Varšava centrum vie zaskočiť hneď po príchode. Stačí prísť na hlavnú stanicu a hneď zistíte, že z perónu na perón môže byť nekonečne ďaleko. Myslíte si, že ste na správnej stanici – a o 300 metrov ďalej zistíte, že máte ísť na inú stanicu – Śródmieście. Takto som sa ocitol v spleti chodieb hlavnej stanice, hľadal pokladňu a miesto informácií nachádzal len obchody a blikajúce LCD panely.. Tam som absolvoval svoju prvú poľskú jazykovú lekciu.
Staničná lekcia Varšavy
Po štvrťhodine som konečne natrafil na pokladníčku.
– „Two tickets for three days, please,“ ukazujem prstami.
– „Trzy bilety?“
– „Nie, dva bilety na tri dni!“ skúšam slovensko-poľskú improvizáciu.
– „Dwa czy trzy?“ nechápavo sa usmieva: „Dokąd pan jedzie?“
– „Varšava!“
– „Ale jesteś w Warszawie.“
– „Kúrva!“, stratil som trpezlivosť: „Dva bilety na 72 godzin. S1, Varšava.“
Pokladníčka sa rozžiarila: – „Aha, kúrva! Miejski. Za rohem jest automat biletowy.“
A tak som sa naučil prvé poľské slovíčko, ktoré funguje všade.
Palác kultúry a vedy
Keď sme vyšli so všetkými baglami a kolobežkami, pred nami sa objavil Palác kultúry a vedy. Monument 20. storočia, ktorý Varšavčania dlho ironicky prezývali Stalinov chladič – rovnako, ako Pražania svojho času pomenovali gigantický Stalinov pomník „Fronta na mäso“.
Pôvodne sa plánovalo celé „Mesto priateľstva“ – komplex budov, ktorý by Varšavu zmenil na miniatúrnu Moskvu. Našťastie zostalo len pri jednom paláci. Architekt Lev Rudnev doň pridal prvky z Krakova a Lublinu, aby pôsobil „poľskejšie“. Ale Varšavčania mu aj tak hovorili skratkou PKiN – a trochu posmešne: „Palác kultúry i nešťastia.“
Dnes Palác kultúry a vedy (237 m) už dávno nie je len spomienkou na komunizmus. V jeho stenách nájdete divadlá, múzeá, kongresové sály aj kino. A hoci ho prekonal Varso Tower (310 m), stále je ikonou mesta, ktorá k Varšave patrí.
Varšavská La Défense
Kým kedysi dominoval len Palác a stanica, dnes ich obklopujú moderné sklenené veže – Varso Tower, Warsaw Spire či Warsaw Unit s „dračiou kožou“. Nová panoráma mení tvár mesta a Varšava pôsobí ako stredoeurópska metropola, plná skla, svetla, kancelárií a obchodných centier, ktorá sa už neobzerá za minulosťou.
Varšavské geto
Medzi mrakodrapmi a v bočných uličkách sa však stále dajú objaviť zvyšky varšavského geta. Často zamurované v stenách novostavieb, nenápadné a tiché. My sme ich hľadali na kolobežkách – a priznávam, mnohé sme aj minuli.
Kvašáky a jazykové lekcie
Johny je známy svojou slušnosťou. Má veľký problém vyjadrovať sa priamo a expresívne. Zažili sme to u domácej, bývalej lekárky na penzii. Okrem debát o politike a živote v našich malebných krajinách sa Johny spýtal, či by mu nemohla poradiť. Práve dobral silné antibiotiká a v žalúdku mal akosi neisto.
– „Mám akúsi divnú, neistú stolicu,“ zašveholil Johny.
– „Niepewna stolica? Co się u Państwa dzieje? Daka polityka?“
– „No… riedku stolicu,“ nástojí Johny, naznačujúc brušné kŕče.
Domáca sa zamyslí, potom kývne hlavou:
– „Jaj, masz biegonki. Sraki, ty masz sraki.“
– „Zjedz kiszone ogórki, to na pewno pomoże.“
A tak sme v bočných uličkách narazili na malý trh – syry, rebierka, kompóty a, samozrejme, kvašáky. Tie sa stali záchranou pre Johnyho žalúdok po antibiotikách. Slovo sraki si pamätáme doteraz. A kvašáky na trhu boli naozaj výborné, hoci Johny sa nepriznal, či pomohli.
Asi áno, lebo o pár ulíc ďalej v Hale Koszyki (Warsaw Foodie Market) nás dostali hneď pri vstupe lisabonské koláčiky (Pasteis de Nata). Odchádzali sme až po hodine, po dobrom indickom menu a zmrzline navyše.
Večerná Varšava centrum
Končíme na brehu Visly, solídne unavení, s dvoma plechovkami Tyskie kúpenými v Žabke, sledujúc očarujúce tvary legín vyšportovaných mladých bežkýň.
Kostka kolobežka na skvelých ložiskách je v meste cennejšia než poklad. Bez nej by ste nevideli polku Varšavy. ani by ste nevnímali tie závistivé pohľady podvečerných utrmácaných turistov.
Za nami je Mazowiecka ulica, ktorá vibruje barmi a klubmi. Ale Nowy Świat a jeho Pawilony (ukryté za bránou číslom 22/28) bzučiace ako úľ nám pripomenuli atmosféru legendárnej Stoczni v Gdansku. Všetko sme si prebehli – Johny hodnotil ceny piva, ja estetiku a malebnosť prostredia.
Nakoniec vyhralo niečo celkom iné. Prešli sme paláce aj trhy, bary aj kluby – a nakoniec nám najlepšie chutí pivo v kľude záhrady v Otwocku.
Aj taká je Varšava: hlučná aj tichá, provokatívna aj obyčajná. Najprv vás vyhodí z rytmu, a potom vám dá miesto, kde sa znovu nadýchnete.
Čo vidieť a zažiť vo Varšave
- Palác kultúry a vedy (PKiN) – „Stalinov chladič“, dnes divadlá, múzeá a vyhliadky na mesto.
- Varso Tower a moderná panoráma – najvyšší mrakodrap EÚ (310 m), Warsaw Spire či Warsaw Unit s „dračiou kožou“.
- Múry varšavského geta – skryté fragmenty histórie Varšava centrum.
- Mieste trhy a kvašáky (kiszone ogórki) – poľské probiotikum a autentická chuť ulice.
- Hala Koszyki (Warsaw Foodie Market) – moderná hala s kuchyňami sveta, od pasteis de nata až po indické kari.
- Nočný život Varšavy – Mazowiecka pre bary a kluby, Pawilony pre alternatívnu scénu, alebo plechovka Tyskie pri Visle.
- Kolobežkou či bicyklom – najlepší spôsob, ako vidieť polovicu mesta a cítiť sa ako domáci.
