Ďalší z našich výletných cieľov 7 kopcov 3 jazerá nebol pre nás novinkou, ale veľmi radi sme sa vrátili na krásne miesta Prosieckej a Kvačianskej doliny. Ide totiž o skutočný turistický skvost a určite každý, kto sem aspoň raz zavítal, mi dá za pravdu.
Prechod Prosieckou dolinou
Náš okruh dvoma dolinami v Chočských vrchoch sme začali v dedinke Prosiek. Na jej úplnom konci sa nachádza pomerne veľké platené parkovisko (parkovné je viac menej iba symbolické – 2,5 €/deň; nachádza sa tu aj „bufet“, dajú sa zakúpiť magnetky, či mapky), kde sme odstavili aj my naše auto a vykročili sme priamo k ústiu do Prosieckej doliny. Privítali nás obrovské skalné bralá, pod ktorými sme prešli po prvých drevených lávkach a kovových stúpačkách nad Prosiečankou a zachytili sme sa aj niekoľko reťazí. Pri ďalšom kráčaní dolinou sa voda úplne stratila a my sme pokračovali vyschnutým korytom rieky postupne k nášmu cieľu – k mlynom Oblazy.
Kamene, po ktorých sme kráčali, v niektorých pasážach vystriedala klasická lesná cesta. Neustálym miernym stúpaním sme sa dostali až na rázcestie Vidová. Tu sme na chvíľu opustili modrou značkou 🔵 značený turistický chodník a nechali sme sa zlákať šípkou, ktorá nás upozornila, že opačným smerom sa dostaneme k vodopádu Červené piesky. Tak sme sa vybrali k vodopádu. V tomto úmornom teplom počasí bol iba veľmi slabý. Aj tak bolo fascinujúce pozrieť sa na vodu padajúcu z výšky niekoľkých metrov (15m).
Pod vodopádom sme sa trochu ovlažili a vrátili sme sa na rázcestie a ďalej sme pokračovali podľa pôvodného plánu, t. j. po modrej.
Po chvíli sme sa dostali k tiesňave a teda konečne aj k toľko očakávaným rebríkom. Rebríky sú totiž vždy najväčšie lákadlo na turistiku pre naše deti.
Prosiecka dolina nesklamala a rebríky boli. Síce iba niekoľko málo, ale boli. A postupne sme sa cez ne priblížili k Svoradu, vrcholu, ktorý uzavrel prvú časť našej aktuálnej túry.
Veľké Borové
Dolinu sme nechali za našimi chrbtami a my sme ďalej pokračovali cez obrovské lúky až k obci Veľké Borové.
Modrá turistická značka 🔵 nás ďalej viedla po okraji dediny a dodržiavajúc pokyny tejto značky sme sa dostali až k bufetu Goral. Ani sme nemuseli zísť z turistického chodníka a mohli sme sa trochu osviežiť dobre vychladenou kofolou. A následne sme pokračovali ďalej okružným turistickým chodníkom. Postupne sme sa opäť dostali na lesný chodník a zostúpili sme až k vodným mlynom Oblazy.
Vodné mlyny Oblazy
Dva drevené vodné kolesové mlyny Oblazy patria medzi horské typy mlynov a zároveň medzi posledné zachované pamiatky svojho druhu. Práve pri nich sme si doprali trochu výraznejší oddych. Prešli sme si sprístupnené časti mlynov a posedeli sme si aj pri potoku. Vychutnávali sme nádherné pohľady na symbiózu nádhernej prírody a technickej pamiatky.
Práve na mlynoch sme mali dohodnuté stretnutie s našimi priateľmi. Tí vzhľadom na to, že mali v partii aj veľmi malé deti si netrúfli na celý náučný okruh s nami. K mlynom vystúpili cez Kvačiansku dolinu. Tou cestou, ktorou prišli sa potom aj vrátili. A my sme sa od tohto bodu pridali ku nim. Od Oblazov sme krátkym stupáčikom vyšli na chodník, ktorým sme sa cez celú dolinu dostali až na parkovisko v Kvačanoch.
Prechod Kvačianskou dolinou
Kvačianska dolina je súce úplne iná ako Prosiecka, ale nemožno ani jej krásu uprieť. Po ceste z hornej časti Kvačianskej doliny sme sa zastavili ešte na dvoch zabezpečených vyhliadkach – vyhliadka Malý Roháč a vyhliadka Kobyliny. Z oboch sa nám naskytli nádherné výhľady. Na vyhliadke Malý Roháč na hornú časť doliny a na skalnú ihlu.
Z vyhliadky Kobyliny do kaňonu riečky Kvačianky. Pohľad na jej tečúcu vodu nás príjemne osviežil. Nad ňou nás zaujal pohľad na niekoľko nádherných a zaujímavých skalných útvarov. Jednoznačne najzaujímavejší a teda asi aj najznámejší je útvar, ktorý dostal pomenovanie Jánošíková hlava. Je perfektne viditeľný práve z vyhliadky Kobylina (príp. trochu nižšie), a ak by sa niekto bál, že si ho nevšimne, vôbec sa nemusí báť. Ak si túto atrakciu aj náhodou niekto nevšimne sám, upozorní ho na ňu drevená tabuľa. 🙂
Zišli sme úplne na dno doliny. Pri jej ústí sme sa dostali na parkovisko k autu, ktorým sem prišli naši priatelia. Ak by sme sa s nimi nestretli, museli by sme ešte pokračovať do obce Prosiek a dokončiť okruh až k nášmu autu. My sme však využili možnosť a k nášmu autu sme sa už doviezli. Ušetrili sme si tak ušetrili ešte pekných pár kilometrov.
Záverečné hodnotenie:
Turistika v Kvačianskej doline je nenáročná, a preto je vhodná pre všetky typy turistov, vrátane malých detí (túto „túru“ úplne sama zvládla aj trojročná Dominika). Prechod Prosieckou dolinou je však už trochu náročnejší.
Stúpačky, reťaze a rebríky (aj keď ich nie je veľa) si už vyžadujú viac turistickej zručnosti. Každopádne ide o nádherný okruh a kto má rád turistiku v nádhernej prírode, určite si príde na svoje.
TIP 📌 Ak hľadáte presné mapy, časy trás a možnosti parkovania, pozrite si nášho kompletného Sprievodcu Kvačianskou a Prosieckou dolinou.
Najčastejšie otázky k okruhu na mlyny Oblazy
Prosiecka dolina obsahuje niekoľko oceľových rebríkov v tesnej tiesňave. Ak máte deti mladšie ako 6 rokov, alebo deti, ktoré sa boja výšok, odporúčame zvoliť radšej trasu len cez Kvačiansku dolinu k mlynom a späť. Pre zdatných malých turistov sú rebríky skvelým dobrodružstvom, ale vyžadujú si zvýšený dozor rodiča.
Kým dospelý turista prejde okruh za 5 – 6 hodín, s deťmi a dlhšou prestávkou na mlynoch Oblazy si vyhraďte celý deň (cca 7 – 8 hodín). Deti sa na Oblazoch určite budú chcieť zdržať pri zvieratách a potoku, čo je ideálne miesto na dlhší piknik.
Rozhodne áno. Deti môžu okrem návštevy mlynov vidieť aj voľne žijúce zvieratá a v potoku vidieť vodné kolesá v pohybe. To je veľký detský magnet.
Priamo na mlynoch Oblazy nie je komerčný bufet, no dobrovoľníci niekedy ponúkajú drobný suvenír alebo osvieženie. Plnohodnotné reštaurácie a bufety nájdete až v obciach Kvačany (pivovar Brontvai) alebo Veľké Borové (penzión Borovec), ktoré sú strategickými bodmi na trase. Nezabudnite si preto pribaliť dostatok vody a desiatu do batoha.
Odporúčame začať v Prosieku. Náročnejšie stúpanie a rebríky v Prosieckej doline tak absolvujete hneď ráno, kým majú deti najviac energie. Návrat cez Kvačiansku dolinu je už len mierne klesanie po širokej ceste, čo je psychologicky ľahšie pre unavené detské nohy.
💡 Rýchly rodinný tip
Zvieratá na Oblazoch: Pre deti sú najväčším zážitkom voľne sa pasúce kozy a hospodárske zvieratá priamo pri mlynoch. Ak si chcete oddýchnuť, toto je to miesto. Nezabudnite na pevnú obuv – hoci je Kvačianska dolina široká, terén k mlynom býva po daždi šmykľavý.
