„Malé Karpaty sú pohorie, ktoré máme rovno „pod oknom“. Tú najbližšiu časť máme poprechádzanú krížom – krážom, tohto roku sme sa však rozhodli bližšie spoznať aj tie vzdialenejšie zákutia týchto krásnych lesov. Napriek tomu, že najvyššie vrchy majú len niečo cez 700 m n. m., pohorie je bohaté na množstvo prírodných aj historických skvostov.
My sme sa vybrali za tými najznámejšími – najprv sme zdolali všetky značené malokarpatské 700-vky a k tomu sme pridali aj všetky zrúcaniny, ktoré sa v tejto oblasti zachovali. Spoznávali sme ich autenticky, v tempe našej rodiny a s deťmi v pätách.
💡 TIP PRE PLÁNOVANIE: Ak hľadáte technické detaily, mapy a kompletný zoznam dvanástich lokalít, pozrite si nášho nového [Sprievodcu hradmi a zrúcaninami v Malých Karpatoch]. V tomto článku nižšie vám zasa prinášame naše osobné rodinné postrehy, ako sme tieto výlety zvládli v praxi.“
Ako sme spoznávali malokarpatské hrady
Rada by som vám predstavila naše rodinné výstupy na zrúcaniny ukryté v Malých Karpatoch v poradí, v akom sme ich my, Cvikovci, s našimi dvoma deťmi postupne objavovali. Keďže Malé Karpaty nie sú veľkým pohorím, všetky ciele boli v zásade veľmi ľahko dostupné. Naše deti síce už nepatria k tým najmenším, som však presvedčená, že celú našu „Karpaty tour“ by bez väčších problémov zvládli aj menší turisti.
Pajštún
„Malokarpatské ciele sme začali plniť tými najbližšími. Voľba padla na Pajštún. Keďže sa neďaleko nachádza aj Dračí hrádok, rozhodli sme sa spojiť oba ciele do jedného výletu.
Hrad Pajštún sa týči nad obcou Borinka. Tento obranný hrad z 13. storočia definitívne zničili až napoleonské vojská na začiatku 19. storočia. Odvtedy je z neho ruina, ktorá je dnes obľúbeným cieľom nielen pre Bratislavčanov. Vďaka ľahkej dostupnosti je tu takmer vždy plno, no hradný areál je dostatočne rozsiahly na to, aby ste sa tu necítili obmedzovaní. Atmosféru dotvára niekoľko ohnísk, ktoré návštevníci naplno využívajú.
Cesta pod hradby Najjednoduchší prístup na Pajštún vedie priamo z Borinky, no využiť môžete aj trasu zo Stupavy či dlhší pochod z Lamača cez Marianku. My sme si však výlet naplánovali inak.
Z centra Borinky sme sa nevybrali najkratšou cestou, ale prešli sme až na koniec obce smerom na Medené Hámre. Po pár stovkách metrov sme nastúpili na lesnú cestu, ktorá nás bez problémov doviedla najskôr k Dračiemu hrádku.
Dračí hrádok
Dračí hrádok, niekedy nazývaný aj Hadí hrad, mal voľakedy funkciu kráľovského strážneho hradu. Dnes už z neho nezostalo takmer nič, viditeľná je iba časť múru osadenia vstupného mosta. Vďaka týmto podmienkam možno zhodnotiť, že Dračí hrádok je z nami navštívených malokarpatských zrúcanín v súčasnosti tá najmenšia a teda jej prehliadkou sme nezabili veľa času 🙂
Z Dračieho hrádku sme pokračovali ďalej po žltej turistickej značke až k rozcestníku „Pod Kozliskom“ a ďalej sme pokračovali až na hrad Pajštún.
Viac o našej ceste za prvými dvoma hradmi nájdete tu >
Plavecký hrad: Strážca Záhoria
„Ďalší z našich cieľov leží na záhoráckej strane Malých Karpát – priamo nad obcou Plavecké Podhradie. Práve odtiaľto vedie najjednoduchší výstup, hoci k hradu sa dá dostať aj inými cestami, napríklad z Plaveckého Mikuláša. Výlet si môžete predĺžiť aj o výstup na blízky vrch Vápenná.
Cesta z Podhradia je síce o niečo strmšia, ale nie je náročná a trvá približne 20 až 30 minút. Deti výšľap zvládnu bez problémov a odmenou im (a nielen im) bude nádherný výhľad na Záhorskú nížinu.
Plavecký hrad kedysi plnil najmä strážnu funkciu. Dnes je to pomerne dobre zachovaná zrúcanina a významná dominanta západnej časti pohoria. Je viditeľný už z diaľky a právom patrí medzi najobľúbenejšie turistické ciele v regióne.
Ako sme zvládli zimný výstup na Plavecký hrad sa môžete dočítať tu
Ostrý Kameň: Na streche Malých Karpát
Aj tento výlet sme absolvovali tak, že sme v ňom spojili dva ciele. Hoci to nebolo vopred plánované a išlo skôr o spontánne rozhodnutie… ale poďme pekne po poriadku.
Prvotným cieľom bol hrad Ostrý Kameň – najvyššie položená zrúcanina v Malých Karpatoch. Tomu zodpovedal aj výstup, ktorý bol zo všetkých našich hradných potuliek asi najnáročnejší. Netreba však zabúdať, že sme v Malých Karpatoch, takže žiadne ‚zdrvujúce‘ stúpanie nečakajte.
Samozrejme, do kopca treba šliapať a chvíľami aj pomerne prudko, no hrad je stále dobre dostupný aj pre menších turistov. Odmenou za vynaloženú námahu je úchvatný výhľad na hrebeň pohoria a na vodnú nádrž Buková, ktorú máte priamo pod nohami.
Korlátko
My sme ho spojili s návštevou hradu Korlátka. Z Ostrého Kameňa na Korlátko sa dá prejsť aj peši, my sme však využili auto (až v aute sme totiž usúdili, že keď sme už tak blízko nášho ďalšieho cieľa, bola by škody nevyužiť to). Doviezli sme sa do Cerovej; cesta nás vyviedla až na parkovisko k samotnému hradu. Takže v tento deň sme navštívili dva pohraničné hrady postavené na ochranu tzv. Českej cesty a zároveň sme spojili dva úplne rozdielne ciele – prvý najťažšie dostupný a druhý (asi) najľahšie dostupný cieľ našej „Karpaty tour“. 🙂
Ak by ste chceli vedieť viac o našom výlete na Ostrý kameň a Korlátko, môžete si to prečítať tu
Biely Kameň: Prekvapenie nad vinohradmi
„Konečne sme zamierili aj na východnú stranu Malých Karpát. Vybrali sme sa na Biely Kameň, o ktorom sme netušili, že je od Svätého Jura skutočne len na skok.
Zaparkovali sme v centre mestečka a zostala som v úžase. Hoci som cez Jur prechádzala miliónkrát, až teraz sme objavili jeho čarovné uličky. Toto vinohradnícke mesto si skutočne zaslúži každú pochvalu a náš výlet sme (po návrate z lesa) zakončili presne tak, ako sa na Jur patrí – posedením pri skvelej káve a miestnom vínku.
Vyrážame na hrad Z centra sme sledovali značky, vošli do lesa, raz sme si vydýchli a… boli sme tam. Toľko k našej „turistike“. Ruiny sú ukryté v hustých korunách stromov, čo hradu dodáva tajomnú atmosféru, no kvôli pokročilému rozpadu múrov sme museli byť pri prieskume opatrní.
Chceli sme si trasu predĺžiť až na Biely Kríž, ale prietrž mračien rozhodla za nás. Premoknutí do nitky, ale vysmiati, sme sa vrátili do mesta. Bol to skôr milý relax než horský výkon, no pre rodiny s tými najmenšími deťmi je Biely Kameň absolútne ideálnym cieľom.
Hrad Branč: Osamelý strážca kopaníc
Za Brančom sme sa vybrali do typického kopaničiarskeho kraja. Hrad tróni na vysokom kopci nad obcou Podbranč a vďaka jeho bielej siluete ho vidíte už z diaľky.
Hoci sa dá zaparkovať takmer pod bránou, my sme auto nechali v dedine. Chceli sme si užiť aspoň krátku prechádzku okolo miestneho cintorína, ktorá nás doviedla až na vrchol. Stúpanie je krátke, no v ten deň bolo cez 30 stupňov, takže sme sa na hradby vyštverali poriadne zapotení.
Kruhový výhľad na svet Hrad je dnes pekne upravený a hoci z neho ostali len obvodové múry, pôsobí majestátne. Najväčším zážitkom je však ten úchvatný kruhový výhľad. Myjavskú pahorkatinu a okolité kopce máte ako na dlani.
Opäť sa tu nedá hovoriť o náročnej turistike, no ako rodinný výlet je Branč absolútna špička. Je to presne to miesto, kde vypustíte deti na lúku uprostred hradieb a len si užívate ten pokoj kopaničiarskeho kraja.
Katarínka
Hoci je prístup ku Katarínke nenáročný, v tomto prípade platí: za málo peňazí, veľa muziky. Atmosféra v okolí ruín je napriek výletníkom magická. Ak budete mať šťastie na otvorenú vežu, určite neváhajte a vystúpte hore. Tých pár strmých schodov za ten výhľad rozhodne stojí.
Najväčšie prekvapenie nás však čakalo hneď vedľa – Lesná železnička. Pôvodne slúžila priemyslu, dnes je to úžasná historická atrakcia. Mali sme šťastie, že vláčik práve premával, a tak sme sa ním všetci odviezli. Bol to ten typ nevšedného zážitku, pri ktorom sa dospelí usmievajú rovnako úprimne ako deti.
Katarínka je miesto, ktoré vás nabije energiou a deti zabaví tak, že na konci dňa budú v aute spokojne spať. 🙂
Určite odporúčam.
Devín: Pešo cez bratislavskú džungľu
Hoci bývame v Lamači a Devín máme takmer pod nosom, vybrali sme si ho až ako finále nášho malokarpatského roka. Namiesto pohodlnej cesty autom či MHD sme sa rozhodli pre turistickú výzvu a vyrazili sme z domu po svojich.
Cesta cez Dúbravskú hlavicu nás poriadne prekvapila. Masa ľudí nás neomylne doviedla k novej rozhľadni na Devínskej Kobyle. Musím uznať, že hoci tam bolo tesno, architektúra veže aj výhľad sú naozaj pôsobivé. My sme však po chvíli s úľavou odbočili späť do lesa, smerom k nášmu pôvodnému cieľu.
Pohľad, ktorý sa neomrzí Najkrajší moment prišiel tesne pred cieľom. Keď sme na chvíľu opustili značený chodník a vystúpili na kopec nad cestou, naskytol sa nám čarokrásny pohľad: hrad Devín ako na dlani, majestátny Dunaj a pod ním tichá dedinka.
Devín síce nie je voľne prístupný ako ostatné zrúcaniny v našom zozname, no zaplatiť vstupné sa oplatí. Prechádzka touto historickou lokalitou nad sútokom dvoch riek má v sebe silu, ktorá vás prinúti na chvíľu sa zastaviť a vnímať dejiny strednej Európy. Je to skutočne dôstojná bodka za každou potulkou Malými Karpatmi.
Čachtický hrad
Toto je jeden z dvoch hrad z „Karpaty tour“, ktorý sme nezdolali v tomto prvom „covid“ roku. Návštevu Čachtického hradu sme už však absolvovali v rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá v zime 2018 a následne aj mimo výzvy v lete 2019. O tom, ako sme tento cieľ zabsolvovali, som už písala v samostatnom článku u Čachticiach.
V skratke však môžem zhrnúť, že aj návšteva Čachtického hradu je nenáročná a pre deti veľmi príjemná, či už v lete alebo zime.
Dobrá Voda: Tajomstvo ukryté v lesoch
Dobrá Voda bola dlho naším posledným restom, no v jednu príjemnú májovú nedeľu sme sa konečne dočkali. Aj v tomto prípade ide skôr o príjemnú prechádzku než o náročný výstup, hoci zdatnejší turisti si ju môžu predĺžiť až k spomínanej Katarínke. My sme si však tentoraz dopriali skôr ‚lenivý‘ rodinný režim.
Cez cintorín do histórie Naša prechádzka začala v centre obce. Cesta k hradu je vskutku netradičná – vedie priamo cez miestny cintorín, kde odpočíva aj básnik Ján Hollý. Krátko nato sme v lese natrafili aj na tiché ruiny starého židovského cintorína. Tieto zastavenia dodávajú výletu zvláštnu, pokojnú atmosféru.
Hrad, ktorý sa netýči, ale skrýva Dobrá Voda má svoje unikátne čaro v tom, že sa netýči na vysokom brale, ale je doslova vtiahnutá do lesa. Hoci ide o zrúcaninu, patrí k najrozsiahlejším v celých Malých Karpatoch. Keď sa pred vami zrazu spomedzi stromov vynoria mohutné veže a obvodové múry, máte pocit, že ste objavili stratený svet. Celá trasa trvá sotva dvadsať minút a je ideálna aj pre tých najmenších objaviteľov, ktorých bavia tajomné zákutia.
Rodinné výlety po hradoch a zrúcaninách
Týchto 11 lokalít patrí k malokarpatskej výletnej klasike, no pohorie v sebe ukrýva aj ďalšie, menej známe zvyšky hradieb, ktoré na svoje znovuobjavenie ešte len čakajú. Možno sa k nim raz vrátime ako skutoční objavitelia – stačí len dostať ten správny tip.
Malé Karpaty však nie sú len o ruinách. Ak máte chuť na zachovalú históriu, nájdete tu aj krásne hrady a zámky, ktoré trónia priamo v centrách našich miest a obcí. Ich návšteva nie je o turistike, ale o príjemných prechádzkach s deťmi, ktoré zvládne naozaj každý. Stačí len vyraziť!
