Už pár rokov som evidoval v okolí mojej rodnej Banskej Bystrice žlto-čierne značenie na cyklotrasách okolo Starých Hôr, Kremnických vrchov alebo v okolí Sliača. Vznik tejto pútnickej turistickej trasy (rok 2015) som nejak prepásol, ale všetky dôležité informácie sú na stránke www.barborskacesta.sk. Trasa spája množstvo historických banských miest na strednom Slovensku, je rozdelená na 9 etáp hlavne kvôli turistom.
Ambasádorom bol od prvého ročníka Lukáš Latinák, spätne som zistil aj angažovanie Petra Sagana v roku 2016, kedy vznikla aj mierne upravená cyklo verzia. Vždy na jar 1.mája prebehne oficiálne otvorenie sezóny a tak v máji 2017 som s 8-ročným synovcom a psom absolvoval turisticky úvodnú etapu z Banskej Bystrice do Španej Doliny. V hlave sa samozrejme už vtedy rodil plán absolvovať celú trasu na bicykli za približne 3-5 dní.
Plán
36 hodín, 210 km a 5500 m prevýšenia. Už ste niekedy vyskúšali dať na horáku Barborskú cestu?
Ubehli 3 roky a nejak sa neobjavila príležitosť, až prišiel koronový rok 2020. Možnosti cestovania boli obmedzené a tak to bola skvelá príležitosť užiť si viac dňový cyklovýlet v blízkom okolí domova. Keďže už bola sezóna úspešne rozbehnutá, v rámci home office a zdravotných výjazdov do prírody som mal niečo viac najazdené. Tak som si vymyslel už začiatkom leta výzvu prejsť trasu niektorý víkend, keď budú dobré vyhliadky počasia. Veď 2 dni po sebe dĺžky okolo 100 kilometrov by nemal byť problém, nie?
V praxi to už také jednoduché nebolo, ale pekne po poriadku.
Koncom júla sa objavila výborná predpoveď počasia, žiadny veľký hic, žiadny dážď v okolí, dni sú ešte pomerne dlhé. Cestou z práce som si teda vyrazil kúpiť bedeker Barborskej cesty do infocentra v Banskej Bystrici a plán bol jasný. V sobotu 1.augusta vyrážam, zbalený na nocľah a vlastne moju prvú akože “backpacking” cyklojazdu.
Ešte taká informácia k tomu bedekeru, obsahuje množstvo informácií a mapu trasy. Počas cestovania je možné navštíviť zaujímavé miesta a zbierať pečiatky. Po nazbieraní istého počtu následne v infocentre získať certifikát, alebo dokonca kúpiť pamätnú medailu pútnika o absolvovaní trasy. Parádna inšpirácia, ale zároveň pri rýchlej jazde aj poriadne zdržovanie 🙂
Štart
Banská Bystrica – Staré Hory – Kordíky
V piatok večer som zbalil pár vecí, pôvodne som mal odvážny plán vyraziť len s taškou pod sedlom. Čiastočne to obmedzuje funkčnosť bicykla a teleskopickej sedlovky, ale chcel som vyraziť čo najľahšie nabalený. Zvažujem či brať aj spacák, ale nakoniec radšej v sobotu hodím na chrbát aj batoh so zásobami vody, zámkom na bicykel a pár drobností a sladkostí na cestu. Ubytovanie sa snáď niekde cestou nájde, na hodinkách niečo pred ôsmou a vyrážam na námestie. Mal som proste plán prejsť to celé presne podľa značenia, takže štartujem pri kostole blízko hlavného námestia.
Prvé kilometre po trase sa teda vraciam takmer popri dome a cestičkami, ktorými jazdím bežne desiatky-krát za rok. Stúpam z mestskej časti Jakub do Španej doliny, kde sa snažím uloviť prvé pečiatky a už lesom pokračujem až pod hrebeň k sedlu Dolný Šturec. Odtiaľ sa riadne zohriaty púšťam do Starých Hôr, kde práve prebieha púť (Fatimská sobota), takže okolo kostola ľudí ako na jarmoku. Rýchlo si otlačím ďalšiu pečiatku v penzióne pri kostole a vyrážam späť smerom na Banskú Bystricu. Postupne prejdem cez Piesky ku Kolibe Krištof a cez Uľanku až do Harmanca.
To už komunikujem s parťákom, ktorý má čaká nad Tajovom, kde som mal byť okolo desiatej. Ale úvodné kopce a hľadanie miest s pečiatkami sú nejaké vyčerpávajúce a tak budem mať zjavne hodinové meškanie. Stúpam teda dolinou Cenovo do horskej dediny Kordíky a odtiaľ k chate nad Tajovom. Kamoš píše, že ma tam stále čaká, čo som rád, lebo meškám 2 hodiny 🙂
Pokračujeme vo dvojici: Tunel – Skalka – Krahule – Kremnica
Čas teda poriadne ubehol a 40 kilometrov mi trvalo nezvyčajne dlho. Tak sme sa rozhodli nezachádzať cyklotrasou až nad Králiky, ale tlačíme prudké turistické stúpanie ku Gorgelyho tunelu na hrebeň a na Skalku sa dostávame pomerne rýchlo. Krátke osvieženie v bufete, kde skúmame práve budované centrum s ferratami. Nasleduje dlhé pohodové klesanie, takže si konečne oddýchnem.
Prechádzame ponad Krahule a hľadáme na protiľahlom kopci vyhliadkovú vežu.
Trasa vedie k nej, ale bohužiaľ je už veľa hodín a tak pokračujeme k stredu Európy a klesáme ďalej do Kremnice. Sú štyri hodiny poobede, a to znamená najvyšší čas niečo zjesť, nejaké normálne jedlo okrem ovocia a tyčiniek. Reštaurácie v centre plné, prebieha nejaký koncert a tak sme odbočili do nenápadnej uličky, kde mi miestni v neoznačenej reštaurácii ponúkli guľáš. Samozrejme berieme, zapíjame fajným pressom a po hodine oddychu nás čaká viac asfaltu s presunom cez Šášovské Podhradie, nocľah by sme chceli stihnúť v Sklených Tepliciach.
Pôvodne to mala byť Banská Štiavnica, ale podľa mapy už nemáme šancu. Zdržiava nás aj hľadanie pečiatok, ale bohužiaľ väčšina miest je asi aj vďaka korone mimo prevádzky.
Trápenie po jedle: Šášovské Podhradie – Sklené Teplice
Z Kremnice najskôr ideme bočnou cestou, ktorá sa za Hornou Vsou mení na šialene prudký vymytý les. Tlačíme teda a ja rozmýšľam, či toto je ten úsek, ktorý odporúčajú cyklistom obísť. V lese ešte stretáme dezorientovaného spoluobčana, ktorý hľadá cestu do Žiaru nad Hronom. Chvíľu mu ukazujem mapu a snažím sa vysvetliť, že je teda úplne mimo, ale neviem či ma pochopil. Po trápení tak začíname klesať a vraciame sa trasou k asfaltovej ceste v Bartošovej Lehôtke, čaká nás 10 kilometrov v plnej víkendovej premávke. Až po odbočke na Šášovské Podhradie sme znova v kľude, bohužiaľ ani na hrad sme už kvôli časovej tiesni nestúpali. Pred nami je posledná hodina a pol svetla a hlavne neznámy kopec do Sklených Teplíc.
Po pár kilometroch mapa naznačuje odbočku do lesa, my ale vidíme len kríky, stromy a žiadnu cestu. Chvíľu zvažujeme, či dodržať trasu alebo pokračovať po asfalte a nadbehnúť kilometre vynechaním trasy. Keďže netušíme, čo by nás čakalo na obchádzke, tlačíme cez húštinu, a po chvílke sa otvára chodníček. Akurát, že je to turistika s tlačením bicykla, v ponurej podvečernej atmosfére a stúpaním miestami 15 až 20 percent cez popadané stromy. Dorazili sme na lúku s nejakou usadlosťou, odkiaľ počuť brechot psov a krik. Radšej ju teda obchádzame (aj keď podľa mapy ide trasa presne okolo domu) a konečne sa prehupneme cez hrebeň, pred nami očarujúci výhľad na lazy a zapadajúce slnko. Spúšťame sa ďalším šialeným kopcom do Sklených Teplíc a už v podvečernom strese okolo ôsmej hľadáme ubytovanie.
To je v sezóne, takto v podvečerných hodinách a na jednu noc zjavný problém a všade nás odmietajú. Celé mestečko sme prešli krížom krážom a telefonujeme na čísla s tabuľkami Privát, sľubujeme priplatiť až sa nad nami zľutoval starý pán, za čo mu veľmi pekne ďakujeme. Ešte posledný pokus a návrat do mesta kúpiť niečo pod zub, ale posledná reštaurácia zavrela kuchyňu o siedmej večer a obchody sú zavreté, a budú aj v nedeľu. Tak sa vraciame späť, sprcha a posteľ to istí a ráno o hlade až do Banskej Štiavnice.
Deň druhý: Repište – Banská Štiavnica – Banský Studenec – Zvolen
V noci sa mi spalo veľmi zle, ani neviem prečo, ale našťastie som si zobral slúchadlá a celú noc som niečo počúval, hudbu aj podcasty. Ráno balíme pred ôsmou, ešte raz ďakujeme ochotnému pánovi za prenocovanie, skrytie bicyklov do domu a ponáhľame sa na raňajky, ktoré nás čakajú asi o 16 kilometrov a 600 výškových metrov 🙂 Napriek hladu sme vystúpali cez Repište k hradu Marcus, a následne cez ďalšie kopčeky až na sedlo Červená studňa.
Zostáva konečne kopec dole, aj keď sme vybočili z trasy ocitáme sa v centre Banskej Štiavnice. V infocentre pečiatkujem bedeker, ďalšie hotely sú bohužiaľ zavreté. Kvôli hladu hľadáme Billu a vypúšťame už stúpanie ku Kalvárii, napájame sa o pár kilometrov a pokračujeme cez Svätý Anton až do Banského Studenca. Pôvodne sme sa tu chceli aj osviežiť a okúpať vo vode, ale pri jazere je toľko národa, že si dáme len pauzu pri nejakom súkromnom móle a po polhodine vyrážame do ďalšieho stúpania.
Tieto lesy sú celkom príjemná jazda, ale je pomerne teplo a často musíme hľadať trasu lebo značenie je už dosť vyblednuté. Párkrát blúdime, aby sme napokon vyšli cez družstvo nad dedinou Dubové. Nasleduje asfaltový presun až po Ostrú Lúku, odtiaľ plánujeme Pustý Hrad na Zvolenom a následne konečne aj nejaký obed vo Zvolene, veď už sú dve hodiny. No a veru kým sme dorazili do Zvolena, boli už štyri hodiny. Pred nami ešte kopcovitých 40 kilometrov a tak som vymyslel rýchly obed na benzínke – hot-dog, káva, kola, uvidíme koľko energie pribudne.
Posledný boj: Sliač – Hronsek – Mičinské lúky – Vartovka
Mimochodom stále pokračujeme vo dvojici, ale už hodnú chvíľu od parťáka počúvam informáciu, že sa o pár kilometrov odpojí. A potom mu to zase nedá a tak stále dookola, až sme nakoniec prešli až do Banskej Bystrice. Najskôr stúpanie cez kúpele Sliač, kde som získal ďalšiu pečiatku (jedna z mála v tento nedeľný koronový deň), ku kláštoru Sampor. Potom asfaltovou obchádzkou k drevenému kostolu v Hronseku a ďalším stúpaním na Mičinské lúky. Až po posledné náročné stúpanie a tlačenie na Kozlinec, tento singel je určite lepšie zjazdný opačným smerom. Ale pre nás je to posledný kopček po 190 kilometrovej náloži a tak ho už nejak pretrpíme.
Aj zjazd z Kozlinca k Vartovke je taký kopcovitý hore-dole, a ja osobne túto trasu vôbec nemám rád. Nakoniec ale zjazdujeme po kameňoch, koreňoch, a s krikom pred každou zákrutou, ak by sa tu náhodou vyskytol nejakých chlpatý štvornohý kamarát.
Prichádzame k hvezdárni Vartovka, a po chvíli cez Urpín až k Bystrickej Kalvárii. Sme na konci, zostáva presun ku kostolu na námestí. Tu končím po približne 36 hodinách a 210 kilometroch na rovnakom mieste. Na kameru robím posledné zábery a som rád, ako to všetko perfektne klaplo aj keď sme niektoré úseky nedodržali na 100 percent. Unavený, zničený ale veľmi spokojný sa vraciam domov.
A určite by som si ten výlet znova rád zopakoval, a veru aj zopakujem!
