Silvestrovský výstup na Vtáčnik 2018

Silvestrovský výstup na Vtáčnik 2018

by

Vianočné výstupy na zasnežené kopce sa už stali vo výzvach Reštartnisa tradíciou.

V krásnej tradícii vianočných výstupov budeme pokračovať. Nielen preto, že brodenie polmetrovým snehom a zasneženou krajinou je krajšie, ako sa rýpať v blate. Ale aj pre ten punč, guláš a priateľskú atmosféru, ktorú stretká podobného typu ponúkajú. Vianočné výstupy tiež preveria naše rady z hľadiska morálky a odhodlania obuť vibramy, pobaliť batoh, pribaliť svačinu, vykročiť a podstúpiť tú mimoriadnu fyzickú tortúru rozhýbať sa namiesto ležania na pohodlnom vianočnom gauči.

Áno. Gaučujeme a veľmi radi. Radi si však aj dokazujeme, spoznávame sa, kamarátime sa, hecujeme sa, kecáme, schválime sa, preháňame a popritom objavujeme tie najkrajšie zimné „Mrázikovské“ zákutia.

„Nepíš toľko Silvester sa blíži, kto to bude čítať?“

Už od Kamenca z Amfiku sme volili zelenú- najkratšiu trasu. Ale najkratšia nevystihuje podstatu. Ona je hlavne najstrmšia. Naozaj sa tu nehrajú na žiadne zbytočné oddychové serpentíny. Navalíš rovno hore a šlapeš. Čo ti však ešte nedochádza, že to bude treba zošľapať aj dole. Na snehu, v ľade i blate. Pri 900 m.n.m. blato konečne mizne a my sa postupne prepracovávame cez zľadovatelý chodník až do polmetrových snehových závejov. Našťastie žiadne brodenie v snehu. Viac ako 400 tohtoročných účastníkov prešliape chodník dokonale. Stojiská a odpočívadlá sú plné turistov. Každý niečo otvára. Fotí. Bratá sa. Niektorí pozerajú na ľadové platne s obavou. Celkom na mieste.

Pedagogický imperatív:„Už nechcem vidieť žiadneho z našich účastníkov (najmä začiatočníkov) na zimných výstupoch bez mačiek.“

Také aké vidíte na nasledujúcom obrázku si kúpite doslova za pár eur, nič nevážia a pomôžu vám predísť úrazu a ochrániť zdravie. Zo strmého zľadovateného šmykľavého terénu urobia namiesto stresu a neistoty skutočný zážitok.

Pozn: Zimnej turistickej výbave budeme venovať špeciálny článok.

Na vrchol Vtáčnika

Nadmorská výška preveruje fyzičku aj hlavu. Dať si 7 km po rovinke je jedna vec. Dať si to však s temer 800 metrovým prevýšením na ľade a v snehu je niečo úplne iné. Skupina míňa skupinu. Našťastie tá hlavná niekoľko sto členná tlupa je ešte pod nami. Chvíľkové rovinky striedajú skutočné padáky. Vieš počítať. 7 km a 800 m znamená viac ako 10% priemerné prevýšenie. Ak ideš chvíľu rovno, zákonite musí nasledovať úsek, kde pôjdeš pomaly štvornožky.

Nedramatizuj. Vtáčnik je pekný a pohodový výlet.

„Na takýto výstup ma už v zime nedostaneš.“ Počúvam povedľa a v duchu sa smejem. Nie, nie. Ani dnes, ani pri výstupe a ani tesne po ňom určite nie je čas na plánovanie ďalšieho treku. To až zajtra, zajtra. Keď sa z toho vyspia a svalovica ustúpi.

Nikto nikdy netvrdil, že Vtáčnik (podobne ako ďalšie kopce z výzvy) je so svojimi 1385 výškovými metrami ľahký kopec. Ale challenge je od toho, aby nás preveril, aby sme dokázali niečo viac, prekonali vlastné hranice komfortu a pohodlia. Výzva a výhra. Samého nad sebou. Hrdosť na to, keď si hore, keď si to dal, dokázal, … stojíš tam v tichu s priateľmi, tlačíš lepeňák, posiluješ sa pohárikom čaju, tvrdého,… Si s ľuďmi, ktorých si vážiš a veríš im. Ak by takí neboli, neliezli by hore. Nešportovali by. Neboli by družní. Sebestrední egoisti a lenivci majú iné priority.

Komunita 7 kopcov je skvelá. Stretávaš celé skupiny, psíčkarov, rodiny s deťmi, seniorov, makačov, veselé bandy, …. Všimol si si všade naokolo úsmev? Never tomu, že sú to len endorfíny. Je to skutočná radosť zo zimy, snehu, zážitku. Pocit spolupatričnosti, keď vieš kto si a kam patríš….

Na vrchole stovky ľudí. Turisti z Kamenca pod Vtáčnikom odvádzajú dobrú prácu. Organizujú už 16. ročník.

7 kopcov 3 jazerá. Dnešný cieľ, Vtáčnik. Si šťastný. Mrzneš, čakáš, bratáš sa na vrchu dlhšie ako ostatní, veď si si to vymyslel. Fotíš sa so skupinkami, ktoré postupne dorážajú. Hreje ťa pocit, že to čo robíš funguje a má význam.

Zostup je už iná pesnička. Kolená dostávajú riadne zabrať. Hreje ťa iba chuť na guláš a fakt, že najbližšie dni nebudeš poznať nič iné, ako telku a gauč. V rozhovoroch s Františkom nám cesta ubehne rýchlejšie, než by sme čakali.

Prvý výstup na Vtáčnik je za nami. Určite sa sem ešte tento rok vrátim. V lete a na bajku. Túto výzvu si nenechám ujsť.

Až keď doma vystupujem z auta, cítim ako mi nohy zdreveneli. Vždy tá istá chyba. Strečing. Zajtra bude svalovica ako mrak.„Z postele ma nedostanú ani za tehlu zlata“, zariekam sa.

Už ráno je znovu všetko inak. Erik si dal dnes návdavkom Vtáčnik znova, rovno dvakrát. To vyžaduje odozvu. Práve sedím na bajku a ťahám na Valy, pod Marhát: „Žiadne kopečky, len tak zľahka. Na hranicu snehu. Blíži sa nový rok. Snáď to nepreváľam na gauči.“ 🙂

Milí reštarťáci, kardionápravníci, 7 kopciari, turisti, cyklisti a naši kamaráti

Ďakujeme vám za dôveru a prajem Vám veľa šťastných kilometrov. Veľa krásnych zážitkov pri turistike a spoznávaní Slovenska. Veľa zdravia, šťastia, lásky, priateľstva. Veľa osobných výhier a nielen vo výzve 7 kopcov 3 jazerá.

Aby stál budúci rok za to.

Petere

One Response to "Silvestrovský výstup na Vtáčnik 2018"
  1. Vtáčnik ma 1346 m. Malá oprava. Ale ďakujeme veľmi pekne za krásny článok. A za pochvalu Kamenca a reklamu. Potešili ste nás.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *