktorú na ňom odvádzame.

    Ak nás podporíte a my to prežijeme, vaše logo bude svietiť na tých najexcelentnejších vrcholoch Álp. Prirodzene, aj s následnou PR podporou. (Povieme o vašich skvelých vlastnostiach kamarátom, získate nezabudnuteľnú reklamu a spomenieme vašu veľkodušnosť i v článku.) 🙂

    Ak nás chcete podporiť, dajte vedieť, zamejlujte.

Radi by ste niečo doplnili? Prihláste sa mailom alebo FB kontom.

Prejsť na začiatok

Pin It on Pinterest