Stelvio, Gavia, Mortirolo. Dali sme to druhý krát. Padla otázka: Prečo znova Bormio?
- Dolomity sú krásne. Niečo tak silné stojí za to zopakovať,
- málokde máte pri nohách tri takéto kopečky z jedného miesta
- stále objavujeme niečo nové, nové chodníčky, nové trasy, nové výhľady
- a tak sme objavili v Livignu aj 23 ročného Rona Zacapu z Guatemaly, s ktorým sme sa tak spriatelili, že bez neho nemôžme byť. 🙂
Optimistické snímky zo začiatku, ked ešte človek ani nevie, do čoho ide.
Neviem či sa dá vôbec fotoaparátom zachytiť voda z ľadovcov. Môžem však potvrdiť, že po 20 km stúpania si tam omočiť pľuzgiere stojí za to.
Nezabúdam na teba Nataša, ani na Dolomitoch nezabúdajú. Viete o tom, že nordic walking je v európe druhý najmasovejší šport? Že by to bolo nadváhou byrokratov? Pri tomto športe zapájate viac, ako 600 svalov. Kto sa dal na nordic walking, schudol.
Cestou na Stelvio miniete niekoľko desiatok tunelov. Zážitok.
Magické miesto. Asi 6 km výstupu, toho miernejšieho. Pri prvom výstupe som práve tu prvýkrát rozmýšľal nad zásadnými otázkami. Ako zdôvodniť, že sa otočím a vzdám to. Najlepšia výhovrka bola ... defekt,
Výstup z Bormia síce nie je taký výpravný ako z Prata, ale o to ostrejší.
Na výstupe stretneš stovky ľudí, z ktorých každý robí to svoje a pritom to stojí za to. Že sa ťa to netýka? Chápem. Život sa dá presrať všelijako.
Potom sme stretli Lucu. Luca dal to, čo 99% z nás nikdy nedá. Neplakal, nesebaľútostil sa, nevyhováral sa, nehľadal vinníka v CIA, židoboľševikoch, černochoch. Iba mal úraz a potreboval sa z toho dostať. Smekám.
Každý, kto to pozná to nazýva črevo. Posledný kilometer. ktorý vyzerá strašnejšie, ako v skutočnosti je. Aj kvôli tomuto výhľadu považuje každý motorkár Stelvio za kultový športový výstup.
Endorfíny účinkujú.. Vrchol žije 16 hodín denne.
Zvládnutie tohto stúpania prináša neočakávané emócie. Jeden je šťastný, že to dá. Každý, kto to vyšľapal a vidí ho, to chápe. Motorkári to nechápu. Sú športovci.
Zaslúžený B vitamín na vrchole. Sme o 200 metrov vyššie ako Gerlachovský štít a sme šťastní.
Večer to už býva iné. Endorfíny opadnú a človek ostáva sám so sebou.
Serpentíny zo strany Bormia. Nič moc furt okolo 10%, miestami 14%. Stelvio nepreverí svojim stúpaním, ale dĺžkou. Skúste dať 27 km v sústavnom stúpaní.
Keď sa cesta zdvihne nad 22% začneš mať problém. Predné kolo nie a nie udržať na ceste. Jediné čo ťa napadne ... nech nejeb ... padnem.
Čo urobíš po úspešnom zvládnutí 2700 metrového kopečka? No predsa ... dáš si stretching ...
Väčšina cyklistov na Stelviu končí pri značke. Už nechcú ani počuť, že stačí 300 metrov a presiahnu hranicu 2800. Áno, sú šťastní, ale majú toho plné ... tretry.
3 metrové vrstvy snehu by človek v krátkom tričku uprostred leta nečakal.
Gavia nie je taká scénická, ako Stelvio, ale o to drsnešia. Najmä výstup z Ponte di Legno. Siahnete si na dno síl. Respect.
Santa Caterina. Skutočná podstata našej motivácie a nášho športu. Tu všetky moralistické reči idú tatam.
