Ako nás v detských snoch búrka na trojsťažníku takmer odniesla do Škandinávie a nakoniec sme si aspoň dali údenú rybu z Biedronky. Prístav Gdyňa nás vrátil o veľa rokov späť.
Nočná mora alebo splnený sen?
Zápis z denníka, 3:43 ráno, niekde v hlbinách podvedomia:
Veterán Johny sa na stožiari drží lana. vVietor s ním lomcuje ako s handrou, trhá mu tirolácku čiapku, slnečné okuliare už vo vlnách nenávratne stratil.
Kde je sever?“ kričí.
„Za tou vlnou, alebo za tou druhou?“ kričím naňho cez víchricu, lámajúce sa vlny a blesky. Pridŕžajúc sa kormidla trojsťažníka, ktorý škrípe ako stará kára dole brehom v daždi.
Vlny vysoké ako činžiaky sa prelievajú cez celú palubu. Dážď. Hmla. Dar Pomorza, 110-ročná loď, sa zmieta medzi bleskami a plávajúcimi kontajnermi Maersk a Ikea. Gdaňský Neptún sa na nás asi naozaj nasral.
V podpalubí sa prevrátil obed pre kadetov, teda náš obed. V rádiu znie jazz zo Sopotu. A my… my si spomíname, že niekedy sme ako deti chceli byť námorníkmi. Ale potom sme si kúpili kolobežky. Je ráno. Vlhké sny skončili a nás čaká výlet do Gdyne.
Prístav Gdyňa
Realita je o čosi suchšia. V skutočnosti sme (lakomí platiť parkovné) zaparkovali v akomsi obchodnom móle s dôverou, že tri hoďky budú, ako všade, zdarma. Omyl lávky, bezplatná bola iba prvá hodina.
Počasie praje, hajde do prístavu. Míňame pláž a zastavujeme až v prístave. Kotvia tam dve lode, ako spomienky na všetky naše detské sny o dobrodružstve na mori.
Pred veľa veľa rokmi, keď som ešte ani do školy nechodil, rozhodli sme sa cez prázdniny na potoku postaviť loď a preplaviť sa s ňou z Rudavy, cez Dunaj až do Čierneho mora. Asi týždeň sme znášali dosky. Keď sme čln stĺkli dohromady, dogúľali sme odniekiaľ sud asfaltu, ten sme nahriali a celú pramicu zatesnili. Bol to deň D, keď sme ju slávnostne spustili na Rudavu. Položili sme ju na vodu, klesla na dno a keďže bola riadne zaasfaltovaná, možno je tam dodnes.
Dar Pomorza
Na rozdiel od našich pokusov, trojsťažník Dar Pomorza je obrovský, krásny, elegantný a hlavne plavby schopný. Slúži ako výcviková loď poľskej námornej akadémie. Vyzerá ako vystrihnutá z pirátskeho filmu, len namiesto rumu a papagájov má študentov v uniformách. Po hodine fotenia som mal naozaj problém odtrhnúť Johnyho od tejto čisto plachtami poháňanej nádhery.
Vedľa sa skvela ORP Błyskawica. Je to vojenský krížnik H34 s obrovským komínom a minulosťou, ktorá by vystačila na päť dokumentov.
„Vyzerá to ako loď, ktorá dokáže obrániť krajinu,“ povedal Johny s rešpektom. A veru Poliaci majú s nájazdníkmi svoje neblahé skúsenosti. Napoleonské vojská, Švédi, Nemci, Rusi, tento región by vedel rozprávať veľké historky.
Na obe lode môžeš vstúpiť. Je tu múzeum námorníctva. Keď máš čas a chuť na pach oleja, výfukov a ocele, rozhodne stojí za návštevu.
Mesto Gdyňa na okraji záujmu
Priznáme sa – mesto nás veľmi nechytilo. Možno to bolo tým, že sme boli unavení, alebo sme proste len trafili Gdyňu v čase, keď sa nechce predvádzať.
Áno, má modernistickú architektúru, múzeum emigrácie, námestia, nábrežie. Ale možno jej chýba trocha tej gdaňskej patiny, histórie, či sopotského šarmu. Možno ju treba lepšie spoznať. Alebo len viac času.
Plážová cyklotrasa: Raz ju musíme dať
To, čo sa Gdyni nedá uprieť, je koniec jednej z najkrajších cyklotrás v Európe – tá, ktorá vedie z Gdaňska (z pláže Jelitkowo), cez Sopot, až do Gdyne.
Dokonalý asfaltový povrch, čistý vzduch, duny, more po boku, stánky, parky, párky v rohlíku, ryby, pláže, borovice.
„Toto musíme raz prejsť na kolobežkách,“ hotuje sa Johny, keď sme pozerali mapu.
„Ale najprv musíme zistiť, ako ich dostať do vlaku.“
A možno aj, ako zvládnuť tú búrku na trojsťažníku, čo sa nám po nočných snoch ešte stále mihá v hlave.
Praktické tipy
- Dar Pomorza a ORP Błyskawica sú prístupné verejnosti. Lístky sa dajú kúpiť na mieste, výklad je aj v angličtine.
- Múzeum emigrácie v Gdyni – ak máš čas a zaujíma ťa, kam všetci išli, keď tu neostali.
- Cyklotrasa Gdaňsk–Sopot–Gdyňa – ideálna pre bicykle aj kolobežky, odporúčame ísť z juhu na sever, končiť výhľadom na prístav.
- V prístave je zopár dobrých reštaurácií s rybami. My sme si kvôli nedostatku času nedali halibuta s kapustou a tichom, ale údenáča večer z Biedronky. Čo bola chyba.
