Záruby (18. apríla 2020)
Koronavírus nám asi všetkým zmenil tohtoročné plány a dosť nás obmedzil v našich voľnočasových aktivitách. Našťastie aj v tejto krízovej situácii pobyt v prírode je povolený, dokonca odborníkmi odporúčaný. A odborník na reštart, ujo Peter, nás vyzýval, aby sme zverejnili na FB fotky z neobjavených krásnych miest v našich chotároch.
Túry v Malých karpatoch
Malé Karpaty, ktoré máme za domom, sú krásne, ale nevedela som do tejto výzvy prispieť záberom z miesta inými ľuďmi neobjaveného. Táto výzva ma však inšpirovala k tomu, aby som svojím deťom ukázala nové, nimi ešte neobjavené miesta.
A samozrejme, najlepšie je začať tam, kde to najlepšie poznám. Teda voľakedy som poznala…. Svoje deti som zobralo do Smoleníc – dediny pod Malými Karpatami, v ktorej som počas detstva trávila všetky svoje prázdniny, a do ktorej som sa rada vracala načerpať novú energiu aj v čase vysokoškolských štúdií, či po nástupe do zamestnania.
Smolenice
Do Smoleníc sme sa vybrali autom cez Záhorie cestou popod Karpaty. Je to síce dlhšia cesta ako tá klasická cez Pezinok a Modru, ale určite atraktívnejšia. Prešli sme cez Trstín, ale neodviezli sme sa až do Smoleníc. Auto sme zaparkovali pred fabrikou Chemolak a práve odtiaľto sme začali našu túru na Záruby.
Od Chemolaku sme sa malinký kúsok vrátili po hlavnej ceste smerom na Trstín a jedinou asfaltovou cestou vľavo jednoznačne vedúcou do lesa sme začali stúpať k Havranej skale, ktorú bolo krásne vidieť už z miesta, kde sme parkovali.
Havrania skala
Havrania skala bol náš prvý cieľ. Asfaltka mierne stúpala k lesu a my sme po celý čas mali výhľad cez smolenické polia na jedinečný smolenický zámok. Asfaltka však za chvíľu skončila a vošli sme do lesa. Stúpanie pokračovalo. Nebolo však nijak prudké. Z diaľky ku nám ešte doliehal hukot motoriek, ktorých v tento deň bolo na cestách neúrekom, aj ten sa však o chvíľu stratil, ako sme stúpali hlbšie do lesa a napokon sme počuli už iba známe šumenie stromov a vtáčí spev. Prechádzky lesom v tomto období sú naozaj výnimočné – zelená farba trávy či listov je ešte plná sviežosti, a aj keď je v lese vždy krásne, takúto sviežosť možno vidieť iba na začiatku jari.
A k tomu všetkému obrovské lány medvedieho cesnaku. Jeho vôňa sa šírila celým lesom…. Pri takejto zrakovej, sluchovej aj čuchovej kulise sa kráčalo jedna radosť a za chvíľu sme boli pod Havranicou. Nesklamala.
Aj tentokrát bola obsypaná skalolezcami ako vianočný stromček salónkami. Nostalgicky som si zaspomínala na časy, keď som práve na tejto skale naberala svoje prvé skúsenosti s lozením. Pokračovali sme v ceste. Po „modrej“ sme sa dostali až na hrebeň. Nasledoval ešte jeden kratučký výstup k miestu označenému na rozcestníku ako „Rázcestie pod Zárubami“ a odtiaľ to už bol naozaj iba krôčik na samotné Záruby.
túra Záruby
Drevený dvojkríž na najvyššom vrchu Malých Karpát bol presne taký istý, ako som si ho pamätala. Ani vrcholová kniha nechýbala. Podpísali sme sa, urobili pár fotiek a radšej sme sa pobrali ďalej. Na kopci bolo totiž také množstvo ľudí, že sa nám vôbec nežiadalo zdržiavať sa tu, hoci výhľad určite stál za to.
Vrátili sme sa na rázcestie pod Zárubami a odtiaľ sme začali zostupovať do Smoleníc. Na rozcestníku síce označenie „Smolenice“ chýbalo, ale keďže túto cestu som prešla niekoľkokrát, bez obáv sme pokračovali zatiaľ smerom na Jahodník. Cesta dole bola veľmi prudká a naozaj sa po nej zle kráčalo, ale našťastie netrvalo to dlho. Prišli sme k ďalšiemu rozcestníku a tam už sme našli aj priamo smer na Smolenice. Ďalej sme pokračovali príjemnou lesnou cestou po modrej, ktorá nás napokon vyviedla rovno pod smolenický zámok. Trochu sme sa tu pomotali, trochu aj po dedine a vybrali sme sa popri hlavnej ceste k Chemolaku k nášmu autu, aby sme sa príjemne unavení vrátili späť do Bratislavy.
Záverečné hodnotenie:
Záruby určite nepatria medzi miesta turistami neobjavenými. Turistov tu bolo naozaj neúrekom, ale nemožno sa im čudovať. Cesta na Záruby je vskutku krásna a v smere, akým sme išli my, je úplne pohodová. Opačným smerom, teda od smolenického zámku, je síce kratšia, ale výrazne náročnejšia. Takže Záruby s deťmi odporúčam absolvovať tak, ako som popísala.
