Cestovanie vlakom má svoje neopísateľné čaro. Keď sme sa uprostred leta rozhodli vyraziť z Bratislavy na „ďaleký“ východ do Košíc, auto sme nechali doma. Užijete si reštauračný vozeň, dobrú kávu a cez okno sa pokocháte jasným výhľadom na panorámu Vysokých Tatier. Cieľ na tento víkend: Šimonka, Slanské vrchy.
Po príchode do rozpálených Košíc a krátkom oddychu v klimatizovanom apartmáne sme absolvovali večernú prechádzku mestom, poctivú večeru a šli skôr spať. Čakal nás totiž intenzívny víkend plný kilometrov, výhľadov a podzemných záhad!
Šimonka Slanské vrchy a najvyššia stavba Slovenska
V sobotu ráno sme vstávali krátko po šiestej. Vlakom sme sa presunuli do Prešova a odtiaľ lokálnym autobusom do obce Zlatá Baňa, kde sa začala naša prvá túra. Hoci bolo len pol deviatej ráno, slnko už nekompromisne pieklo. Našťastie nás pred tropickým úpalom čoskoro privítala chladivá tôňa lesa.
Miernym stúpaním sme sa dostali do sedla Červená mláka a pokračovali po Hermanovskom hrebeni. Príroda tu žije svojím vlastným rytmom – na starom dreve sa nám dokonca podarilo zahliadnuť vzácneho, chráneného fúzača alpského.
Pod najvyšším vrchom pohoria – Šimonkou (1 092 m n. m) – nás čakal strmý, preverovací záverečný výšľap. Na vrcholovej lavičke pod krížom sme si dopriali zaslúženú obednú pauzu. Teplomer na vrchole ukazoval znesiteľných 31°C.
💡 Užitočné fakty Šimonka Slanské vrchy
- Trasa: Zlatá Baňa – sedlo Červená mláka – Šimonka (1 092m n. m.) – sedlo Grimov laz – Za Dubníkom – Slovenské opálové bane – Červenica.
- Parametre: Dĺžka cca 17 km, prevýšenie cca 750 metrov, čas chôdze 5,5 až 6 hodín.
- Najvyššia stavba Slovenska: Pri rázcestí Za Dubníkom sa týči Vysielač Dubník s výškou 318 metrov. Je to oficiálne najvyššia stavba na celom Slovensku (je dokonca vyššia ako Eiffelova veža!).
- Fúzač alpský: Charakteristický bledomodrý chrobák s čiernymi škvrnami, ktorý patrí medzi najkrajšie a najprísnejšie chránené fúzače v Európe.
Podzemný klenot: Štôlňa Jozef v Slovenských opálových baniach
Zo Šimonky sme klesali po žltej značke do sedla Grimov laz a ďalej po červenej k rázcestiu Za Dubníkom, odkiaľ sa týči gigantický vysielač. Odtiaľ sme sa vydali po modrej značke.
Cestou cez osadu Dubník sme sa nevdojak zahrali na dobrovoľných ochranárov – náš tím počas chôdze zbieral odhodené odpadky, pričom kapitálnym úlovkom bola stará vyhodená pneumatika!
Najväčší zážitok dňa nás však čakal v Slovenských opálových baniach. Absolvovali sme hodinovú prehliadku v štôlni Jozef. Konštantná podzemná teplota okolo 6 C bola po tropickom dni na nezaplatenie. Drahokamový opál z Dubníka zdobil v minulosti aj korunovačné klenoty britskej či rakúskej kráľovskej rodiny. Je to svetový unikát, ktorý mnohí Slováci stále objavujú.
Z bane sme zbiehali smerom na Červenicu, odkiaľ sme sa autobusom vrátili do Košíc na večerný relax.
Volovské vrchy: Kojšovská hoľa a jelení guláš na Erike
V nedeľu sme vstávali ešte skôr, aby sme stihli ranný autobus do Zlatej Idky vo Volovských vrchoch. Mestečko nás privítalo zatvorenými potravinami, ale aj príjemným horským vetrom.
Vystupovali sme po modrej turistickej značke cez Golgotu až na samotný vrchol Kojšovskej hole (1 246 m n. m.). Cestu nám spestril geocaching – geokešky lemovali celý chodník a Pali, Matej a Paula na tejto trase trhli svoj osobný denný rekord v odlove!
Z „Kojšovky“ sme zbehli k známej Chate Erika, kde sme načerpali sily pri výbornom jelenom guláši a krátkej hracom medzihre s frisbee na lúke.
💡 Užitočné fakty a informácie
- Trasa (okruh): Zlatá Idka – Golgota – Kojšovská hoľa ($1\ 246\ \text{m n. m.}$) – Chata Erika – Rázcestie Spálenica (Cesta hrdinov SNP) – Zlatá Idka.
- Parametre: Dĺžka okruhu cca 16 km, prevýšenie cca 680 metrov, čas chôdze 4,5 až 5 hodín.
- Cesta hrdinov SNP: Úsek medzi Kojšovskou hoľou a Spálenicou je súčasťou najdôležitejšej červenej magistrály Slovenska, ktorá spája Devín s Duklou.
Návrat cez borievky a Cestu hrdinov SNP
Z Chaty Erika sme pokračovali po ikonickej Ceste hrdinov SNP k rázcestiu Spálenica. Chodník bol lemovaný trsmi divokých horských čučoriedok, takže o prírodný doping nebola núdza.
Záverečný zostup po zelenej značke späť do Zlatej Idky bol síce dlhý, kľukatý a miestami trochu zarastený, no úspešne sme ním uzavreli náš 16-kilometrový okruh. Autobus do Košíc sme stihli s prehľadom a zostala nám ešte komfortná časová rezerva na večerný rýchlik do Bratislavy.
Aj keď sme domov dorazili až tesne pred jedenástou večer, tento predĺžený víkend na východe stál za každú jednu minútu!
