Keď sa povie Prešov, mnohým sa vybaví historické centrum či hradné ruiny v okolí. V mestskej časti Solivar sa však ukrýva národná technická kultúrna pamiatka, ktorá nemá v rámci celého bývalého Československa obdobu. Navštívili sme Prešovský Solivar – unikátny historický areál na spracovanie soli. O jeho príbehu a legendách sme sa rozprávali s Tomášom Wolanským, zástupcom riaditeľa Prešovského Solivaru.
Ako sa z banského remesla stalo odparovanie slanej vody
Priestory Prešovského Solivaru dýchajú stáročnou históriou. Ako sa vlastne začala písať história ťažby soli v Prešove a čím všetkým si musela prejsť?
„Počiatok ťažby soli tradičným banským spôsobom sa datuje do roku 1571, kedy začali hĺbiť prvú z baní – šachtu Leopold. Tá je dodnes jedinou zachovanou u nás. V roku 1752 však nastal nečakaný zvrat, keď bane zatopila voda. Celá technológia sa musela kompletne zmeniť a areál sa prispôsobil čerpaniu a spracovaniu slanej vody – soľanky. Soľanka sa tu takto spracovávala až do roku 1970.“
Čo sa s výrobou stalo neskôr? Vyrába sa ešte v Prešove alebo inde na Slovensku konzumná soľ?
„Keďže stará technológia a množstvo produkovanej soli už nestačili dopytu, v roku 1925 bol dokončený nový moderný závod Prezident Masaryk. Vo svojej dobe to bola skutočná technická pýcha a priniesla obrovský technologický skok v kvalite aj objeme. Výroba v tomto závode sa však v roku 2009 definitívne skončila. Od roku 2009 sa už na Slovensku konzumná soľ priemyselne nevyrába.“
Prešovský Solivar a jeho dominanty. Čo treba vidieť na vlastné oči
Prehliadka areálu Solivaru trvá približne hodinu a pol. Začína vstupnou inštruktážou a potom sprievodca návštevníkov prevedie naprieč štyrmi unikátnymi objektmi:
- Šachta Leopold a Gápeľ: Najstaršia budova postavená priamo nad baňou Leopold. Nachádza sa v nej konský gápeľ – najväčší zachovaný banský ťažný mechanizmus svojho druhu v strednej Európe, ktorý už svojimi rozmermi okamžite upúta. Obsluhovalo ho 8 koní.
- Četerňa: Zásobník soľanky. Mimoriadne pekná drevená stavba z r. 1815 s ôsmymi obrovskými nádržami s dvojitým dreveným dnom na čistenie soľanky, ktorá mala v minulosti kapacitu cez 11 000 hl.
- Varňa František: V barokovo klasicistickej budove z roku 1800 s dvoma predhrievacími a dvoma odparovacími panvami odparovali a kryštalizovali soľ. Nájdete tu kompletnú technológiu pre proces spracovania soli.
- Sklad soli: Hlavná budova je architektonický a funkčný unikát. Jeho krov patrí medzi najväčšie v Európe. Je tu niekoľko poschodí aj tzv. Kráľovská komora, ktorá slúžila ako štátna rezerva soli na tri mesiace pre kráľovský dvor a najmajetnejších mešťanov. Tu sa soľ uskladňovala, balila a expedovala. Do podkrovia viedli dokonca koľajnice.
Ako turistický bonus sa nad mestom týči Klopačka. Domáci ju prezývali aj „Turňa“. Pochádza zo 17. storočia. Klopaním na dosku tu oznamovali baníkom začiatok smeny.
Dá sa počas prehliadky fárať aj priamo dole do banských štôlní?
„Nedá, pretože celé podzemie je zatopené vodou a pre verejnosť neprístupné. Banských jám bolo v histórii okolo desať, pričom poznáme päť hlavných – Leopold, Mária, Baňa Jána Nepomuckého, Beterná a tzv. Neznáma.“
Stratený podzemný kostol a strašidlo v čiernom vreci
Pravé kúzlo regionálnych pamiatok spočíva v ich autentických príbehoch a pamätiach ľudí. Ukrýva Prešovský Solivar aj nejaké legendy alebo ľudové príbehy, ktoré sa viažu k prácam na Solivare?
„Málokto vie, že podobne, ako v poľskej Wieliczke, si aj prešovskí baníci vytesali vlastný podzemný kostol priamo v soli v hĺbke 130 metrov pod zemou. Žiaľ, keďže boli bane zatopené, kostol sa vo vode rozpustil.
Traduje sa aj legenda pre deti. Pri manipulácii s obrovskými 1,5 až 2-tonovými vakmi so soľankou sa okolo motali deti. Baníci ich potrebovali z bezpečnostných dôvodov odstrašiť a tak nechali ušiť čierne vrece. Rozprávali im, že ak nebudú počúvať, z čierneho vreca vyskočí čert a vezme ich dole do pekla.“
S akými najčastejšími predstavami alebo očakávaniami sem návštevníci prichádzajú a v čom je prehliadka Solivaru iná?
„Pomerne často sa stretávame s tým, že človek sem príde a predstavuje si klasické múzeum – teda jedna budova, klasická expozícia, človek si to prejde a ide domov. U nás sú však expozície rozložené fyzicky na trase dlhej zhruba 1 kilometer. História Solivaru sa u nás nedá len pasívne pozerať, jednoducho si to musíte odšliapať, prejsť, vidieť a zažiť na vlastnej koži. Len takýmto spôsobom sa naozaj oboznámite s celou históriou.“
Kam ďalej v prešovskom regióne?
Návšteva Solivaru je skvelým východiskovým bodom pre spoznávanie celého šarišského regiónu. Čo ďalšie by mal návštevník v okolí Prešova určite navštíviť?
„Náš región ponúka veľa prírodných aj historických krás. Pre milovníkov prírody je tu Sokolová skala, Kyjovský prales či Lačnovský kaňon. V blízkom okolí máme temer 20 hradov a množstvo kaštieľov. Zaujímavosťou je napríklad obnovený kaštieľ v Petrovanoch, ktorý má presnú kópiu strechy, aká vyhorela v Banskej Štiavnici.“
„Ďakujem veľmi pekne za rozhovor“, rozprávali sme sa s Tomášom Wolanským, zástupcom riaditeľa Prešovského Solivaru.
