Nájsť ideálny bicykel do mesta nieje jednoduché. Na mozog a peňaženku útočia móda, pohodlie, hygiena, mobilita, ľahkosť, lenivosť i parkovanie. O nerozhodných sa hovorí: „Ak nechceš aby si čosi konkrétne vybrali, daj im toho na výber veľa.“ Veľmi podobne som sa cítil pred projektom Liberty in Town aj ja.

Moje prvé stretnutie s Jasmínou sa odohralo pod Trenčianskym hradom. Nie. Nie som Omar a ani nehodlám kopať na hrade studňu. Jasmina je totiž bicykel. Lepšie povedané mestský e bajk.

Liberty in Town: Mesiac s Jasmínou

Dostala ma svojou farbou, rúčkami i odpružením. „Taká mestská štandardovka“, povedal som si hoci som ju ešte nepoznal. S obavou som pozeral na primontovaný stredový motor a prevody. Lacným riešeniam veľmi neverím. „Naozaj mám s týmto kúskom stráviť najbližší mesiac pri hľadaní ideálnej cykloskratky do roboty a z nej? Vydrží to a nerozpadne sa?

Zaujalo ma retro odpruženie sedla. Posledne som také videl, keď ma stareček vozil ako 12 ročného na štangli. Zaujal tiež košík s integrovaným svetlom. Koľko sa doňho zmestí a koľko tá konštrukcia znesie. O geometrii rámu nehovoriac.

Cez Machnáč na Bánovce a Topoľčany

Bol obed a nedalo mi. Svoju prvú jazdu skúsim trochu okoreniť. Trenčín, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice, Machnáč, Motešice, Bánovce, Livina, Topoľčany. Sú tam úseky so 17% stúpaním. „Kam až dôjdem? A vytiahne to s jednou pílou vôbec na Machnáč?“ S obavou som zaradil najnižšiu podporu a vyštartoval.

„To čo je? Perpetum mobile? To nemá spotrebu?“ Volám v Bánovciach po 45 km a vertikálnom polkilometri stúpania Petrovi. Neverím vlastným očiam. Veď ten 370 Wh akumulátor už mal byť pri mojej váhe prázdny. A zatiaľ nezmizla ani čiarka. Nebudem to naťahovať. Zastavil som sa až v Topoľčanoch. Aj to iba preto, že u Baránka čapujú dobrú Plzeň.

Zmenil som názor. Toto je veľmi fajnový bajk. Ak pôjdem s minimálnou podporou (ktorá mimochodom úplne stačí) tak dám aj cez stovku km. To nie je mestský bicykel, to je cykloturista, ktorý sa ako mestský tvári. Pre objektívnosť musím dodať, že priebeh spotreby na displeji nieje lineárny. Hore drží, v strede padá a na záver má neskutočný dobeh. Tak neskutočný, že sa mi ho nepodarilo za celý mesiac úplne vybiť. A že si tá Jasmínka niečo so mnou zažila.

Hľadanie ideálnej cykloskratky do práce a z práce

Osedlať Jasminku a vysadnúť do odpruženého pohodového sedla je v meste čistá Nirvána. Doslova som hľadal cestičky, ako si trasu čo najviac predĺžiť.

Ak však skratku predĺžite na viac ako 70 km odnesie si to vaša riť. Tieto retro sedlá sú fantastické na krátke cesty po meste. Pri dlhšom posede sa prdel zapotí a možno skončíte aj s vyrážkou na nej. Holt hipsterom ale pri cyklistike na výkon odporúčam presedlať na riadne vytunovanú tvrdú sedánku fyzik. Ten rozdiel oceníte.

Košík ó košík…

Uhorky a karfiol. Notebook a papiere. Paradajky, zemiaky a banány. Klobása, chlieb a paštéky. Plechovka studeného piva a tučné tyčinky. Košík je v meste jednoducho povinnosť. A nielen ten. Tiež stojan, zvonček a svetlo. Nikdy nevieš, kde sa zastavíš, čo cestou nakúpiš, kadiaľ pôjdeš a kedy domov prídeš. Čas je to posledné, čo ťa na bicykli tohto typu zaujíma.

A ešte blatníky. Riadne plecháče. Veľké, nespratné ale spoľahlivé.

Do mesta aj na výlet

V meste jazdím pohodovo ako kráľ. Ale ako si Jasmina poradí na teréne s kopcami?

Po prvej jazde som začal skúšať, koľko znesie. Rám za pár stoviek, kolá za pár korún, iba tvoja túžba po dobrodružstve. Tak sme vyliezli na Železnú studničku a potiahli do až na Malý Slavín a Biely Kríž. Držala poslušne. Ďalší deň sme si to dali cez Devín na Chucka Norrisa, Schlosshof a Braunsberg. Opäť 17%. Boli sme hore. Skúsili sme Medené Hámre, Borinku, Salaš, … Začalo ma to baviť. Ja tú baterku snáď nevypľujem.

Až po vstupe do viníc začala Jasmínka reptať. A riadne. To vtedy, keď som s ňou vyrazil na fakt hustý terén. Nie, že by neprešla, nie že by sedlo hojdalo málo, nie že by v prípade defektu chýbali rýchloupínaky na kolách, ale: „ak chceš takto jazdiť, nalož si všetko potrebné náradie zo sebou a priprav sa robiť mechanika.“ Pre objektívnosť musím dodať, že pravidelné doťahovanie a údržba Jasminy je vykúpené jej cenou. Chvíľu mi trvalo si uvedomiť, že tento bicykel stojí bez elektromotora na pulte menej ako tretra na môj cesťák.

Bolo to testovacím akumulátorom alebo tým motorom?

Bol som prekvapený nízkou spotrebou elektromotora a jeho ťahom. Nutno povedať, že to nebol leda jaký motor, ktorý sa bežne montuje na mestské bajky. Stredový motor s torzným snímačom bol prekvapivo „sporty“. Podľa sily prítlaku jazdca na pedále motor dávkuje podporu. Podpora motora teda závisi od nastaveného stupňa, rýchlosti bicykla, otáčok pedálov a aktuálneho prítlaku jazdca na pedále. Motor sa choval o poznanie športovejšie, než som očakával. Núti ťa ťahať a podávať výkon. ECO mód je úplne dostačujúci na všetky jazdy v meste aj v prírode. Bicykel sa potom odmení naozaj slušným dojazdom.

Radenie Shimano Revoshift veľa nestojí, ale tiež radí prekvapivo presne.

V čom vidím najväčšiu slabinu je reťaz. Už nebola nová. A po mesiaci dosť agresívneho radenia a jazdenia, nastúpaní niekoľko tisíc výškových metrov a prejdení zhruba tisíc kilometrov mala naozaj dosť.

Posledné dni si s Jasminkou už iba užívam. Rovinky, hrádza, coffe break, trh, domov. Ak silnejšie zaberiem, reťaz už na malom prevode preskakuje. Škoda vymlátiť zuby. Skúšam testovať vyššie podpory. Podľa očakávania. Turbo je fajn, ale neznesie veľa. Motor má ergonomické dvojité ovládanie. Na rukoväti aj na displeji. Ten je veľmi prehľadný.

Ak zlyhajú všetky postupy, je načase prečítať si návod

Murphy

Mákol som si ešte raz. To vtedy, keď motor z ničoho nič zdochol. Baterka práve dobitá kľakla. Skúšal som kontakty. Vypínať, zapínať, poklepávať, kopať, potom som to vzdal. Zvyšných 40 km som došliapal za svoje. Až doma v kočikárni som prišiel na to, že akumulátor má zo spodnej strany extra vypínač. Žeby karma za celý ten mesiac?

Jasminka aj s motorom váži čosi cez 23 kg. Nie málo na prenášanie na poschodia, nie málo na presun autom ani mestskou dopravou. Nájde si však cestu ku každému, kto má k dispozícii garáž, kočikáreň a pohodlné, strážené parkovanie doma a v robote. Podmienkou je elektrická zástrčka.

S Jasminkou som sa rozlúčil cestou vo vlaku. Tej cesty som sa obával najmä pre zadný blatník. Vo vlaku sa totiž vešajú bicykle nastojato. Nebude zavadzať? Nepremačkne sa? S potešením som konštatoval, že železnice sú aj na takúto eventualitu pripravené. Našiel som hák osadený vyššie, na ktorom bicykel visel.

Skúsme si záverom zhodnotiť Jasminkine výhody a nevýhody:

A čo záverom?

V Trenčíne odkladám Jasminku a presedlávam na Pegasa. Ultramobilnú skladačku s nezvyčajne zábavne vysokým posedom. Tentokrát žiadne elektrárne, budem ľahší, ale budem musieť šliapať za svoje. Vyrážam znovu na Teplice a Machnáč, …  Ale to už je iný príbeh…