Chabenec z Magurky, zimný výstup za výhľadmi na Tatry

Na nedeľu hlásia na horách slnečno. Kam sa vyberieme tento krát? Nízke Tatry.

Chabenec z Magurky zimný výstup

Keď volím túto trasu, ešte netušíme, že najťažšou časťou tejto túry bude dostať sa autom na Magurku. Ideme z Lipovskej Lúžnej a už po pár stovkách metrov za dedinou sa stav cesty zhoršuje, až sa nakoniec jej povrch zmení na čistý ľad s hlbokými vyjazdenými koľajami. Tridsiatkou sa opatrne blížime k odbočke na Magurku, pred nami je ďalší ťažký úsek cesty. Bez SUV, alebo reťazí tam neodporúčam v tomto období ísť. Už sme skoro hore, tešíme sa, že máme vyhraté, keď v poslednej zákrute pred cieľom vidíme skrížené auto cez cestu, ktoré sa snažilo vyhnúť autu prichádzajúcemu z vrchu. Strácame hodinu, ktorá nám bude neskôr chýbať, kým sa dostaneme do cieľa.

Chabenec z Magurky, zimný výstup za výhľadmi na Tatry
Hrebeň Nízkych Tatier
Chabenec z Magurky, zimný výstup za výhľadmi na Tatry
Pohľad na hrebeň
Chabenec z Magurky, zimný výstup za výhľadmi na Tatry
Výstup na hrebeň

Z Magurky po zelenej

Z Magurky volíme trasu po zelenej značke. Zatiaľ snehu nie je veľa, chodník je ľadový, zakladáme si retiazkové mačky. Pre istotu sme si zobrali aj snežnice, lebo po predošlých teplých dňoch nevieme odhadnúť, aká bude kvalita snehu. V noci trochu „pocukrovalo“, stromy sú krásne biele a omrznuté. Myslela som, že túto zimu už také neuvidím.

Orientácia lesom je trochu ťažšia. Nechodí sem toľko ľudí ako do iných lokalít a tí, ktorí išli pred nami očividne blúdili. Je tu dosť popadaných stromov a stôp. Hľadáme značku. Registrujeme prvé medvedie stopy. Na ruksak si pripínam originál zvonček na medvede a sme v bezpečí 🙂 Nikde nikoho. Blížime sa k „rebru“, ktoré nás vyvedie na hrebeň. Tu sa nám naskytnú prvé krásne výhľady. Cítim sa šťastne, že sa nachádzame konečne v otvorenom teréne.

Vždy, keď sa nachádzam v týchto miestach, nemôžem si nepripomenúť strašnú udalosť, ktorá sa tu odohrala 14. marca 1970.

Jedna z najväčších lavín na Slovensku

V žľabe po pravej strane sa odtrhla obrovská lavína, jedna z najväčších pozorovaných na Slovensku. Zosunula sa až do Magurky, jej čelo malo výšku až 22 m. Zahynuli v nej traja lyžiari.

Chabenec z Magurky, zimný výstup za výhľadmi na Tatry

Na hrebeni

Konečne sme na hrebeni. Počasie je úžasné. Sneh pred pár dňami vplyvom tepla zmäkol a „sadol“ následne po príchode studeného frontu primrzol. Snežnice dnes nepoužijeme. Po hrebení šľape niekoľko skialpinistov, inak je ľudoprázdno. Paráda! Kráčame popri krásnych omrznutých balvanoch, náš cieľ je už na dosah.

Chabenec z Magurky, zimný výstup za výhľadmi na Tatry
Skialpinisti

Chabenec z Magurky zimný výstup

Pred nami je horizont a azúrovo modré nebo. Viem, že o chvíľu to príde. Teším sa ako malé dieťa a pridávam do kroku. Ešte pár metrov. „Bože, to je krása!“, opakujem dokola. Otvorí sa pred nami úžasná scenéria. Videla som ju už nespočetne veľa krát, ale vždy ma dostane. Prichádza už aj kamoška a výska od nadšenia. Úžasná viditeľnosť. Ostré hrany končiarov celých Vysokých a Západných Tatier ako na dlani. Otáčam sa okolo vlastnej osi a vymenúvam všetky pohoria, kopce a končiare, ktoré vidíme na vôkol.

Chabenec z Magurky, zimný výstup za výhľadmi na Tatry
Panoráma Vysokých Tatier

Vysoké tatry na dohľad

Kamoška žasne, ako si to môžem všetko pamätať. Prichádzame k vrcholovému smerovníku, na ktorom niekto premenoval názov Chabenec na Chebenec. Nechápem jeho počin. Trochu si oddýchneme, pokocháme sa ešte, občerstvíme a nasleduje cesta späť.

Pri smerovníku „Rázcestie nad sedlom Ďurkovej“ máme dilemu, či sa budeme držať pôvodného plánu a zídeme dole po žltej značke smerom k sedlu Latiborskej hole po zimnom tyčovaní a užijeme si ešte nádherný hrebeň, alebo sa vrátime zase po zelenej. Keďže sme ráno stratili spomínanú hodinu a čas pokročil, volíme kratšiu zostupovú cestu po zelenej značke, ktorou sme išli hore. Škoda.

Čaká nás ešte adrenalínová cesta autom po zamrznutej ceste. Na križovatke odbočujeme doprava na Partizánsku Ľupču, ktorá je dlhšia, ale nie je ľadová.

Za nami je zase úžasný deň. Už aby bol víkend.

Pošli ďalej
Ajka Tomanová
Ajka Tomanová

Volám sa Alena Tomanová. Narodila som sa a žijem v Banskej Bystrici, za čo som vďačná, lebo svoj voľný čas najradšej trávim v prírode a na horách a zo "srdca Slovenska" to mám do ktoréhokoľvek pohoria relatívne blízko. Najviac ma očarila zimná turistika. Neoddeliteľnou súčasťou mojich aktivít je fotoaparát, lebo fotenie prírody a krajiny je mojou druhou vášňou. Vnímam to ako dvojitý zážitok, lebo vo fotografíách si môžem kedykoľvek znovu oživiť krásne chvile strávené na horách. Všetky knihy zožltnú, ale kniha prírody má každý rok nové, nádherné vydanie. Hory sú môj kostol. Ajka Tomanová - Srdcom na horách >

Articles: 14