Konečne je zima a mráz ako má byť. Nie taký ten mestský, sivý a nervózny, ale poctivý, chrumkavý pod topánkami. Rozhodnutie padlo rýchlo a bez filozofovania: Zamrznuté vodopády na Šikľavej skale pri Matejovciach nad Hornádom. Miesto, ktoré sa v lete tvári nenápadne, no v zime vytiahne eso z rukáva – zamrznuté vodopády a cencúle, ktoré vyzerajú, že ich niekto aranžoval pre fotografov.
Vlakom až takmer pod ľad
Cestujeme vlakom do Spišskej Novej Vsi. Spoje na Spiši fungujú prekvapivo dobre, žiadna dráma, žiadne meškanie na filozofovanie o zmysle života. Prestup na osobák smer Matejovce nad Hornádom a o chvíľu vystupujeme v malej dedinke, kde čas ide pomalšie a smerovníky dávajú zmysel.
Značenie je hneď pri vlakovej stanici. Prejdeme dedinou, za poslednými domami sa napojíme na zasneženú cestičku vedúcu popod les. Kráčame ticho, para z úst stúpa ako signál, že ideme správnym smerom. Po približne dvadsiatich minútach sa les otvorí.
A vtedy príde to kolektívne, nevyslovené: „Wau.“
Zamrznuté vodopády na Šikľavej skale
Pred nami stojí Šikľavá skala – skalný masív, z ktorého visia cencúle ako krištáľové lustre. Zamrznutý vodopád pôsobí, akoby niekto stlačil pauzu presne v okamihu, keď voda padala. Všetko je stuhnuté, no zároveň živé.
Nie sme tu sami. Je tu dosť obdivovateľov, fotoaparáty cvakajú, mobily mrznú rýchlejšie než prsty. Aj mne táto zimná nádhera vyráža dych. Fotím. A potom ešte viac fotím. Je to jeden z tých momentov, keď má človek pocit, že príroda si dala záležať.
Zaujímavosť: Šikľavá skala je známa aj medzi lezcami – v zime sa tu pri vhodných podmienkach tvoria ľadové cesty. My dnes zostávame pri obdivovaní zo zeme. Úplne to stačí.
Nenáročný výlet, ktorý sa dá natiahnuť
Výlet k zamrznutým vodopádom na Šikľavej skale je nenáročný a ideálny aj pre ľudí, ktorí nechcú podávať horské výkony. Hoc aj s deťmi. Ale bola by škoda otočiť sa rovno späť. Okolie ponúka viac.
Vraciame sa do Matejoviec, prejdeme cez most na druhý breh Hornádu a napojíme sa na značený chodník. Ten nás vedie k ďalšiemu prírodnému úkazu.
Markušovský skalný hríb a zamrznutý Hornád
Markušovský skalný hríb vyzerá presne tak, ako znie – trochu rozprávkovo, trochu absurdne. Príroda tu evidentne mala zmysel pre humor. Pokračujeme ďalej popri brehu Hornádu, ktorý je miestami zamrznutý a tichý ako fotografia bez zvuku.
Cesta je pokojná, meditativna. Krajina vás nenúti ponáhľať sa. Skôr vás presviedča, že by ste mali ísť pomalšie.
Markušovce: keď kaštieľ povie „vojdi“
Do Markušoviec prichádzame s pocitom príjemnej únavy. Dedina má v sebe zvláštny pokoj a miestny kaštieľ a letohrádok Dardanely doslova volá: „Vojdi.“ Poslúchneme. 👉 Otváracie hodiny
Mariášiovci tu po sebe zanechali dosť na to, aby človek spomalil ešte viac. Interiéry, atmosféra, história – všetko pôsobí nenútene, bez múzejnej strnulosti. Neľutujeme ani minútu.
Tu sa náš výlet symbolicky končí. Z Markušoviec sa autobusom presúvame späť do Spišskej Novej Vsi.
Praktické tipy na záver
- Doprava: vlak do Spišskej Novej Vsi, prestup na osobák do Matejoviec nad Hornádom
- Trasa: Matejovce – Šikľavá skala – Matejovce – Markušovský skalný hríb – Markušovce
- Náročnosť: nenáročná, vhodná aj pre rekreačných turistov
- Najlepší čas: mrazivé dni, keď sa tvoria zamrznuté vodopády
Zamrznuté vodopády na Šikľavej skale nie sú o výkone. Sú o chvíli, keď zima prestane byť nepríjemná a začne byť krásna.
