Výstup na Dufourspitze a Matterhorn, bivaky v tieni ustupujúcich ľadovcov a priatelia, ktorí zdieľajú jeden sen – tak vyzerala naša expedícia v okolí Zermattu.
Walliské Alpy: Výprava medzi ľadovce a legendy
Je sobota ráno, keď skupina ôsmich kamarátov – Jano, Štefan, Milan, Tóno, Mišo, Marián, Martin senior, Martin junior a ja – prichádza dvomi autami do kempu Randa, neďaleko známeho Zermattu. Ten, ako ekologická rarita, nedovolí vstup autám. Po krátkom prehodení ruksakov a zvolení najvyššieho kopca v okolí ako nášho cieľa, sadáme do taxíka smerom na vlakovú stanicu.
Zermatt pôsobí ako kulisa z alpského sna – všetko je tu tip-top, domčeky ako z rozprávky, len ľadovce v diaľke ticho odtávajú ako svedkovia klimatickej melanchólie.
Zubačkou vystupujeme na Gornergrat. Cieľ: Rotenboden. Odtiaľ začína náš prvý poriadny pochod – štvorhodinová túra cez ľadovec Gorner, kde trhliny zívajú ako obrovské zrkadlá do minulosti. Cez morény a kamenné polia sa šplháme na chatu Monte Rosa vo výške 2 883 metrov. Nohy ťažknú, ale výhľad za to stojí. Po večeri padáme do spacákov ako mŕtvi.
Budíček o druhej: Čelovky, lano, sen
Nadránom to celé začína pripomínať alpskú expedíciu z dokumentu. O tretej ráno kráčame v tme, skaly sa menia na tiene, obloha ešte váha medzi nocou a svitaním. Hľadáme cestu cez bralá a nakoniec sa naväzujeme na laná – trojice ako zo starých horolezeckých filmov.
Naša skupina sa delí. Ja so Štefanom končíme v sedle Sattel (4 300 m), kde sa po nás začína zmrákať – nie doslova, ale v zmysle rešpektu. Sedíme, pozorujeme Matterhorn osvetlený ranným svetlom. Niektoré sny sa naplnia aj bez vrcholu. Ostatných sedem kamarátov pokračuje. Vrchol Dufourspitze (4 634 m) dobýjajú až podvečer a do chaty sa vracajú po polnoci – vyčerpaní, ale s jasným pohľadom víťazov.
Prechod ľadovcom
Druhá šanca pod ikonou
Po náročnom zostupe z chaty inou trasou – opäť s trhlinami a technickými pasážami – sa vraciame do Randa. Kemp vo výške 1 600 m nás víta mrazivým ránom a vôňou instantnej kávy.
V stredu vyrážame na chatu Hörnli (3 260 m), ktorá leží priamo pod slávnym Matterhornom. Ikona. Hranatý a takmer nereálny. Päť kamarátov skúša výstup. Dvaja – Mišo a Martin jr. – to dajú. Traja to vzdajú asi 100 m pod vrcholom. Silný vietor sa tam nehrá na kompromisy. Aj tak je to úspech.
Weissmies: Biela misa medzi trhlinami
V piatok meníme terén. Štefan, Tóno, Milan a ja vyrážame na Weissmies (4 013 m). Z dedinky Saas-Grund nás lanovka vyvezie k ľadovcu Trift. Nasaď mačky, cepín, lano – klasika. Výstup je prudký, zmrznutý sneh nás drží, ale trhliny pod nohami číhajú. Vrchol dosahujeme krátko po poludní. Zostup je strmý, miestami 45°. Lanovku stíhame, ale nohy zasa cítia, že to nebol výlet s foťákom a bagetou.
Končiace ľadovce a konce, ktoré prídu skôr, než čakáš
Zermatt, Monte Rosa, Matterhorn, Weissmies – veľké mená, ktoré možno o pár desaťročí budú len metaforou. Ľadovce, po ktorých sme kráčali, ustupujú tempom, ktoré človeka núti zamyslieť sa. Vraj ešte naše deti uvidia Alpy s ľadom. Ale možno už nie ako my. Bude výstup na Dufourspitze o dvadsať rokov vôbec možný bez lezeckého výstroja na skalu?
Praktické poznámky:
- Výstup na 4-tisícovky si vyžaduje fyzickú a kondičnú prípravu.
- Potrebné vybavenie: zimné oblečenie, mačky, paličky, cepín, laná, istiace pomôcky, čelovka.
- V kempoch rátajte s mrazom aj v lete – spacák, ktorý má rád mínusové teploty, je základ.
Naša expedícia na Dufourspitze a Matterhorn bola viac než len horská túra. Bola to skúška tímu, tela a rozumu. A tiež jemná pripomienka toho, že nič netrvá večne – ani ľad na horách, ani ilúzie o našej odolnosti. Ale priateľstvá a zážitky? Tie prežijú aj topiaci sa svet.
