Objaviť stratené mesto Kastro na Skiathose nie je len výlet. Je to útek – o pár storočí dozadu, do čias, keď more nebolo romantickou kulisou, ale rozsudkom smrti. Z vlastnej skúsenosti viem, že ak sa sem vyberiete, nečakajte turistický skanzen. Čaká vás surová história a príroda na konci sveta.
7,9 km. 390 m prevýšenie. „Tam? Tam to bude za 60 eur. Späť dvakrát viac,“ snaží sa nás odradiť taxikár a už pri tom pohľade vieš, že tvoja odpoveď ho nezaujíma. Autobus tam nejazdí. Nikdy nejazdil. A ak by aj, asi by sa hanbil. My sme sa rozhodli objaviť Kastro po svojom – cez prach, pot a serpentíny.
Piráti: Keď Egejské more nebolo modré, ale nebezpečné
V 14. storočí neboli piráti exotická legenda, ale každodenná hrozba. Saracénski a osmanskí nájazdníci prichádzali potichu a brali všetko. „More nás živí, ale aj zabíja,“ hovorilo sa vtedy na Skiathose.
Obyvatelia urobili radikálny krok – opustili pobrežie. Zobrali kamene, ikony aj svoj strach a postavili nové mesto tam, kde sa piráti báli zakotviť. Na strmej skale. Kastro vzniklo okolo roku 1360 ako prírodná pevnosť s jediným vstupom cez padací most. V čase najväčšej slávy tu v 500 domoch žilo tisíce ľudí a stalo tu až dvadsať kostolov. Lebo keď sa každú noc bojíš o život, modlíš sa často.
Jozef, serpentíny a zvuk umierajúceho motora
Celé sa to začalo deň predtým na letisku, na ikonickej vyhliadke Plane Spotting. Kto by si nechal ujsť štart lietadla 30 metrov za turbínou? Petrovi odletela čiapka, pár odvážlivcov povalilo na zem a v tom hluku sme zrazu začuli slovenčinu.
„Auto máme, ale kam s ním na tomto mini ostrove ísť?“ hovoril Jozef. „Choďte do Kastra,“ využil som situáciu. O deň neskôr sme už sedeli v jeho aute. Serpentíny s 18 % sklonom, cesty, ktoré viac tušíš ako vidíš. Motor, ktorý znel ako modlitba a kolesá sa občas pretočili len zo vzdoru. Keď sme konečne zastavili na úzkom zlome cesty, Jozef sa pozrel na ten zráz a povedal len: „Tak toto nám v bedekri neukázali.“
Turistický trail: Cesta, ktorú by aj piráti nenávideli
K ruinám Kastro sme sa vybrali kombináciou trailov ST6 a ST8. „Je to fakt dobrý nápad?“ pýtal sa Peter niekde medzi olivovníkmi, keď sa obloha začala nebezpečne zaťahovať. Cesta na stratené mesto Kastro vedie cez staré vinice a kaplnky, po pobrežných útesoch, ktoré vyzerajú opustené len naoko.
Cez padací most vchádzame do mesta duchov. Okolo nás prechádza skupinka lodných turistov so sprievodcom. Aj vďaka nemu sme takí múdri.
Keď Kastro konečne uvidíš, nevykríkneš. Len spomalíš. Rozvaliny domov, zvyšky chrámov a múry bez striech. „Takto nejako muselo vyzerať čakanie na nepriateľa,“ povedal Jozef potichu, zatiaľ čo sa spustil hustý lejak. Zostali sme uväznení v jednej z kaplniek. Vonku lialo, more pod útesom hučalo a my sme odhaľovali tajomstvá miesta, ktoré pred 200 rokmi ľudia opustili bez boja – jednoducho preto, že strach sa konečne odsťahoval.
Prečo Kastro zaniklo?
Okolo roku 1830, keď vzniklo moderné Grécko a piráti zmizli, ľudia sa vrátili k moru. Stratilo zmysel a mesto bez zmyslu dlho neprežije. Odvtedy sú tu len ruiny. Keď sme premočení schádzali dolu útesom, mal som pocit, že nás mesto sleduje. Nie vyčítavo, skôr zvedavo, či zvládneme to 300-metrové stúpanie späť k autu.
Stratené mesto Kastro si vraj pamätá každého, kto prišiel poctivo, po vlastných.
Lalaria Beach a tip ako objaviť Kastro
Ak nechcete objaviť stratené mesto Kastro s pľuzgiermi a pešo, ideálne je v prístave prenajať loď. Chodia pravidelne. Výhodou lode je, že navštívite aj slávnu Lalaria Beach, preslávenú filmom Mama mia, kam sa inak nedostanete. Málokto z turistov však tuší, že väčšina scén sa natáčala na vedľajšom ostrov Skopelos. Cenu zjednávať nemusíte. Všetci taxikári aj lodiari sú dohodnutí.
